„To bolo vynikajúce, Potter!“ volala profesorka McGonagallová, keď zosadol z Blesku – a od nej to bola neslýchaná chvála. Všimol si, že sa jej trasie ruka, keď ukazovala na jeho plece, „predtým než vás porota ohodnotí, musíte ísť za madam Pomfreyovou. Tamto je, už musela ošetriť Diggoryho...“
„Ty si to dokázal, Harry!“ chripel Hagrid. „Ty si to dokázal! A proti chvostorožcovi, šmária, Charlie vravel, že ten je najhorší...“
„Ďakujem, Hagrid,“ poďakoval Harry nahlas, aby sa Hagrid náhodou nepozabudol a neprezradil, že ukázal Harrymu draky pred turnajom.
Aj profesor Moody sa tváril spokojne a čarovné oko mu poskakovalo v očnej jamke. „Šikovný a jednoduchý trik, Potter,“ zahučal. „Tak teda, do stanu prvej pomoci, Potter, prosím...“ súrila ho profesorka McGonagallová.
Harry ešte zadychčaný vyšiel z ohrady a videl, že madam Pomfreyová stojí pri vchode do druhého stanu a tvári sa znepokojene.
„Draky!“ vyprskla znechutene a vtiahla Harryho dnu. Stan bol rozdelený na kóje a Harry cez plátno videl Cedricov tieň, no zdalo sa, že Cedric nie je vážne zranený – v každom prípade sedel. Madam Pomfreyová vyšetrila Harryho plece a celý čas pritom nahnevane hundrala. „Vlani dementori, tento rok draky... čo privlečú do školy nabudúce? Máš veľké šťastie... je to len povrchové, no najprv to musím vyčistiť, až potom môžem liečiť...“
Nejakou fialovou tekutinou ranu vyčistila, až sa z nej zadymilo a pálilo to, ale potom štuchla Harrymu do pleca prútikom a on cítil, že sa mu okamžite zahojilo.
„A teraz chvíľu ticho seď – seď! Až potom môžeš ísť po svoje ohodnotenie.“
Nato sa ponáhľala do vedľajšej kóje a Harry počul, ako sa Cedrica spytuje: „Tak ako sa cítiš, Diggory?“
Harry však nechcel pokojne sedieť. Mal v krvi priveľa adrenalínu. Vstal a chcel vidieť, čo sa deje vonku, no kým došiel k východu zo stanu, vrútili sa dnu dvaja ľudia – Hermiona a tesne za ňou Ron.
„Harry, bol si fantastický!“ pišťala Hermiona. Na tvári mala ešte odtlačky prstov, ktoré si na ňu v strachu pritláčala. „Bol si ohromný! Faktický!“
No Harry hľadel na Rona. Ten bol biely ako stena a civel na Harryho ako na ducha.
„Harry, ten, čo vložil tvoje meno do čaše... ja... myslím, že sa ťa pokúšajú zlikvidovať!“ povedal veľmi vážne.
Harrymu to zrazu pripadalo, akoby tie uplynulé týždne neboli, akoby Ron prišiel za ním bezprostredne po tom, čo ho vybrali za reprezentanta.
„Konečne si to pochopil?“ povedal chladne. „Trvalo ti to dosť dlho.“
Hermiona nervózne prešľapovala medzi nimi a hľadela raz na jedného, raz na druhého. Ron váhavo otvoril ústa. Harry vedel, že sa chystá ospravedlniť sa, a odrazu si uvedomil, že to nepotrebuje počuť.
„To je v poriadku,“ povedal prv, ako Ron zo seba dostal nejaké slovo. „Zabudni na to.“
„Nie,“ namietal Ron, „nemal som...“
„Zabudni na to,“ zopakoval Harry.
Ron sa naňho nervózne uškrnul a Harry úškrn opätoval.
Hermiona sa rozplakala.
„Veď nemáš prečo plakať!“ čudoval sa Harry.
„Vy dvaja ste takí hlúpi!“ kričala, dupala nohou a po tvári jej stekali slzy. Potom obidvoch objala prv, ako jej v tom stihli zabrániť, a nahlas nariekajúc vybehla von.
„Preskočilo jej,“ krútil hlavou Ron. „Poďme, Harry, budú ťa hodnotiť...“
Harry by ešte pred hodinou neuveril, že bude cítiť takú radosť. Zobral zlaté vajce i Blesk a vynoril sa zo stanu s Ronom, ktorý rýchlo rozprával.
„Bol si najlepší, nemal si konkurenciu. Cedric, predstav si, transfiguroval skalu na psa, chcel odpútať drakovu pozornosť, aby prenasledoval psa, nie jeho. Bola to perfektná transfigurácia a viac-menej to zabralo, lebo vajce získal, ale drak ho popálil – na polceste si to rozmyslel a rozhodol sa, že chce radšej jeho a nie psa, a Cedric mu tak-tak unikol. Fleur to skúsila inak – myslím, že sa pokúšala draka omámiť – aj to trochu fungovalo, drak bol ospanlivý, ale potom zachrápal, vyšľahol mu pritom z papule obrovský plameň a jej sa chytila sukňa – Fleur z prútika vyčarila vodu a zahasila ho. A Krum – neuveríš, ale jemu ani na um nezišlo lietať! No myslím, že po tebe bol druhý najlepší. Nejakým kúzlom draka zasiahol rovno do oka. Lenže drak začal od bolesti dupať a rozmliaždil si polovicu skutočných vajec – za to Krumovi strhli body, lebo ich nemal poškodiť.“
Ron sa nadýchol, až keď s Harrym prišli k ohrade. Medzitým chvostorožca odviedli a Harry videl piatich porotcov – sedeli priamo oproti na druhej strane vo vyvýšených kreslách so zlatými prikrývkami.
„Od každého môžeš dostať maximálne desať bodov,“ oznamoval mu Ron a Harry prižmuroval oči ponad ihrisko na prvú porotkyňu – madam Maxime zdvihla prútik do vzduchu. Vyletela z neho akási striebristá stuha, ktorá sa skrútila do veľkej osmičky.
„To nie je zlé!“ povedal Ron, keď diváci zatlieskali. „Zrejme ti strhla body za to plece...“
Nasledoval pán Crouch. On vyčaril vo vzduchu deviatku.
„To vyzerá dobre!“ reval Ron a búchal Harryho po chrbte.
Potom Dumbledore. Aj on vytiahol deviatku. Divácke ovácie boli ešte hlasnejšie.
Ludo Bagman – desať.
„Desať?“ neveriacky zvolal Harry. „Ale... zranil som sa... Čo má za lubom?“
„Harry, nesťažuj sa!“ vzrušene kričal Ron.
A teraz zdvihol prútik Karkarov. Chvíľu váhal, no potom aj z jeho prútika vyletelo číslo – štyri.
„Čooo?“ zlostne zreval Ron. „Štyri? Ty všivavý nadržiavač, Krumovi si dal desať!“
Ale Harrymu to bolo jedno, aj keby mu dal Karkarov nulu. To, že sa Ron rozhorčuje kvôli nemu, malo preňho väčšiu cenu ako sto bodov. Ronovi to, pravdaže, nepovedal, ale keď sa otočil a chystal sa odísť z ohrady, srdce mal ľahšie ako vzduch. A nielen vďaka Ronovi medzi divákmi ho nepovzbudzovali iba Chrabromilčania. Keď videli, čo musí zvládnuť, väčšina žiakov mu držala palce rovnako ako Cedricovi... Na Slizolinčanoch mu nezáležalo, teraz by od nich zniesol hocičo.
„Si na prvom mieste, Harry. Ty a Krum s rovnakým počtom bodov!“ ponáhľal sa k nim Charlie Weasley, keď zamierili naspäť do školy. „Už musím bežať, chcem poslať mame sovu. Prisahal som, že jej oznámim, ako to dopadne – ale to bolo neuveriteľné! Ach, zabudol som, mám ti povedať, že tu musíš ešte chvíľku zostať... Bagman vám chce niečo oznámiť v stane pre reprezentantov.“
Ron sľúbil, že ho počká, a Harry znovu vošiel do stanu, ktorý teraz vyzeral akosi inak – prívetivo a slávnostne. Predstavil si, ako sa cítil, keď uhýbal chvostorožcovi, a porovnal to s dlhým čakaním predtým. To sa ani nedalo porovnať – čakanie bolo rozhodne horšie.
Fleur, Cedric a Krum prišli spolu. Jednu stranu Cedricovej tváre prikrývala hrubá oranžová pasta, ktorá zrejme hojila popáleninu. Keď zbadal Harryho, usmial sa naňho. „Bol si dobrý, Harry.“
„Aj ty,“ Harry sa tiež usmial.
„Všetci ste si počínali výborne!“ pochválil ich Ludo Bagman, ktorý vtrhol do stanu a tváril sa tak spokojne, akoby on sám práve prekonal draka. „Len pár slov. Teraz máte dosť dlhú prestávku pred druhou úlohou. Tú budete zdolávať o pol desiatej ráno dvadsiateho štvrtého februára – ale dáme vám niečo, nad čím môžete medzitým rozmýšľať. Ak si lepšie prezriete zlaté vajcia, uvidíte, že sa otvárajú – vidíte tie pánty? Musíte vyriešiť záhadu skrytú vo vajci, lebo tá vám naznačí, aká bude druhá úloha, a umožní vám pripraviť sa na ňu! Je vám všetko jasné? Určite? Tak teda choďte.“
Harry vyšiel zo stanu, kde sa k nemu pripojil Ron pobrali sa popri lese k hradu a rozhovor nemal konca-kraja. Harry chcel podrobnejšie počuť, ako si počínali ostatní šampióni. Keď obišli skupinku stromov, za ktorou Harry po prvý raz počul rev drakov, vyskočila spoza nich čarodejnica.