„Och, ona sa pozbiera,“ vyhlásila Hermiona, hoci to znelo trochu pochybovačne. „Keď ten šok opadne a zvykne si na Rokfort, uvidí, že jej je bez Croucha lepšie.“
„Zdá sa, že ho má veľmi rada,“ zamumlal Ron skoro nezrozumiteľne, lebo práve zahryzol do krémového zákuska.
„Ale o Bagmanovi nemá najlepšiu mienku, však? Ktovie, čo o ňom Crouch doma povedal?“ bol zvedavý Harry.
„Asi povedal, že nie je ktovieaký dobrý vedúci oddelenia,“ predpokladala Hermiona, „a povedzme si to otvorene... asi má pravdu, či nie?“
„No aj tak by som radšej pracoval s ním než so starým Crouchom,“ priznal sa Ron. „Bagman má aspoň zmysel pre humor.“
„Len to nespomeň pred Percym,“ usmiala sa Hermiona.
„Áno, lenže Percy by nechcel pracovať pre nikoho so zmyslom pre humor, nemyslíš?“ vyhlásil Ron a vzápätí sa pustil do čokoládovej torty. „Percy nepochopí vtip, ani keď mu ho olúpaný položíš na tácke pod nos.“
22
Nečakaná úloha
„Potter! Weasley! Budete už dávať pozor?!“
Podráždený hlas profesorky McGonagallovej pukol vo štvrtok na transfigurácii ako bič a Harry a Ron vyskočili a pozreli na ňu.
Bol koniec hodiny, dokončili prácu, perlička, ktorú premieňali na morča, bola zavretá v klietke na stole profesorky McGonagallovej (Neville bol ešte stále operený), opísali si z tabule domácu úlohu (Opíšte a uveďte príklady, ako treba upraviť transfiguračné kúzla, keď uskutočňujeme premenu rôznych druhov). Každú chvíľu malo zazvoniť a Harry s Ronom, ktorí vzadu v triede šermovali s falošnými prútikmi od Freda a Georgea, pozreli na ne – Ron držal plechového papagája a Harry gumenú rybu.
„Teraz, keď už sú Potter a Weasley takí láskaví a správajú sa primerane svojmu veku,“ pokračovala profesorka McGonagallová a nahnevane na nich pozrela, lebo hlava Harryho ryby ovisla a spadla na zem, pretože zobák Ronovho papagája ju pred chvíľou odťal, „musím vám všetkým niečo povedať.
Blíži sa vianočný ples – tradičná súčasť Trojčarodejníckeho turnaja a príležitosť bližšie sa zoznámiť s našimi zahraničnými hosťami. Pretože plesu sa môžu zúčastniť iba žiaci od štvrtého ročníka vyššie – hoci si môžete pozvať mladšieho študenta, ak chcete...“
Lavender Brownová sa škrekľavo zachichotala. Parvati Patilová ju poriadne štuchla pod rebrá, pričom jej na tvári bolo vidieť, že aj ona zo všetkých síl zadržiava smiech. Obe sa obzreli na Harryho. Profesorka McGonagallová ich ignorovala, čo Harry považoval za nespravodlivé, lebo jeho s Ronom práve vyhrešila.
„Oblečiete si slávnostné habity,“ pokračovala, „a ples sa začne vo Veľkej sieni prvý vianočný sviatok o ôsmej večer a skončí sa o polnoci. Tak teda...“
Profesorka McGonagallová sa veľavýznamne poobzerala po triede.
„Vianočný ples je, pravdaže, príležitosť pre nás všetkých... ehm... uvoľniť sa,“ povedala odsudzujúcim tónom.
Lavender sa zachichotala ešte hlasnejšie a rukou si prikrývala ústa, aby utlmila smiech. Harry chápal, čo je jej teraz smiešne – pri pohľade na upätý výzor profesorky McGonagallovej a jej vlasy stiahnuté do tuhého uzla si ju nikto nevedel predstaviť uvoľnenú.
„Ale to neznamená,“ hovorila ďalej profesorka, „že uvoľníme pravidlá správania, ktoré sa očakávajú od rokfortských študentov. Veľmi by ma nahnevalo, keby nejaký Chrabromilčan strápnil našu školu.“
Zazvonilo a nastal zvyčajný ruch, všetci si ukladali knihy do tašiek a prehadzovali si ich cez plecia.
Profesorka McGonagallová však prekričala ten šum: „Potter... ak dovolíte, na slovíčko.“
Harry predpokladal, že to súvisí s bezhlavou gumenou rybou, a skľúčene kráčal k profesorkinmu stolu. Profesorka McGonagallová počkala, kým ostatní žiaci odídu, a potom povedala: „Potter, šampióni a ich partneri...“
„Akí partneri?“ spýtal sa Harry.
Profesorka McGonagallová podozrievavo naňho pozrela, akoby si myslela, že sa pokúša žartovať.
„Vaši partneri na vianočný ples, Potter,“ odvetila chladne. „Vaši taneční partneri.“
Harry mal pocit, že sa mu žalúdok scvrkol a skrútil.
„Taneční partneri?“ cítil, ako očervenel. „Ja netancujem,“ namietol rýchlo.
„Ale áno, tancujete,“ podráždene ho opravila profesorka McGonagallová. „Práve o tom je reč. Podľa tradície otvárajú ples šampióni so svojimi partnermi.“
Harry si odrazu v duchu predstavil sám seba v cylindri a fraku s dievčaťom v nariasených šatách, aké vždy nosievala teta Petunia na firemné oslavy strýka Vernona.
„Ja netancujem,“ zopakoval.
„Je to tradícia,“ neoblomne vyhlásila profesorka McGonagallová. „Ste rokfortský šampión a urobíte, čo sa od vás ako od reprezentanta školy očakáva. Tak sa postarajte, aby ste mali partnerku, Potter.“
„Ale... ja ne...“
„Počuli ste ma, Potter,“ prerušila ho profesorka McGonagallová tónom, proti ktorému sa nedalo namietať.
Pred týždňom by bol Harry povedal, že nájsť si partnerku na tancovanie nie je nič v porovnaní so zvládnutím uhorského chvostorožca. Ale teraz, keď už mal draka za sebou, pri predstave, že má pozvať nejaké dievča na ples, si myslel pravý opak.
Harry dosiaľ nezažil, že by na Vianoce zostalo na Rokforte toľko ľudí. On samozrejme zostával vždy, lebo inak by sa musel vrátiť na Privátnu cestu, ale takých ako on bývalo málo. Tento rok tu však zostala prevažná väčšina žiakov od štvrtého ročníka vyššie a Harrymu sa zdalo, že všetci sú posadnutí blížiacim sa plesom – prinajmenšom všetky dievčatá, a prekvapilo ho, koľko ich na Rokforte zrazu je – nikdy predtým si to nevšimol. Dievčatá sa na chodbách chichotali a šepkali si, dievčatá sa škrekľavo smiali, keď okolo išli chlapci, dievčatá si vzrušene vymieňali informácie, čo si na vianočný ples oblečú.
„Prečo musia chodiť vo svorkách?“ spýtal sa Harry Rona, keď okolo nich prešiel asi tucet dievčat, vyškierali sa a pokukovali na Harryho. „Ako mám nejakú zastihnúť osamote a pozvať ju?“
„Žeby nejakú chytiť do lasa?“ navrhol Ron. „Máš predstavu, koho by si skúsil pozvať?“
Harry neodpovedal. Veľmi dobre vedel, koho by rád pozval, ale nájsť odvahu, to bola iná vec... Čcho bola od neho staršia, bola pekná, veľmi dobrá hráčka metlobalu a tiež veľmi populárna.
Zdalo sa, že Ron vie, čo sa deje v Harryho hlave.
„Počuj, ty s tým nebudeš mať nijaké problémy. Si šampión. Práve si porazil uhorského chvostorožca. Stavím sa, že sa budú predháňať, aby mohli ísť s tebou.“
Na počesť ich nedávno obnoveného priateľstva Ron udržal trpkosť v hlase na minimálnej úrovni. Navyše, na Harryho prekvapenie, sa ukázalo, že mal celkom pravdu.
Kučeravá tretiačka z Bifľomoru, s ktorou sa Harry nikdy v živote ani len nerozprával, mu hneď na druhý deň navrhla, aby šiel na ples s ňou. Harryho to tak zaskočilo, že bez rozmyslenia odmietol. Dievča dosť urazené odišlo a Harryho si potom Dean, Seamus a Ron kvôli nej celé dejiny mágie doberali. Na druhý deň sa mu ponúkli ďalšie dve, jedna druháčka a (na jeho zdesenie) piatačka, ktorá sa tvárila, že by bola schopná zraziť ho k zemi, keby odmietol.
„Vyzerala celkom dobre,“ povedal Ron pravdivo, keď sa prestal smiať.
„Veď bola odo mňa o hlavu vyššia,“ namietal Harry, ešte stále zdeptaný. „Predstav si, ako by som s ňou vyzeral pri tanci.“
Vtedy si spomenul, čo Hermiona povedala o Krumovi. „Páči sa im len preto, že je slávny!“ Harry veľmi pochyboval o tom, či by niektoré z dievčat, ktoré o neho prejavili záujem, išlo s ním na ples, keby nebol školský šampión. No potom premýšľal, či by mu to prekážalo, keby ho pozvala Čcho.