„Nechal vlastného syna napospas dementorom?“ potichu sa spýtal Harry.
„Presne tak,“ prikývol Sirius a netváril sa ani trochu veselo. „Videl som, ako ho dementori priviedli, sledoval som ich cez mreže na dverách cely. Nemohol mať viac ako devätnásť. Zavreli ho vedľa. Večer vždy volal mamu. Po niekoľkých dňoch stíchol, hoci... na konci vždy všetci stíchli... vykrikovali iba zo spánku...“
Siriusove oči na chvíľu zase stemneli, akoby niekto zavrel okenice.
„Takže je ešte v Azkabane?“ spýtal sa Harry.
„Nie,“ Sirius stíšil hlas. „Nie, už tam nie je. Zomrel asi o rok po tom, ako ho ta priviedli.“
„Zomrel?“
„Nebol jediný,“ trpko pokračoval Sirius. „Väčšina sa tam zblázni a mnohí nakoniec prestanú jesť. Stratia vôľu žiť. Človek vždy vedel, kedy sa blíži smrť, lebo dementori ju cítili a boli celí bez seba. Chlapec vyzeral chorľavo, už keď ta prišiel. Pretože Crouch bol taký dôležitý ministerský úradník, jemu a jeho manželke dovolili návštevu pri smrteľnom lôžku. Vtedy som videl Bartyho Croucha naposledy – manželku popri mojej cele takmer niesol. Aj ona zrejme zakrátko zomrela. Od žiaľu. Schradla ako ten jej chlapec. Crouch si ani neprišiel po synovo telo. Dementori ho pochovali pri pevnosti – sledoval som ich pri tom.“
Sirius odložil kúsok chleba, ktorý si už zdvihol k ústam, a namiesto neho siahol po fľaške tekvicového džúsu a na dúšok ju vypil.
„A tak milý Crouch prišiel o všetko, práve keď si myslel, že dosiahol svoj cieľ,“ pokračoval Sirius, keď si chrbtom ruky utrel ústa. „V jednej chvíli hrdina, už takmer minister mágie... a vzápätí – syn mŕtvy, manželka mŕtva, meno rodiny zneuctené a, ako som počul už teraz na slobode, jeho popularita veľmi klesla. Po chlapcovej smrti ľudia k nemu pociťovali akýsi súcit a začali si klásť otázku, ako je možné, že taký milý mladík z dobrej rodiny tak poblúdil. A dospeli k záveru, že otec oňho nikdy veľmi nedbal. Miesto ministra teda dostal Kornelius Fudge a Croucha odsunuli do Oddelenia medzinárodnej čarodejníckej spolupráce.“
Dlho bolo ticho. Harry myslel na to, ako Crouch vtedy v lese po Svetovom pohári v metlobale vyvalil oči na neposlušného domáceho škriatka. Preto zrejme zareagoval tak prehnane, keď Winky našli pod Temným znamením. Pripomenulo mu to jeho syna, starý škandál a jeho pád na ministerstve.
„Moody hovorí, že Crouch je posadnutý chytaním čiernych mágov,“ povedal Harry Siriusovi.
„Áno, počul som, že je to takmer jeho mánia,“ prikyvoval Sirius. „Podľa môjho názoru si myslí, že ak chytí ďalšieho smrťožrúta, vráti mu to jeho bývalú slávu.“
„A snoril v Snapovej pracovni!“ víťazoslávne pripomenul Ron a pozrel pritom na Hermionu.
„Viem, lenže to vôbec nedáva zmysel,“ povedal Sirius.
„Ale dáva!“ rozhorčene zvolal Ron, no Sirius pokrútil hlavou.
„Ak Crouch naozaj chcel vyšetrovať Snapa, prečo neprišiel do poroty Trojčarodejníckeho turnaja? Bola by to ideálna zámienka navštevovať Rokfort pravidelne a sledovať ho.“
„Tak ty si myslíš, že Snape by mohol mať niečo za lubom?“ spýtal sa Harry, ale Hermiona mu rýchlo skočila do reči.
„Pozri, mne je fuk, čo hovoríš, ale Dumbledore Snapovi verí...“
„Prestaň s tým, Hermiona,“ netrpezlivo ju zahriakol Ron. „Viem, že Dumbledore je skvelý, ale to neznamená, že prefíkaný čierny mág by ho nemohol oklamať.“
„Prečo teda v prvom ročníku Snape zachránil Harrymu život? Prečo ho jednoducho nenechal zomrieť?“
„Neviem – možno si myslel, že Dumbledore by ho vyhodil...“
„Čo si myslíš ty, Sirius?“ nahlas sa spýtal Harry a Ron s Hermionou sa prestali škriepiť.
„Myslím, že obaja majú v niečom pravdu,“ Sirius zamyslene pozrel na Rona a Hermionu. „Keď som sa dozvedel, že Snape tu učí, čudoval som sa, prečo ho Dumbledore zamestnal. Snapa vždy fascinovala čierna mágia, v škole bol tým známy. Slizký, úlisný chlapčisko s večne mastnými vlasmi,“ dodal a Harry s Ronom sa na seba uškrnuli. „Keď Snape prišiel do školy, poznal viac kliatob ako hociktorý siedmak a patril do partie Slizolinčanov, z ktorých sa vykľuli smrťožrúti.“ Sirius ich začal vyratúvať na prstoch. „Rosier a Wilkes – oboch zabili aurori pred Voldemortovým pádom. Manželia Lestrangesovci sú v Azkabane. Avery – počul som, vraj sa z toho vykrútil tvrdením, že konal pod vplyvom Imperiusu – ten je stále na slobode. Ale pokiaľ viem, Snapa nikdy neobvinili, že bol smrťožrútom – niežeby to malo nejaký význam. Mnohých ani nechytili. A Snape je rozhodne natoľko šikovný a prefíkaný, že sa vedel vyhnúť problémom.“
„Snape očividne pozná Karkarova dosť dobre, ale nechce, aby sa o tom vedelo,“ poznamenal Ron.
„Mali ste vidieť Snapovu tvár, keď sa včera Karkarov zjavil na elixíroch!“ rýchlo povedal Harry. „Veľmi sa chcel so Snapom rozprávať, pritom tvrdil, že sa mu vyhýba. Bol dosť nervózny. Ukázal Snapovi čosi na ruke, ale nevidel som, čo to bolo.“
„Ukázal mu niečo na ruke?“ Sirius sa tváril zmätene. Zamyslene si prešiel prstami po špinavých vlasoch a potom znova pokrčil plecami. „Netuším, o čo tu ide... ale ak bol Karkarov skutočne znepokojený a hľadal u Snapa odpovede...“
Sirius uprene hľadel na stenu jaskyne a potom sa zatváril nahnevane.
„Nesmieme zabúdať, že Dumbledore Snapovi verí, a ja viem, že Dumbledore verí aj v tých prípadoch, keď mnohí neveria, ale nechápem, prečo by ho nechal učiť na Rokforte, keby niekedy pracoval pre Voldemorta?“
„Prečo teda Moodyho a Croucha tak veľmi zaujíma Snapova pracovňa?“ nedalo pokoja Ronovi.
„Od Divookého by som čakal, že po príchode na Rokfort prehľadá pracovňu každého učiteľa. Berie obranu proti čiernej mágii veľmi vážne,“ odvetil Sirius. „Nie som si istý, či vôbec niekomu verí, a po tom všetkom, čo zažil, sa mu ani nečudujem. Musím však povedať, že Moody nikdy nezabíjal, ak sa tomu dalo vyhnúť. Vždy, keď to bolo možné, priviedol podozrivých radšej živých. Bol tvrdý, ale nikdy neklesol na úroveň smrťožrútov. Ale Crouch... to je iná vec... naozaj je chorý? Ak áno, prečo sa teda tak namáhal a dovliekol sa do Snapovej pracovne? A ak nie... čo má za lubom? Čo také dôležité robil na Svetovom pohári, keď neprišiel na zápas do čestnej lóže? A čo robil, keď mal sedieť v porote Trojčarodejníckeho turnaja?“
Sirius zmĺkol a hľadel na stenu jaskyne. Hrdozobec prehľadával skalnatú zem, či náhodou neprehliadol nejakú kosť. Napokon Sirius pozrel na Rona.
„Hovoríš, že tvoj brat je Crouchov osobný asistent? Mohol by si sa ho spýtať, či v poslednom čase Croucha videl?“
„Pokúsim sa,“ pochybovačne odvetil Ron. „Ale musím to urobiť tak, aby si nemyslel, že Croucha z niečoho podozrievam. Percy ho zbožňuje.“
„A popritom by si mohol zistiť, či majú nejaké stopy po Berte Jorkinsovej,“ Sirius ukázal rukou na druhý výtlačok Denného Proroka.
„Bagman mi povedal, že nie,“ poznamenal Harry.
„Áno, tu v tomto článku ho citujú. Vyhovára sa na Bertinu zlú pamäť. No, možno sa od tých čias, čo som ju poznal, zmenila, ale Berta nikdy nebola zábudlivá, práve naopak. Bola trochu obmedzená, ale klebety si pamätala veľmi dobre. Práve preto si narobila množstvo problémov. Nikdy nevedela držať jazyk za zubami. Myslím, že na ministerstve bola trochu na obtiaž... možno preto sa Bagman tak dlho neobťažoval ju hľadať.“
Sirius si zhlboka vzdychol a pošúchal si zakalené oči.
„Koľko je hodín?“
Harry pozrel na hodinky a potom si spomenul, že odvtedy, čo s nimi strávil hodinu v jazere, nefungujú.
„Pol štvrtej,“ povedala Hermiona.
„Radšej sa vráťte do školy,“ Sirius vstal. „Počúvajte ma...“ Zvlášť prísne pozrel na Harryho. „Nechcem, aby si ma potajomky chodil navštevovať, dobre? Len mi sem posielaj správy. Stále ma informuj o všetkom nezvyčajnom. Ale bez dovolenia Rokfort neopúšťaj – pre niekoho by to mohla byť vhodná príležitosť, aby ťa napadol.“