Harry mal pocit, že Lupin chce čo najrýchlejšie odísť.
„Tak teda dovidenia, Remus,“ vážne povedal Dumbledore. Lupin trochu posunul nádrž, aby si mohli s riaditeľom podať ruky. Potom ešte raz kývol hlavou Harrymu, krátko sa usmial a vyšiel z pracovne.
Harry si sadol na jeho prázdnu stoličku a zachmúrene hľadel do zeme. Počul, že sa zavreli dvere, ale keď zdvihol pohľad, Dumbledore bol ešte tam.
„Prečo sa tváriš tak nešťastne, Harry?“ spýtal sa potichu. „Po minulej noci by si mal byť na seba hrdý.“
„Nič sa tým nezmenilo,“ odvetil Harry zatrpknuto. „Pettigrew utiekol.“
„Nič sa nezmenilo?“ potichu zopakoval Dumbledore. „Veľa sa zmenilo, Harry. Pomohol si odhaliť pravdu. Zachránil si nevinného človeka pred hrozným osudom.“
Hrozný. Harrymu to niečo pripomenulo. Silnejší a hrozivejší než bol predtým... Predpoveď profesorky Trelawneyovej!
„Pán profesor... včera na skúške z veštenia bola profesorka Trelawneyová zrazu veľmi čudná.“
„Naozaj? Myslíš čudnejšia než zvyčajne?“
„Áno... hlas mala zrazu hlboký a prevracala očami... a povedala... povedala, že sluha lorda Voldemorta sa pred polnocou vyslobodí a vráti sa k nemu... Povedala, že ten sluha mu pomôže navrátiť moc.“ Harry hľadel na Dumbledora. „A potom sa zase zmenila na takú, ako býva obyčajne, a vôbec si nepamätala, čo hovorila. Bola to... bola to naozajstná predpoveď?“
Zdalo sa, že na Dumbledora to trochu zapôsobilo.
„Vieš, Harry, myslím, že by to mohlo byť tak,“ odvetil zamyslene. „Kto by si to bol pomyslel? Takže to sú už dohromady dve skutočné predpovede. Mal by som jej zvýšiť plat...“
„Ale...“ Harry ohromene naňho hľadel. Ako to Dumbledore môže prijímať tak pokojne?
„Ale ja som zabránil Siriusovi a profesorovi Lupinovi zabiť Pettigrewa! Takže tomu budem na vine ja, keď sa Voldemort vráti!“
„Nebudeš,“ potichu povedal Dumbledore. „Nenaučila ťa niečo skúsenosť s Časovratom, Harry? Dôsledky našich činov sú vždy také zložité, také rôznorodé, že predpovedať budúcnosť je naozaj veľmi ťažké. Profesorka Trelawneyová – nič v zlom – je toho živým dôkazom... Urobil si veľmi šľachetnú vec, keď si Pettigrewovi zachránil život.“
„Ale čo ak pomôže Voldemortovi navrátiť moc!“
„Pettigrew je tvojím dlžníkom. Zachránil si mu život. Poslal si Voldemortovi pomocníka, ktorý ti je zaviazaný... Keď jeden čarodejník zachráni život druhému, vzniká medzi nimi isté puto a veľmi by som sa mýlil, keby som tvrdil, že Voldemort chce za sluhu dlžníka Harryho Pottera.“
„Ja nechcem mať s Pettigrewom nič spoločné!“ bránil sa Harry. „Zradil mojich rodičov!“
„Tu sa prejavuje mágia vo svojich najnepreniknuteľnejších hlbinách, Harry. Ale ver mi... príde čas, keď budeš veľmi rád, že si zachránil Pettigrewovi život.“
Harry si nevedel predstaviť, kedy to bude. Dumbledore sa tváril, akoby vedel, čo si Harry myslí.
„Poznal som tvojho otca veľmi dobre, Harry,“ povedal láskavo. „Aj on by bol Pettigrewa ušetril, tým som si istý.“
Harry pozrel naňho. Dumbledore sa nebude smiať, jemu to môže povedať...
„Myslel som si, že to môj otec vyčaril Patronusa. Keď som sa videl na druhom brehu jazera... myslel som si, že vidím jeho.“
„V tom sa človek môže ľahko zmýliť,“ potichu povedal Dumbledore. „Zrejme si to už počul veľa ráz, ale naozaj sa mimoriadne podobáš na Jamesa. Okrem očí... tie máš po mame.“ Harry pokrútil hlavou.
„Bolo to hlúpe, myslieť si, že je to on,“ zahundral. „Veď som predsa vedel, že je mŕtvy.“
„Myslíš si, že mŕtvi, ktorých milujeme, nás niekedy naozaj opustia? Verím, že si ich jasnejšie než kedykoľvek predstavujeme práve vtedy, keď nám je najťažšie. Tvoj otec žije v tebe, Harry, a najjasnejšie sa zjavuje, keď ho potrebuješ. Ako inak by si mohol vytvoriť takého Patronusa? Paroháč si včera v noci znovu vyšiel von.“
Harrymu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, čo vlastne Dumbledore povedal.
„Včera v noci mi Sirius všetko porozprával, ako sa stali animágmi,“ vysvetlil mu Dumbledore s úsmevom. „Mimoriadny úspech. Nehovoriac o tom, že sa im to podarilo predo mnou zatajiť. A vtedy som si spomenul na nezvyčajnú podobu tvojho Patronusa, ktorý zasiahol pána Malfoya na vašom metlobalovom zápase proti Bystrohlavu. Vieš, Harry, istým spôsobom si včera v noci naozaj videl svojho otca... Našiel si ho v sebe.“
A Dumbledore vyšiel z miestnosti a nechal Harryho samého aj s jeho úplne zmätenými myšlienkami.
Okrem Harryho, Rona, Hermiony a profesora Dumbledora teraz už nikto na Rokforte nepoznal pravdu o tom, čo sa stalo tej noci, keď Sirius, Hrdozobec a Pettigrew zmizli. Ku koncu školského roka si na túto tému Harry vypočul mnoho rôznych teórií, ale ani jedna sa nepribližovala k pravde.
Malfoy zúril pre Hrdozobca. Bol presvedčený, že Hagrid si našiel spôsob, ako Hrdozobca dostať do bezpečia, a očividne ho rozčuľovalo i to, že jeho i jeho otca prekabátil hájnik. Percy Weasley mal k Blackovmu úteku celý rad poznámok.
„Ak sa mi podarí dostať sa na ministerstvo, predložím k problematike presadzovania čarodejníckeho práva množstvo návrhov!“ hovoril jedinej osobe, ktorá ho počúvala – svojej priateľke Penelope.
Hoci počasie bolo perfektné a atmosféra radostná, hoci vedeli, že dosiahli skoro nemožné, keď pomohli Siriusovi na slobodu, Harry ešte nikdy nemal na konci školského roka horšiu náladu.
Určite nebol jediný, kto ľutoval odchod profesora Lupina. Všetci Harryho spolužiaci z obrany proti čiernej mágii boli z jeho výpovede nešťastní.
„Ktovie, koho nám dajú na budúci rok,“ namrzene hovoril Seamus Finnigan.
„Možno upíra,“ s nádejou nadškrtol Dean Thomas. Harryho myseľ neťažil iba Lupinov odchod. Nemohol sa tomu ubrániť, ale stále myslel na predpoveď profesorky Trelawneyovej. Rozmýšľal, kde asi teraz je Pettigrew, či už našiel útočisko u Voldemorta. No najväčšmi Harryho náladu zhoršovala perspektíva, že sa vráti k Dursleyovcom. Možno polhodinu, úžasnú polhodinu veril tomu, že odteraz bude bývať u Siriusa... u najlepšieho priateľa svojich rodičov... Bolo by to takmer ako u vlastného otca. Hoci žiadna správa o Siriusovi bola určite dobrá správa, lebo to znamenalo, že sa úspešne ukrýva, Harry bol smutný, keď si predstavil, aký domov mohol mať, i to, že teraz je to nemožné.
V posledný deň školského roka dostali výsledky skúšok. Harry, Ron a Hermiona prospeli zo všetkých predmetov. Harryho prekvapilo, že spravil aj elixíry. Mal silné podozrenie, že Dumbledore zasiahol, aby ho Snape nenechal naschvál prepadnúť. Snapovo správanie k Harrymu počas uplynulého týždňa bolo dosť znepokojivé. Harry si nevedel predstaviť, žeby Snapova nenávisť voči nemu mohla ešte vzrásť, ale určite sa tak stalo. Zakaždým, keď Snape pozrel na Harryho, mykalo mu kútikom tenkých úst a ustavične krčil prsty, akoby nimi najradšej stískal Harryho hrdlo.
Percy získal z MLOKov najvyššie známky, zato Fred a George s odratými ušami absolvovali VČÚ len z niekoľkých predmetov. Chrabromil, najmä vďaka úžasnému výkonu v metlobalovom pohári, po tretí rok zvíťazil v školských medzifakultných majstrovstvách. To znamenalo, že oslavy na konci školského roka sa konali v znamení červeno-zlatej výzdoby a že chrabromilský stôl bol najhlučnejší. Oslavovali všetci. Ešte aj Harrymu sa podarilo zabudnúť, že sa na druhý deň vracia k Dursleyovcom, a jedol, pil, rozprával sa a smial s ostatnými.
Keď na druhý deň ráno Rokfortský expres odchádzal zo stanice, Hermiona oznámila Harrymu a Ronovi prekvapujúcu novinu.