„Do tých dverí, Harry,“ ukázal mu Dumbledore. Neusmieval sa.
Harry šiel popri učiteľskom stole. Hagrid sedel celkom na kraji. Nežmurkol na Harryho, nezakýval mu, ani iným spôsobom ho nepozdravil ako zvyčajne. Na tvári sa mu zračilo absolútne ohromenie, a keď Harry prechádzal okolo neho, civel naňho ako všetci ostatní. Harry vyšiel cez určené dvere z Veľkej siene a ocitol sa v menšej miestnosti lemovanej obrazmi čarodejníc a čarodejníkov. V kozube oproti nemu horel príjemný ohník.
Keď vošiel, tváre na portrétoch sa obrátili k nemu. Videl, že z jedného rámu vyletela scvrknutá čarodejnica a vletela do susedného, k čarodejníkovi s mrožími fúziskami. Scvrknutá čarodejnica mu čosi šepkala do ucha.
Viktor Krum, Cedric Diggory a Fleur Delacourová stáli pri ohni. Vyzerali zvlášť pôsobivo, keď sa ich postavy črtali na pozadí ohňa. Krum, zhrbený a zamyslený, sa opieral o rímsu kozuba, trochu bokom od ostatných dvoch. Cedric stál s rukami za chrbtom a hľadel do ohňa. Keď Harry vošiel, Fleur Delacourová sa obzrela a prehodila si dozadu pramene dlhých striebristých vlasov.
„Čo je to?“ povedala. „Máme sa vrhatit do siene?“
Myslela si, že Harry prišiel s nejakým odkazom. Nevedel, ako jej má vysvetliť, čo sa práve stalo. Iba tam stál a hľadel na ostatných troch šampiónov. Uvedomil si, akí sú všetci traja vysokí.
Za sebou začul zvuk náhlivých krokov a do miestnosti vošiel Ludo Bagman. Chytil Harryho za ruku a viedol ho dopredu.
„Pozoruhodné!“ hundral si. „Absolútne pozoruhodné! Páni... dáma!“ oslovil ostatných troch, keď prišiel k ohňu. „Dovoľte, aby som vám predstavil – hoci sa to zdá neuveriteľné – štvrtého šampióna Trojčarodejníckeho turnaja.“
Viktor Krum sa vystrel a zamračene si premeriaval Harryho. Cedric bol navidomoči v pomykove. Pozrel na Bagmana, na Harryho a potom znovu na Bagmana, akoby si nebol istý, či Bagmanovi dobre rozumel – Fleur Delacourová však pohodila vlasmi, usmiala sa a povedala: „Ó, veľmi smjéšny žarht, pán Bagmón.“
„Žart?“ zmätene zopakoval Bagman. „Nie, nie, vôbec nie! Harryho meno práve vyšlo z Ohnivej čaše!“ Krumovo husté obočie sa trochu stiahlo. Cedric sa stále tváril rozpačito. Fleur sa mračila.
„Ale to je urhčite omyl,“ pohŕdavo povedala Bagmanovi. „On nemôže súťažiť. Je prhimlady.“
„No... je to skutočne prekvapujúce,“ vravel Bagman, šúchal si hladkú bradu a usmieval sa na Harryho. „Ale ako viete, veková hranica bola stanovená iba tento rok ako mimoriadne bezpečnostné opatrenie. A pretože jeho meno vyšlo z čaše... myslím, že v tomto štádiu sa tomu nedá vyhnúť... Je to v pravidlách, ste povinní... Harry sa bude musieť usilovať, ako najlepšie...“
Dvere za nimi sa znova otvorili a vošla veľká skupina ľudí: profesor Dumbledore a tesne za ním pán Crouch, profesor Karkarov, madam Maxime, profesorka McGonagallová a profesor Snape. Kým profesorka McGonagallová zavrela dvere, Harry počul za stenou hučanie stoviek študentov.
„Madam Maxime!“ Fleur okamžite zamierila k svojej riaditeľke. „‘Ovorhia, že aj tento malý chlapec bude súťažiť!“
Kdesi pod tou otupenosťou spôsobenou ohromením pocítil Harry iskierku hnevu. Malý chlapec?
Madam Maxime sa vystrela do svojej plnej pôsobivej výšky. Vrchom peknej hlavy sa dotýkala lustra so sviečkami a jej gigantická hruď sa pod čiernym saténom rozšírila.
„Čo to má znamenať, Dumbly-dorr?“ spýtala sa panovačne.
„To by som rád vedel aj ja, Dumbledore,“ pridal sa profesor Karkarov. Na tvári mal chladný úsmev a jeho modré oči svietili ako dva kusy ľadu. „Dvaja reprezentanti Rokfortu? Nepamätám sa, že by som počul o takom prípade, aby mala hostiteľská škola povolených dvoch šampiónov – alebo som si neprečítal pravidlá dostatočne pozorne?“
Krátko a nepríjemne sa zasmial.
„Mali sme dojem, že vaše vekové obmedzenie vylúči mladších účastníkov, Dumbledore,“ namietal Karkarov s rovnako chladným úsmevom a jeho oči boli ešte ľadovejšie. „Inak by sme, pravdaže, priviedli širší výber kandidátov z našich škôl.“
„Za to nemôže nikto iba Potter, Karkarov,“ potichu povedal Snape. V bledých očiach mu žiarila zloba. „Neobviňujte Dumbledora za to, že sa Potter rozhodol porušiť pravidlá. Prekračuje medze, odkedy sem prišiel...“
„Ďakujem, Severus, to nebolo potrebné,“ odvetil mu Dumbledore energicky a Snape stíchol, hoci oči sa mu pod oponou čiernych mastných vlasov zlovestne blýskali.
Profesor Dumbledore teraz pozrel na Harryho, ktorý jeho pohľad opätoval a pokúšal sa zachytiť výraz očí za polmesiačikovými okuliarmi.
„Vložil si do Ohnivej čaše svoje meno, Harry?“ spýtal sa pokojne.
„Nie,“ odpovedal Harry. Uvedomoval si, že všetci ho pozorne sledujú. Snape v tieni neveriacky odfrkol.
„Požiadal si niekoho zo starších študentov, aby ho dal do Ohnivej čaše za teba?“ spýtal sa profesor Dumbledore ignorujúc Snapa.
„Nie,“ rozhodne odvetil Harry.
„Samozrhejme, že klame!“ volala madam Maxime. Snape krútil hlavou a pery sa mu vykrivili.
„Nemohol prekročiť vekovú hranicu,“ ostro odvetila profesorka McGonagallová. „Na tom sa určite všetci zhodneme...“
„Dumbly-dorr urhčite urhobil prhi tej čiarhe chybu,“ pokrčila plecami madam Maxime.
„Je to, samozrejme, možné,“ zdvorilo odvetil Dumbledore.
„Dumbledore, veľmi dobre viete, že ste neurobili chybu!“ nahnevane namietala profesorka McGonagallová. „To je skutočne nezmysel! Harry sám nemohol čiaru prekročiť, a pretože profesor Dumbledore verí, že nepresvedčil nikoho zo starších študentov, aby to urobili namiesto neho, som si istá, že to postačí aj ostatným!“
Vrhla na profesora Snapa veľmi nahnevaný pohľad.
„Pán Crouch... pán Bagman,“ oslovil ich Karkarov a jeho hlas bol opäť úlisný, „vy ste naši... ehm... objektívni sudcovia. Určite súhlasíte s tým, že je to absolútne neregulárne?“
Bagman si utrel okrúhlu chlapčenskú tvár vreckovkou a pozrel na Croucha, ktorý stál mimo svetelného kruhu a tvár mal napoly skrytú v tieni. Vyzeral trochu tajuplne, v šere akoby mu pribudli roky, takmer pripomínal kostru. Keď však prehovoril, hlas mal odmeraný ako zvyčajne.
„Musíme dodržiavať pravidlá a pravidlá jasne stanovujú, že tie osoby, mená ktorých vyletia z Ohnivej čaše, sú povinné súťažiť v turnaji.“
„Barty pozná pravidlá odpredu-odzadu,“ rozžiarene hovoril Bagman Karkarovovi a madam Maxime, akoby tým celá záležitosť bola už uzavretá.
„Trvám na tom, že znova predložím mená všetkých svojich študentov,“ povedal Karkarov. Odhodil svoj úlisný tón i úsmev. Jeho tvár nadobudla skutočne mrzký výraz. „Znovu vystavíte Ohnivú času a budeme pridávať mená, kým každá škola nebude mať dvoch šampiónov. To bude spravodlivé, Dumbledore.“
„Ale, Karkarov, tak to predsa nefunguje,“ namietal Bagman. „Ohnivá čaša práve zhasla a znova sa rozblčí až na začiatku nasledujúceho turnaja...“
„...na ktorom sa Durmstrang rozhodne nezúčastní!“ vybuchol Karkarov. „Po všetkých našich stretnutiach, rokovaniach a kompromisoch som vôbec nečakal, že sa vyskytne čosi takéto! Takmer som rozhodnutý odísť!“
„Prázdne hrozby, Karkarov,“ zavrčal hlas pri dverách. „Nemôžete teraz opustiť svojho šampióna. On musí súťažiť. Všetci musia súťažiť. Záväzná čarodejnícka zmluva, ako povedal Dumbledore. Šikovné, čo?“