„Vitajte v Rytierskom autobuse, pohotovostnom dopravnom prostriedku pre čarodejníkov alebo čarodejnice v núdzi. Len vystrčte ruku, ktorou čarujete, nasadnite a my vás odvezieme, kam budete chcieť. Moje meno je Stan Shunpike a dnes večer budem vaším sprie...“
Sprievodca odrazu zmĺkol. Práve zbadal Harryho, ktorý ešte stále sedel na zemi. Harry rýchlo chytil prútik a vstával. Zblízka videl, že Stan Shunpike je len o trochu od neho starší, že má najviac osemnásť-devätnásť rokov, veľké odstávajúce uši a po tvári kopu pupienkov.
„Čo si sa váľal po zemi?“ spýtal sa Stan a zabudol na svoje profesionálne vystupovanie.
„Spadol som,“ odvetil Harry.
„Si spadol len tak?“ chichotal sa Stan.
„Nespravil som to náročky,“ nahnevane odsekol Harry. Jedno koleno na džínsach mal roztrhané a ruka, ktorou chcel zmierniť pád, mu krvácala. Odrazu si spomenul, prečo spadol, rýchlo sa otočil a hľadel do medzery medzi garážou a plotom. Reflektory Rytierskeho autobusu ju zalievali svetlom a bola prázdna.
„Na čo čumíš?“ vyzvedal sa Stan.
„Bolo tam niečo veľké čierne,“ povedal Harry a neisto ukazoval do medzery. „Niečo ako pes... ale obrovský...“
Pozrel na Stana, ktorý mal otvorené ústa. Harry s nepríjemným pocitom zbadal, že Stanov pohľad sa presunul na jazvu na jeho čele.
„Čo to máš na čele?“ spýtal sa Stan zrazu.
„Nič,“ rýchlo odvetil Harry a zakryl si jazvu vlasmi. Ak ho Ministerstvo mágie už hľadá, nechcel im to uľahčiť.
„Voláš sa?“ chcel vedieť Stan.
„Neville Longbottom,“ povedal Harry prvé meno, čo mu zišlo na um. „Takže tento autobus,“ pokračoval rýchlo v nádeji, že Stana odpúta, „povedal si, že ide hocikam?“
„Uhm,“ hrdo prikývol Stan, „kam len chceš, ak je to na zemi. Pod vodu nelezie.“ Znovu sa tváril podozrievavo. „Dával si nám znamenie, aby sme zastavili, nie? Vystrčil si ruku s prútikom, nie?“
„Áno,“ rýchlo povedal Harry. „Počuj, koľko by to stálo do Londýna?“
„Jedenásť siklov,“ odpovedal Stan, „ale za štrnásť dostaneš aj horúcu čokoládu a za pätnásť termofor a zubnú kefku v takej farbe, akú si vyberieš.“
Harry sa znovu prehrabával v kufri, vytiahol mešec s peniazmi a strčil Stanovi do ruky zopár zlatých mincí. Potom so sprievodcom zdvihli kufor, na ktorom bola Hedvigina klietka, a vyložili ho po schodoch do autobusu.
Pod oknami so záclonkami namiesto sedadiel stálo v autobuse šesť mosadzných postelí. V svietnikoch pri každej posteli horeli sviečky a osvetľovali drevom obložené steny. Malý čarodejník v nočnom čepci zo zadnej časti autobusu zahundraclass="underline" „Teraz nie, ďakujem, práve nakladám slimáky,“ a v spánku sa pretočil na druhý bok.
„Tvoja bude táto,“ zašepkal Stan a strčil Harryho kufor pod posteľ hneď za vodičom. „Toto je náš vodič Ernie Prang. Ern, toto je Neville Longbottom.“
Ernie Prang, postarší čarodejník s hrubými okuliarmi, Harrymu kývol a ten si znovu nervózne prilepil ofinu na čelo a sadol si na posteľ.
„Poďme, Ern,“ prikázal Stan a usadil sa do kresla vedľa Ernieho.
Znovu sa ozvalo strašné TRESK a Harry sa zvalil na posteľ, kam ho odhodilo, pretože Rytiersky autobus vyrazil veľkou rýchlosťou. Harry sa zdvihol, hľadel cez tmavé okno a videl, že uháňajú po celkom inej ulici. Stan s veľkým pobavením sledoval Harryho ohromenú tvár.
„Tu sme boli predtým, než si nás stopol,“ povedal. „Kde sme teraz, Ern? Niekde vo Walesi?“
„Uhm,“ odvetil Ernie.
„Ako to, že muklovia autobus nepočujú?“ čudoval sa Harry.
„Tí?!“ pohŕdavo precedil Stan. „Veď tí poriadne ani nepočúvajú. Ani sa poriadne nepozerajú. Nikdy si nič nevšimnú...“
„Radšej zobuď madam Marshovú, Stan,“ povedal Ern. „O chvíľu sme v Abergavenny.“
Stan prešiel okolo Harryho postele a zmizol na úzkom drevenom schodisku. Harry hľadel von oknom a bol čoraz nervóznejší. Ernie zrejme veľmi nevedel narábať s volantom. Rytiersky autobus stále vyliezal na chodník, i keď do ničoho nevrazil – keď sa blížil, kandelábre, poštové schránky a smetníky mu totiž uskakovali z cesty, a keď prešiel, vracali sa na miesta.
Stan zišiel dolu a za ním bledozelená čarodejnica zakrútená v cestovnom plášti.
„A sme tu, madam Marshová,“ veselo oznámil Stan, keď Ern dupol na brzdu a postele sa posunuli k predku autobusa. Madam Marshová si priložila k ústam vreckovku a tackavo schádzala dolu schodíkmi. Stan vyhodil za ňou jej tašku a zabuchol dvere, ozvalo sa ďalšie mohutné TRESK a už sa rútili po úzkej vidieckej ceste a stromy im uskakovali z cesty.
Harry by nezaspal, ani keby cestoval autobusom, ktorý by tak hlasno netrieskal a neskákal stomíľovými skokmi. Zvieralo mu žalúdok, keď si znova pomyslel, čo sa s ním stane, a či sa už Dursleyovcom podarilo stiahnuť tetu Marge na zem.
Stan si otvoril Denného Proroka a s jazykom medzi zubami ho čítal. Na Harryho z prednej strany pomaly zažmurkala veľká fotografia muža s vpadnutou tvárou a dlhými, strapatými vlasmi. Zdal sa mu akosi povedomý.
„To je ten muž!“ povedal Harry a na chvíľu zabudol na svoje starosti. „Ten bol v muklovských správach!“
Stanley prevrátil noviny na prednú stranu a zasmial sa.
„To je Sirius Black,“ prikyvoval. „Jasnačka, že bol v muklovských správach, Neville, kde si bol doteraz?“
Povýšenecky sa zasmial nechápavému výrazu na Harryho tvári, zobral prednú stranu a podal ju Harrymu.
„Mal by si viac čítať noviny, Neville.“
Harry zdvihol noviny, aby naňho nedopadalo svetlo sviečok, a čítaclass="underline"
Sirius Black, zrejme najpreslávenejší väzeň, aký obýval pevnosť Azkaban, stále uniká pred dolapením, potvrdilo dnes Ministerstvo mágie. „Robíme všetko, čo môžeme, aby sme Blacka znovu zaistili,“ prehlásil minister mágie Kornelius Fudge dnes ráno, „a prosíme čarodejnícku verejnosť, aby zostala pokojná.“ Niektorí členovia Medzinárodnej čarodejníckej federácie kritizovali Fudgea za to, že o kríze informoval muklovského premiéra. „Musel som to urobiť,“ podráždene odpovedal Fudge. „Black je šialenec. Je nebezpečný pre každého, kto mu skríži cestu, či je to čarodejník alebo mukel. Premiér ma ubezpečil, že sa ani slovkom nezmieni o skutočnej totožnosti Blacka. A povedzme si na rovinu – kto by mu aj uveril, keby niečo povedal?“ Zatiaľ čo muklom oznámili, že nosí pri sebe pištoľ (akýsi kovový prútik, ktorým sa muklovia navzájom zabíjajú), čarodejnícka verejnosť žije v obavách, že sa zopakuje masaker spred dvanástich rokov, keď Black jedinou kliatbou zabil trinásť ľudí.
Harry pozrel do zastretých očí Siriusa Blacka, jedinej časti tváre, ktorá vyzerala živo. Nikdy sa nestretol s upírom, ale na hodinách obrany proti čiernej mágii videl ich obrázky a Black s voskovobledou pokožkou vyzeral presne ako upír. „Hrozný, však?“ povedal Stan, ktorý Harryho sledoval pri čítaní.
„Zabil trinásť ľudí?“ spýtal sa Harry a vrátil stranu Stanovi. „Jedinou kliatbou?“
„Uhm,“ potvrdil Stan, „a to pred svedkami. Za bieleho dňa. To bolo, čo, Ern?“
„Ehm,“ zamračene povedal Ern.
Stan sa otočil v kresle a ruky si položil na zadné operadlo, aby lepšie videl na Harryho.
„Black bol veľký stúpenec Veď-Vieš-Koho,“ povedal.
„Čo? Voldemorta?“ vyhŕkol Harry bez rozmýšľania.
Stanovi zbledli ešte aj pupáky na tvári a Ern mykol volantom tak silno, že celá farma musela odskočiť, aby sa vyhla autobusu.
„Si spadol z jahody?“ hlesol Stan. „Prečo vyslovuješ jeho meno?“
„Prepáčte,“ rýchlo sa ospravedlňoval Harry. „Prepáčte, zabudol som...“