Hermiona! No toto!! zašepkal Harry, keď otvoril kufrík, aby sa pozrel, čo je v ňom.
Bola tam veľká nádoba vysokoúčinného fleetwoodskeho leštidla na rúčky, ligotavé strieborné nožničky na pristrihovanie chvostových vetvičiek, malý mosadzný kompas, ktorý sa dal pripnúť na metlu pri dlhých cestách, a Príručka starostlivosti o metly z edície Urob si sám.
Okrem priateľov z Rokfortu Harrymu najväčšmi chýbal metlobal, najpopulárnejší šport vo svete čarodejníkov. Veľmi nebezpečný, veľmi vzrušujúci šport, ktorý sa hrával na metlách. Harry bol náhodou veľmi dobrý metlobalista. Hral za jeden z fakultných tímov a za posledných sto rokov bol vôbec najmladším hráčom, pretože začal už v prvom ročníku. A k veciam, ktoré si Harry najväčšmi cenil, patrila pretekárska metla Nimbus 2000.
Harry odložil kožený kufrík a zobral do rúk posledný balík. Čarbanice na hnedom papieri spoznal ihneď – tento balík dostal od rokfortského hájnika Hagrida. Roztrhol vrchný obal a pod ním uvidel čosi zelené, čo vyzeralo ako koža, ale kým to stihol dôkladne rozbaliť, balík sa čudne zatriasol a to, čo bolo v ňom, hlasno cvaklo, akoby to malo čeľuste.
Harry zmeravel. Vedel, že Hagrid by mu nikdy úmyselne neposlal niečo nebezpečné. Lenže Hagrid nemá chápanie normálneho človeka, pokiaľ ide o rozlišovanie, čo je a čo nie je nebezpečné. Bolo o ňom známe, že sa priatelí s obrími pavúkmi, od chlapov v krčmách si kupuje zlostné trojhlavé psy, ba potajomky nosí do svojej chalupy ilegálne dračie vajcia.
Harry nervózne štuchol do balíka. Zase to hlasno cvaklo. Zobral teda z nočného stolíka lampu, pevne ju chytil do jednej ruky a zdvihol nad hlavu, pripravený udrieť. Potom druhou rukou potiahol zvyšok baliaceho papiera.
A z balíka vypadla... kniha. Harry si stihol všimnúť iba peknú zelenú obálku, vyzdobenú zlatým nápisom Príšerná kniha príšer, keď sa kniha prevrátila oriezkou nadol a cupkala po posteli ako nejaký čudesný krab.
„Och!“ potichu zhíkol Harry.
Kniha s hlasným buchnutím spadla z postele a rýchlo sa rozbehla po izbe. Harry ju ukradomky sledoval. Skryla sa na tmavom mieste pod stolom. Harry len dúfal, že Dursleyovci tvrdo spia, kľakol si a načiahol sa za ňou.
„Au!“
Kniha sa mu zacvakla do ruky, potom sa zatrepotala a na obale uháňala preč. Harry sa točil dookola, napokon sa na ňu hodil a podarilo sa mu priľahnúť ju. Strýko Vernon vo vedľajšej izbe zo spánku nahlas zakrochkal.
Hedviga a Elvíra so záujmom sledovali, ako Harry pevne zviera brániacu sa knihu. Rýchlo vytiahol z bielizníka remeň, pevne ho omotal okolo knihy a zatiahol. Príšerná kniha príšer sa nahnevane zatriasla, ale už sa nemohla trepotať ani cvakať, a tak ju Harry hodil na posteľ a čítal Hagridovu kartu.
Milý Harry,
Šecko najlepšie k narodeninám! Som si myslel, že by sa ti to šiklo na budúci rok. Už viac nepíšem. Poviem ti, keď sa stretneme. Dúfam, že mukli ťa moc neotravujú. Pozdravujem
Harry mal nepríjemný pocit pri pomyslení, že podľa Hagrida by sa mu hryzúca kniha mohla zísť, ale kartu od neho položil k Ronovej a Hermioninej a usmieval sa ešte väčšmi. Teraz zostával už len list z Rokfortu.
Harry si všimol, že je hrubší ako zvyčajne, otvoril obálku, vytiahol z nej prvú pergamenovú stranu a čítaclass="underline"
Vážený pán Potter, pripomíname Vám týmto, že nový školský rok sa začína prvého septembra. Rokfortský expres odchádza zo stanice King's Cross, nástupište deväť a trištvrte o jedenástej hodine. Študenti tretieho ročníka môžu v určené víkendy navštevovať dedinu Rokville. Prosíme, aby Vám priložené povolenie svojím podpisom potvrdili rodičia alebo poručníci. V prílohe Vám zasielame zoznam kníh na nasledujúci ročník. S pozdravom
Harry vytiahol formulár povolenia, hľadel naň a už sa neusmieval. Bolo by nádherné, keby mohol cez víkendy chodievať do Rokvillu. Vedel, že je to čisto čarodejnícka dedina, a ešte nikdy v živote tam nebol. Lenže ako prepánajána presvedčí strýka Vernona alebo tetu Petuniu, aby ten formulár podpísali?
Pozrel na budík. Už boli dve hodiny ráno.
Rozhodol sa, že s povolením si bude lámať hlavu, keď sa zobudí, vliezol zase do postele a prečiarkol ďalší deň na kalendári prázdnin, ktorý si sám vyrobil a na ktorom rátal, koľko dní mu zostáva do návratu na Rokfort. Potom si zložil okuliare, ľahol si a hľadel na tri narodeninové karty.
Aj keď bol Harry Potter taký nezvyčajný, v tej chvíli sa cítil rovnako ako hocikto iný na jeho mieste – bol rád. Po prvý raz v živote sa tešil, že má narodeniny.
2
Veľká chyba tety Marge
Na druhý deň ráno zišiel Harry do kuchyne na raňajky, kde už všetci traja Dursleyovci sedeli za stolom. Sledovali novučičký televízor, ktorý Dudley dostal na privítanie pri návrate domov na prázdniny, lebo sa nahlas ponosoval, aký to má kus cesty od chladničky k televízoru v obývačke. Väčšinu leta Dudley trávil v kuchyni, malé prasacie očká upieral na obrazovku a päť podbradkov sa mu pritom natriasalo, pretože neprestajne jedol.
Harry si sadol medzi Dudleyho a strýka Vernona, veľkého obézneho muža s kratučkým krkom a veľkými fúziskami. Kdeže by tí blahoželali Harrymu k narodeninám. Ani len nedali najavo, že vošiel do kuchyne, ale Harry bol na takúto pozornosť zvyknutý. Zobral si kúsok hrianky a potom pozrel na televízneho reportéra, ktorý práve oznamoval, že utiekol nejaký väzeň:
„...upozorňujeme verejnosť, že Black je ozbrojený a mimoriadne nebezpečný. Bola zriadená pohotovostná linka a žiadame, aby každý, kto dotyčného uvidí, okamžite túto skutočnosť oznámil.“
„Ani nemusia hovoriť, že je to niktoš,“ odfrkol strýko Vernon, hľadiac ponad okraj novín na väzňa. „Pozrite, ako vyzerá! Odporný povaľač! Len sa pozrite na jeho vlasy!“
Nevraživo fľochol na Harryho, lebo jeho strapatá štica strýka Vernona odjakživa rozčuľovala. V porovnaní s mužom na obrazovke, ktorého vyziabnutú tvár lemovali pochlpené chumáče dlhých vlasov, mal však Harry pocit, že je dokonale upravený.
Znovu sa zjavil na obrazovke reportér.
„Ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu dnes...“
„No moment!“ vyštekol strýko Vernon a zlostne gánil na reportéra. „Veď si nám nepovedal, odkiaľ ten maniak utiekol! Čo to má byť? Práve teraz by sa mohol ten šialenec ponevierať po našej ulici!“
Teta Petunia, kostnatá osoba s konskou tvárou, sa zvrtla a uprene hľadela cez kuchynské okno von. Harry vedel, že by bola najšťastnejšia, keby mohla zavolať na tú pohotovostnú linku. Bola to najhlučnejšia žena na svete, akú poznal, a väčšinu života trávila špehovaním nudných, zákony dodržiavajúcich susedov.
„Kedy sa už naučia,“ povedal strýko Vernon a veľkou červenou päsťou pritom trieskal do stola, „že pre takých ľudí je slučka to najlepšie riešenie?“
„Svätá pravda,“ potvrdila teta Petunia, ktorá ešte stále žmúrila, či niečo neuvidí v susedovie popínavej fazuli.
Strýko Vernon nalial do seba čaj, pozrel na hodinky a dodaclass="underline" „Už radšej idem, Petunia. Margein vlak príde o desiatej.“
Harry, ktorý bol v duchu hore v izbe pri servisnej súprave na metly, s nepríjemným žuchnutím dopadol naspäť na zem.
„Teta Marge?“ vyhŕklo z neho. „Há... hádam len nepríde sem?“