Už skoro povedal „ma“, ale nemohol sa k tomu odhodlať, lebo sa bál, že Hermiona by sa vydesila ešte väčšmi.
„Bol to iba sen,“ utešoval sa Ron. „Zlý sen.“
„Áno, ale bol to skutočne len sen?“ povedal Harry, otočil sa k oknu a hľadel na blednúcu oblohu. „Je to predsa čudné, nie?“ Bolí ma jazva a o tri dni vypochodujú smrťožrúti a na oblohe sa znova zjaví Voldemortovo znamenie.“
„Nehovor-jeho-meno!“ precedil Ron pomedzi stisnuté zuby.
„A pamätáš sa, čo povedala profesorka Trelawneyová?“ pokračoval Harry, nepočúvajúc Rona. „Na konci minulého školského roka?“
Profesorka Trelawneyová učila na Rokforte veštenie. Hermiona sa prestala tváriť zdesene a pohŕdavo odfrkla.
„Och, Harry, hádam len nebudeš brať vážne niečo, čo povedala tá stará podvodníčka?“
„Ty si pri tom nebola,“ odsekol Harry. „Nepočula si ju. Toto bolo iné. Hovoril som ti, že bola v tranze... v skutočnom tranze. A povedala, že knieža temnôt opäť povstane... silnejší a hrozivejší než predtým... a podarí sa mu to, lebo sa k nemu vráti jeho sluha... a tej noci utiekol Červochvost.“
Nastalo ticho, počas ktorého sa Ron roztržito hral s dierkou na posteľnej prikrývke s vyobrazením Kudleyovských kanónov.
„Prečo si sa spytoval, či neprišla Hedviga, Harry?“ spýtala sa Hermiona. „Čakáš nejaký list?“
„Napísal som o tej jazve Siriusovi,“ pokrčil plecami Harry. „Čakám, čo mi odpovie.“
„To bol dobrý nápad!“ zvolal Ron a tvár sa mu vyjasnila. „Stavím sa, že Sirius bude vedieť, čo robiť.“
„Dúfal som, že sa mi rýchlo ozve,“ povedal Harry.
„Ale my nevieme, kde Sirius je... Môže byť predsa až niekde v Afrike, alebo inde, či nie?“ zdôvodňovala Hermiona. „Hedviga takú cestu nezvládne za dva dni.“
„Áno, viem,“ odvetil Harry, ale keď pozrel cez okno na oblohu bez Hedvigy, v žalúdku akoby mal olovo.
„Poďme si do sadu zahrať metlobal, Harry,“ navrhol Ron. „Poď, traja na troch, budú hrať aj Bill, Charlie a George s Fredom... Môžeš si vyskúšať Vronského fintu.“
„Ron,“ vyčítavým tónom ho napomenula Hermiona, „Harry teraz nemá chuť na metlobal... Má starosti a je unavený... Všetci sa potrebujeme vyspať...“
„Ale áno, chcem si zahrať,“ rozhodol sa Harry odrazu. „Počkaj, vezmem si Blesk.“
Hermiona vyšla z izby a hundrala si popod nos: „Tí chlapci.“
Nasledujúci týždeň sa pán Weasley i Percy zdržiavali doma málo. Obaja odchádzali ráno, kým ešte ostatní stihli vstať, a každý večer sa vracali až neskoro po večeri.
„Bol to totálny zmätok,“ dôležito im referoval Percy v nedeľu večer pred odchodom do Rokfortu. „Celý týždeň som hasil ohne. Ľudia nám posielali vrešťadlá a samozrejme, ak ich neotvoríte hneď, explodujú. Celý stôl mám samý obhorený fľak a z môjho najlepšieho brka zostal iba popol.“
„Prečo všetci posielajú vrešťadlá?“ spytovala sa Ginny, ktorá si v obývačke na koberčeku pred kozubom lepiacou páskou opravovala učebnicu Tisíc magických bylín a húb.
„Sťažovali sa na zle zaistenú bezpečnosť na Svetovom pohári,“ odvetil Percy. „Chcú odškodné za zničený majetok. Mundungus Fletcher žiada náhradu za dvanásťizbový stan s vírivým kúpeľom, ale ja som ho prekukol. S istotou viem, že spal pod plášťom natiahnutým na paliciach.“
Pani Weasleyová pozrela na hodiny v kúte. Harrymu sa tie hodiny páčili. Boli celkom nanič, pokiaľ ste chceli vedieť, koľko je hodín, no inak poskytovali veľa informácií. Mali deväť zlatých ručičiek a na každej bolo vygravírované meno jedného člena rodiny Weasleyovcov. Na ciferníku neboli čísla, ale možnosti, kde by každý člen rodiny mohol byť. Doma, v škole a v práci, ale okrem toho aj na cestách, stratený, v nemocnici, vo väzení. A na mieste, kde by inak bola dvanástka, stálo „smrteľné nebezpečenstvo“.
Osem ručičiek teraz ukazovalo „doma“, ale ručička pána Weasleyho, ktorá bola najdlhšia, ešte stále mierila na „v práci“. Pani Weasleyová si vzdychla.
„Váš otec nepracoval cez víkendy od čias Veď-Viete-Koho,“ poznamenala. „Priveľmi ho zaťažujú. Ak čo najskôr nepríde domov, večera bude na vyhodenie.“
„Otec má pocit, že musí napraviť tú chybu pri zápase, však?“ povedal Percy. „Ak mám povedať pravdu, bol to od neho trochu neuvážené urobiť verejné vyhlásenie bez toho, aby to najprv prebral so šéfom svojho oddelenia...“
„Neopovažuj sa obviňovať svojho otca za to, čo napísala tá nepodarená Skeeterka!“ okamžite vzbĺkla pani Weasleyová.
„Keby tatko nebol povedal nič, Rita by napísala, že je to hanebnosť, keď sa k tomu nikto z ministerstva nevyjadril,“ povedal Bill, ktorý s Ronom hral šachy. „Rita Skeeterová nikdy o nikom nepíše v dobrom svetle. Pamätáš sa, ako raz robila rozhovory so všetkými rušiteľmi kúzel z Gringottbanky a mňa nazvala ‚dlhovlasý kretén‘?“
„No... naozaj ich máš trochu pridlhé,“ opatrne podotkla pani Weasleyová. „Keby si mi dovolil...“
„Nie, mami!“
Do okien obývačky šľahal dážď. Hermiona bola pohrúžená do Všeobecnej príručky kúzel pre štvrtý ročník, ktorú pani Weasleyová kúpila pre ňu, Harryho i Rona v Šikmej uličke. Charlie si plátal ohňovzdornú kuklu. Harry si leštil Blesk a pri nohách mal otvorenú servisnú súpravu na metly, dar na trináste narodeniny od Hermiony. Fred a George sedeli v kúte s brkami, zhovárali sa šeptom a skláňali hlavy nad kusom pergamenu.
„Čo tam vy dvaja stvárate?“ príkro sa spýtala pani Weasleyová, uprene hľadiac na dvojčatá.
„Píšeme si domácu úlohu,“ hmlisto odvetil Fred.
„Netáraj, veď ešte máte prázdniny,“ napomenula ho pani Weasleyová.
„Nechali sme si to na poslednú chvíľu,“ tvrdil George.
„Ani náhodou nepíšete ďalšiu objednávku, všakže?“ spýtala sa podozrievavo. „Neuvažujete náhodou o weasleyovských výmysloch a vynálezoch?“
„Ale, mami,“ Fred pozrel na ňu s útrpným výrazom na tvári. „Keby zajtra Rokfortský expres nabúral a my s Georgeom by sme zahynuli, aký by si mala pocit, keby tvoje posledné slová, ktoré si nám povedala, boli nepodložené obvinenie?“
Všetci sa rozosmiali, ešte aj pani Weasleyová.
„Ide váš otec!“ zvolala odrazu, keď znovu pozrela na hodinky.
Ručička pána Weasleyho sa odrazu posúvala z „v práci“ na „na ceste“ a vzápätí zastala na „doma“ pri ostatných, a počuli ho, ako volá z kuchyne.
„Už idem, Artur!“ odpovedala mu pani Weasleyová a ponáhľala sa do kuchyne.
O chvíľku pán Weasley vošiel do teplej obývačky a niesol si podnos s večerou. Vyzeral úplne vyčerpane.
„Tak teraz už ide do tuhého,“ povedal pani Weasleyovej, keď si sadol do kresla blízko ohňa a bez záujmu sa pohrával s trochu scvrknutým karfiolom. „Rita Skeeterová celý týždeň snorila a hľadala ďalšie chyby ministerstva, o ktorých by mohla napísať. A teraz zistila, že chuderka stará Berta je nezvestná, takže zajtra to bude v Prorokovi na titulnej strane. Ja som Bagmanovi hovoril, že už mal dávno niekoho poslať, aby ju hľadal.“
„Pán Crouch na to upozorňoval celé týždne,“ rýchlo komentoval Percy.
„Crouch má veľké šťastie, že sa Rita nedozvedela o Winky,“ podráždene odsekol pán Weasley. „Týždeň by bolo v novinách, ako jeho domáceho škriatka prichytili s prútikom, ktorý vyčaril Temné znamenie.“
„Myslel som, že sme sa predsa všetci zhodli na tom, že hoci sa ten škriatok správal nezodpovedne, nevyčaril znamenie,“ rozhorčene vyhlásil Percy.
„Ak chceš vedieť moju mienku, pán Crouch má šťastie, že nikto v Dennom Prorokovi nevie o tom, aký vie byť odporný ku škriatkom,“ nahnevane vyhlásila Hermiona.