Profesorka McGonagallová teraz na podlahu pred prvákov postavila trojnohý stolček a naň položila veľmi starý, špinavý a poplátaný čarodejnícky klobúk. Prváci naň uprene hľadeli. A všetci ostatní tiež. Chvíľu bolo ticho. Potom sa trhlina pri okraji otvorila ako ústa a klobúk začal spievať:
Keď triediaci klobúk dospieval, vo Veľkej sieni zahrmel potlesk.
„To nie je pieseň, ktorú spieval, keď rozdeľoval nás,“ poznamenal Harry a tlieskal spolu s ostatnými.
„Každý rok spieva inú,“ povedal Ron. „Musí to byť nudný život byť klobúkom, nie? Zrejme celý rok vymýšľa novú pieseň.“
Profesorka McGonagallová teraz rozmotávala veľký zvitok pergamenu.
„Keď prečítam vaše meno, nasadíte si klobúk na hlavu a sadnete si na stolček,“ poučovala prvákov. „Klobúk oznámi vašu fakultu a vy si pôjdete sadnúť k jej stolu.
Ackerley, Stewart!“
Predstúpil chlapec, ktorý sa od hlavy po päty viditeľne triasol, vzal triediaci klobúk, nasadil si ho a sadol si na stolček.
„BYSTROHLAV!“ vykríkol klobúk.
Stewart Ackerley si zložil klobúk a ponáhľal sa usadiť za bystrohlavský stôl, kde mu všetci tlieskali. Harry zbadal, že Stewarta povzbudzuje aj bystrohlavská stíhačka Čcho. Na okamih aj on pocítil zvláštnu túžbu sadnúť si za bystrohlavský stôl.
„Baddock, Malcolm!“
„SLIZOLIN!“
Pri stole na druhej strane prepukli ovácie. Harry videl, že aj Malfoy tlieska, keď sa Baddock pripojil k Slizolinčanom. Bol zvedavý, či Baddock vie, že zo Slizolinu vyšlo viac čiernych čarodejníkov a čarodejníc ako z ostatných fakúlt. Fred a George na Malcolma Baddocka zasyčali.
„Branstonová, Eleanor!“
„BIFĽOMOR!“
„Cauldswell, Owen!“
„BIFĽOMOR!“
„Creevey, Dennis!“
Drobný Dennis Creevey tackavo podišiel dopredu, potkýnajúc sa na Hagridovom kabáte, práve keď do siene dverami za učiteľským stolom vošiel Hagrid. Hagrid bol zhruba dvojnásobne vyšší ako normálny muž a najmenej tri razy širší, mal dlhé strapaté čierne vlasy a bradu a vyzeral trochu strašidelné, čo však bol klamný dojem, lebo Harry, Ron i Hermiona vedeli, že Hagrid má veľmi láskavú povahu. Keď si sadol na koniec učiteľského stola, žmurkol na nich a sledoval, ako si Dennis Creevey nasadzuje triediaci klobúk. Trhlina pri okraji sa otvorila...
„CHRABROMIL!“ vykríkol klobúk.
Hagrid tlieskal s ostatnými Chrabromilčanmi, keď si Dennis Creevey so širokým úsmevom zložil klobúk, položil ho zase na stolček a ponáhľal sa za svojím bratom.
„Colin, ja som spadol do vody!“ zapišťal a hodil sa na prázdne miesto. „Bolo to fantastické! A niečo ma vo vode chytilo a vyložilo naspäť do člna!“
„Super!“ rovnako vzrušene odvetil Colin. „To bola zrejme obrovská sépia, Dennis.“
„Vau!“ žasol Dennis, akoby nikto ani v tom najfantastickejšom sne nemohol dúfať v to, že vypadne z člna zmietaného búrkou do hlbočizného jazera a vytiahne ho obrovská morská príšera.
„Dennis! Dennis! Vidíš tamtoho chlapca? Toho s čiernymi vlasmi a v okuliaroch? Vidíš ho? Vieš, kto to je, Dennis?“
Harry sa odvrátil a veľmi uprene civel na triediaci klobúk, ktorý teraz zaraďoval Emmu Dobbsovú.
Triedenie pokračovalo, chlapci a dievčatá s rôznou mierou strachu na tvárach po jednom pristupovali k trojnohému stolčeku a ich rad sa pomaly zmenšoval, lebo profesorka McGonagallová bola už pri L.
„Och, ponáhľajte sa,“ stonal Ron a masíroval si brucho.
„Ale no tak, Ron, triedenie je oveľa dôležitejšie ako jedlo,“ napomenul ho Takmer bezhlavý Nick, keď Madleyovú Lauru klobúk priradil do Bifľomoru.
„Jasné že je, keď si mŕtvy,“ odsekol Ron.
„Dúfam, že tohtoroční Chrabromilčania sú vo forme,“ poznamenal Takmer bezhlavý Nick tlieskajúc, keď sa k ich stolu pridala McDonaldová, Natálie. „Nechceme predsa prerušiť víťazné ťaženie.“
Chrabromil už tri razy po sebe vyhral medzifakultné majstrovstvá.
„Pritchard, Graham!“
„SLIZOLIN!“
„Quirková, Orla!“
„BYSTROHLAV!“
A konečne „Whitby, Kevin!“ („BIFĽOMOR!“) a triedenie sa skončilo. Profesorka McGonagallová zobrala klobúk a stolček a odniesla ich.
„Už bolo načase,“ zastonal Ron, chytil do rúk nôž a vidličku a netrpezlivo hľadel na svoj zlatý tanier.
Profesor Dumbledore vstal. Usmieval sa na študentov a vítal ich širokým gestom.
„Chcem vám povedať len dve slová,“ oznámil a jeho hlboký hlas sa v sieni ozývaclass="underline" „Nasýťte sa!“
„Nech sa tak stane!“ zvolali Harry s Ronom, keď sa im prázdne nádoby pred očami zázračne naplnili.
Takmer bezhlavý Nick smutne sledoval, ako si Harry, Ron a Hermiona naložili na taniere.
„Á, toto je rozhodne lepšie,“ pochvaľoval si Ron s plnými ústami zemiakovej kaše.
„Viete, že máte šťastie, že sa dnes večer hostina vôbec koná?“ poznamenal Takmer bezhlavý Nick. „V kuchyni boli problémy.“
„Prečo? Čo sa stalo?“ vyzvedal sa Harry, žujúc pritom kusisko mäsa.
„Zloduch, kto iný,“ Takmer bezhlavý Nick zakrútil hlavou, ktorá sa mu nebezpečne zakymácala na krku. Vytiahol si okružie trochu vyššie. „Zvyčajná hádka, veď viete. Chcel sa zúčastniť hostiny – a to vôbec nepripadá do úvahy, veď viete, aký je vrcholne nekultúrny, nemôže hľadieť na plný tanier, aby ho neprevrátil. Mali sme zhromaždenie duchov – jedine Tučný mních mu chcel dať šancu – ale, čo bolo podľa mňa veľmi rozumné, Krvavý barón nedovolil.“