Vyzeralo to tak, že jediný šampión, ktorý sa v utorok ocitne zočivoči neznámemu neinformovaný, bude Cedric.
Harry došiel do hradu, prekĺzol cez hlavný vchod a začal vystupovať po mramorovom schodisku. Bol celý zadychčaný, ale nemohol spomaliť. Zostávalo mu necelých päť minút na to, aby sa dostal ku kozubu.
„Nezmysel!“ zadychčane vyhŕkol pred Tučnou paňou, ktorá driemala v ráme pred portrétovým vchodom.
„Ako povieš,“ zamumlala ospanlivo, ani len neotvorila oči, a obraz sa preklopil dopredu a vpustil ho. Harry vošiel dnu. Klubovňa bola prázdna a podľa toho, že v nej nič nesmrdelo, usúdil, že Hermiona nemusela nasadiť hnojové bomby, aby jemu a Siriusovi zabezpečila súkromie.
Harry si zvliekol neviditeľný plášť a hodil sa do kresla pred oheň. V miestnosti bolo pološero, osvetľovali ju iba plamene. Na stole neďaleko neho sa vo svetle ohňa leskli odznaky PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO!, ktoré sa bratia Creeveyovci usilovali zmeniť. Teraz na nich svietilo POTTER NAOZAJ SMRDÍ! Harry znovu pozrel do ohňa a vyskočil.
V ohni sa vznášala Siriusova hlava. Keby takto nebol videl už pána Diggoryho v kuchyni u Weasleyovcov, bolo by ho to na smrť vydesilo. No tentoraz sa mu na tvári po dlhom čase zjavil úsmev, vstal z kresla, čupol si k ohňu a povedaclass="underline" „Sirius... ako sa máš?“
Sirius vyzeral inak, než ako si ho Harry pamätal. Keď sa lúčili, jeho tvár bola vyziabnutá a prepadnutá, dlhé čierne vlasy mal splstnatené. Teraz boli krátke a čisté, tvár sa mu vyplnila a vyzeral mladšie, väčšmi sa podobal na muža zo svadobnej fotografie Potterovcov, jedinej jeho podobizni, ktorú Harry mal.
„Čo tam po mne. Ako sa máš ty?“ vážne sa spytoval Sirius.
„Ja...“ Harry chcel povedať, že sa má dobre, ale nemohol. Vybuchlo to z neho prv, ako tomu mohol zabrániť, a rozprával toľko, ako už dávno nie – o tom, ako nikto neverí, že sa neprihlásil do turnaja sám, ako o ňom Rita Skeeterová popísala v Dennom Prorokovi klamstvá, ako nemôže ani len prejsť po chodbe bez toho, aby sa mu neušli posmešky, a hovoril aj o Ronovi, ako mu neverí, ako žiarli...
„...a teraz mi Hagrid ukázal, čo bude prvá úloha – draky, Sirius, a to znamená, že už je po mne,“ dokončil zúfalo.
Sirius hľadel naňho a v očiach, z ktorých ešte nezmizol otupený, mátožný pohľad – následok pobytu v Azkabane, sa mu zračilo znepokojenie. Nechal Harryho vyrozprávať sa, a potom povedaclass="underline" „Draky zvládneme, Harry, ale k tomu sa hneď dostaneme. Nemôžem sa tu zdržať dlho... vlámal som sa do čarodejníckeho domu, aby som mohol využiť oheň, ale domáci sa môžu každú chvíľu vrátiť. Musím ťa varovať pred istými nepríjemnými skutočnosťami.“
„Čože?“ Harry cítil, ako mu nálada klesla o ďalších pár stupňov. Hádam už nemôže byť nič horšie ako tie draky. „Daj si pozor na Karkarova, Harry,“ povedal Sirius. „Bol smrťožrút. Vieš, čo sú smrťožrúti, však?“
„Áno – on – ako?“
„Chytili ho, bol v Azkabane so mnou, ale potom ho pustili. Stavím sa o všetko, že práve preto chcel mať Dumbledore tento rok na Rokforte aurora – aby naňho dával pozor. To Moody dostal Karkarova do Azkabanu.“
„Karkarova pustili?“ pomaly zopakoval Harry – jeho mozog nebol schopný prijať túto šokujúcu informáciu. „Prečo ho pustili?“
„Dohodol sa s Ministerstvom mágie,“ s trpkosťou odvetil Sirius. „Vyhlásil, že pochopil, ako sa mýlil, a potom menoval... namiesto seba dostal do Azkabanu hŕbu ľudí. Môžem ti povedať, že tam nie je veľmi obľúbený. A podľa toho čo viem, odkedy je von, na tej svojej škole učí čiernu mágiu všetkých študentov. Takže si dávaj pozor aj na durmstrangského reprezentanta.“
„Dobre,“ pomaly prikývol Harry. „Ale... chceš povedať, že to Karkarov dal do čaše moje meno? Lebo ak to urobil, je naozaj dobrý herec. Vyzeral, akoby ho to rozčúlilo. Chcel zabrániť tomu, aby som súťažil.“
„Vieme, že je dobrý herec,“ potvrdil Sirius, „veď presvedčil Ministerstvo mágie, aby ho pustili, či nie? Sledoval som Denného Proroka, Harry...“
,...ty a celý zvyšok sveta,“ trpko mu skočil do reči Harry.
„...a podľa toho, čo som čítal medzi riadkami článku tej Skeeterovej minulý mesiac, Moodyho prepadli deň predtým, ako mal nastúpiť na Rokfort. Áno, viem, tá baba píše, že to bol planý poplach,“ rýchlo pokračoval Sirius, keď videl, že ho Harry chce prerušiť, „ale ja si to, neviem prečo, nemyslím. Podľa mňa sa niekto pokúšal zabrániť tomu, aby sa dostal na Rokfort. Niekto dobre vedel, že bude mať oveľa ťažšiu prácu, keď bude nablízku Moody. Lenže nikto to nebude bližšie prešetrovať, lebo Divooký počuje vlamačov až pričasto. Ale to neznamená, že tentoraz nepristihol skutočného. Moody bol najlepší auror, akého kedy ministerstvo malo.“
„Tak čo tým vlastne chceš povedať?“ ostražito sa spytoval Harry. „Že Karkarov sa ma chystá zabiť? Ale prečo?“
Sirius váhal.
„Počul som veľmi čudné chýry,“ odpovedal pomaly. „Smrťožrúti sa v poslednom čase akosi aktivizujú. Predviedli sa aj na Svetovom pohári v metlobale, či nie? Niekto vyčaril Temné znamenie... a potom – počul si o tej čarodejnici z Ministerstva mágie, čo zmizla?“
„O Berte Jorkinsovej?“ spýtal sa Harry.
„O tej... zmizla v Albánsku a hovorí sa, že tam sa Voldemort zdržiaval naposledy... a ona vedela, že sa chystá Trojčarodejnícky turnaj.“
„Áno, ale... je veľmi nepravdepodobné, že by natrafila rovno na Voldemorta, nie?“ poznamenal Harry.
„Vieš, ja som Bertu Jorkinsovú poznal,“ zachmúrene odvetil Sirius. „Chodila na Rokfort o pár ročníkov vyššie ako ja s tvojím otcom. A bola to hlupaňa. Veľmi všetečná, ale rozumu ani za mak. To nie je dobrá kombinácia, Harry. Podľa mňa by bolo veľmi ľahké vlákať ju do pasce.“
„Tak teda... Voldemort sa mohol dozvedieť o turnaji? To si mal na mysli? Myslíš si, že Karkarov je tu na jeho príkaz?“
„Neviem,“ odvetil Sirius váhavo, „jednoducho neviem... Karkarov mi nepripadá ako typ, ktorý by sa vrátil k Voldemortovi, iba ak by vedel, že Voldemort je dostatočne silný, aby ho ochránil. No nech už tvoje meno vložil do čaše ktokoľvek, mal na to nejaký dôvod, a nemôžem sa ubrániť myšlienke, že turnaj by mohol byť vhodnou príležitosťou, ako ťa napadnúť tak, aby to vyzeralo ako nehoda.“
„Skutočne dobrý plán,“ poznamenal Harry a neradostne sa usmial. „Oni sa môžu držať bokom a draky urobia svoje za nich.“
„Správne – draky.“ Sirius už teraz hovoril veľmi rýchlo. „Je jeden spôsob, Harry. Nepokúšaj sa použiť omračujúce zaklínadlo. Draky sú silné a priveľmi čarodejné, aby sa dali vyradiť nejakým omračovadlom – na jedného draka treba najmenej pol tucta čarodejníkov...“
„Áno, viem, videl som to.“
„Ale môžeš to urobiť aj sám,“ pokračoval Sirius. „Je jeden spôsob a stačí ti jednoduché kúzlo. Len...“
Vtom však Harry zdvihol ruku, aby ho umlčal, a srdce sa mu roztĺklo, až mu išlo prasknúť. Na točitom schodisku za sebou počul kroky.
„Choď!“ zašepkal Siriusovi. „Choď! Niekto ide!“
Harry rýchlo vstal a postavil sa pred oheň – keby niekto videl Siriusovu tvár medzi múrmi Rokfortu, rozpútalo by sa peklo – zasiahlo by do toho ministerstvo a od Harryho by vyzvedali, kde sa Sirius nachádza...
Harry počul v ohni za sebou puk! a vedel, že Sirius zmizol. Pozrel na schody. Kto sa o jednej v noci vybral na prechádzku a zabránil Siriusovi, aby mu poradil, ako sa má dostať k drakovi?