Tento znepokojivé veľký a zlovestne vyzerajúci muž využíva svoje nové postavenie na to, aby desil študentov starostlivosťou o príšery. Kým Dumbledore zaviera obe oči, Hagrid na svojich hodinách skaličil niekoľko žiakov. Mnohí z nich ich označili za „veľmi hrôzostrašné“.
„Zaútočil na mňa hipogrif a môjho priateľa Vincenta Crabba nebezpečne pohrýzol červoplaz,“ tvrdí štvrták Draco Malfoy. „Všetci Hagrida nenávidíme, ale veľmi sa bojíme niečo povedať.“
Hagrid však nemá v úmysle skončiť so zastrašovaním. Minulý mesiac v rozhovore s reportérkou Denného Proroka priznal, že chová tvory, ktoré nazval „tryskochvosté škroty“ – mimoriadne nebezpečné krížence mantichory s ohnivým krabom. Kríženie nového druhu zázračných tvorov sa uskutočňuje zvyčajne pod starostlivým dozorom Oddelenia pre reguláciu a kontrolu zázračných tvorov. Hagrid sa však domnieva, že jeho sa také bezvýznamné predpisy netýkajú.
„Iba som sa trochu zabával,“ odpovedal a rýchlo zmenil tému.
Ako keby to nestačilo, Denný Prorok teraz objavil dôkaz, že Hagrid nie je – ako vždy predstieral – čistokrvný čarodejník.
Nie je v skutočnosti ani čistokrvný človek. Jeho matka, môžeme exkluzívne odhaliť, nie je nikto iný ako obryňa Fridwulfa a o mieste jej terajšieho pobytu momentálne neexistujú nijaké informácie.
Krvilační a krutí obri sa v minulom storočí vzájomne takmer vyhubili, zostala ich len hŕstka, a tí sa pripojili k Tomu-Koho-Netreba-Menovať a sú zodpovední za niektoré z najhorších masových vrážd muklov v období jeho hrôzovlády. Kým mnohých z obrov, služobníkov Toho-Koho-Netreba-Menovať, zneškodnili aurori pracujúci proti Temnej strane, Fridwulfa medzi nimi nebola. Je možné, že unikla do niektorého z obrích spoločenstiev, ktoré ešte stále prežívajú v horách v zahraničí. Ak možno súdiť podľa Hagridových bláznivých činov na hodinách starostlivosti o zázračné tvory, zdá sa, že Fridwulfin syn zdedil jej krutý charakter.
Čudným riadením osudu Hagrid údajne udržiava blízke priateľstvo s chlapcom, ktorý zapríčinil pád Veď-Viete-Koho – čo donútilo aj Hagridovu matku, tak ako ostatných zástancov Veď-Viete-Koho, ukrývať sa. Možno si Harry Potter neuvedomuje nepríjemnú pravdu o svojom veľkom priateľovi, ale povinnosťou Albusa Dumbledora určite je zabezpečiť, aby Harry Potter a jeho spolužiaci vedeli o nebezpečenstvách spojených s poloobrami.
Harry dočítal a pozrel na Rona, ktorý tam stál s otvorenými ústami.
„Ako to zistila?“ zašepkal.
To však Harryho netrápilo.
„Ako to myslíš ‚všetci Hagrida nenávidíme‘?“ oboril sa na Malfoya. „Čo znamenajú všetky tie nezmysly?“ ukazoval na Crabba, „že ho vraj pohrýzol červoplaz? Veď tie nemajú ani zuby!“
Crabbe sa vyškieral, očividne veľmi spokojný so sebou.
„No, tak som si myslel, že týmto by sa mala skončiť učiteľská kariéra toho chrapúňa,“ vyhlásil Malfoy a oči mu žiarili. „Poloobor... a ja som si myslel, že v detstve len vylogal fľašu kosťorastu... Mamičkám a oteckom sa to nebude páčiť... Naľakajú sa, že by mohol zožrať ich detičky, ha-ha-ha...“
„Ty...“
„Dávate tam pozor?!“
K chlapcom doletel hlas profesorky Grumplovej. Dievčatá sa zhŕkli okolo jednorožca a hladkali ho. Harry bol taký nahnevaný, až sa mu článok z Denného Proroka triasol v rukách, a len nerád obrátil nevidomý pohľad k jednorožcovi, ktorého mnohé zázračné vlastnosti teraz vyratúvala profesorka Grumplová zvučným hlasom, tak aby ju počuli aj chlapci.
„Dúfam, že tu tá žena zostane,“ vyhlásila Parvati Patilová po hodine, keď už všetci mierili do hradu na obed. „Asi takto by som si predstavovala hodiny starostlivosti o zázračné tvory... skutočné tvory ako jednorožce, nie obludy...“
„A čo s Hagridom?“ nahnevane sa spytoval Harry na schodoch.
„A čo by s ním bolo?“ chladne odsekla Parvati. „Stále predsa môže byť hájnikom, nie?“
Od plesu sa Parvati správala k Harrymu veľmi chladne. Usúdil, že sa jej mal asi väčšmi venovať, lenže ona sa zrejme dobre bavila aj tak. Každému, kto bol ochotný ju počúvať, vykladala, ako sa dohodla s tým chlapcom z Beauxbatonsu, že sa cez najbližší víkendový výlet stretnú v Rokville.
„To bola skutočne dobrá hodina,“ skonštatovala spokojne Hermiona už vo Veľkej sieni. „Nevedela som o jednorožcoch ani polovicu z toho, čo nám profesorka Grumplová...“
„Pozri sa na toto!“ zavrčal Harry a strčil jej pod nos článok z Denného Proroka.
Hermiona čítala s otvorenými ústami. Reagovala presne tak ako Ron.
„Ako sa to tá otrasná ženská dozvedela? Čo myslíte, asi nie od Hagrida.“
„Určite nie,“ precedil Harry a nazúrene sa hodil na stoličku pri chrabromilskom stole. „Nepovedal to predsa ani nám. Ja si myslím, že Skeeterka bola taká naštvaná, že jej neposkytol kopu hrozných informácií o mne, nuž snorila, kde sa dalo, aby sa mu pomstila.“
„Možno počula, čo hovoril madam Maxime na tom plese,“ potichu poznamenala Hermiona.
„Boli by sme ju v záhrade videli,“ odvetil Ron. „Okrem toho aj tak nesmie vstupovať do areálu školy. Hagrid povedal, že Dumbledore jej to zakázal...“
„Možno má aj ona neviditeľný plášť,“ uvažoval Harry, keď si nakladal na tanier dusené kurča a od rozčúlenia všetko naokolo pokvapkal. „To by sa tak na ňu podobalo, skrývať sa v kríkoch a načúvať.“
„Chceš povedať, že robila to, čo vy dvaja s Ronom,“ podpichla ho Hermiona.
„My sme to nechceli!“ rozhorčoval sa Ron. „Nemali sme na výber! Hlupák, rozpráva o svojich obrích predkoch na takom mieste, kde ho môže hocikto počuť!“
„Musím ísť za ním,“ vyhlásil Harry. „Dnes večer po veštení. Poviem mu, že ho chceme späť... veď to predsa chceš aj ty, nie?“ oboril sa na Hermionu.
„Ja... no, nepredstieram, že to nebola príjemná zmena mať aspoň raz poriadnu hodinu starostlivosti o zázračné tvory, ale samozrejme, že chcem, aby sa Hagrid vrátil!“ dodala Hermiona náhlivo, vystrašená Harryho zúrivým pohľadom.
A tak v ten deň po večeri ešte raz všetci traja vyšli z hradu a po zamrznutom školskom nádvorí sa pobrali k Hagridovej chalupe. Zaklopali a odpovedal im dunivý Tesákov štekot.
„Hagrid, to sme my!“ kričali a búchali na dvere. „Otvor!“
Hagrid sa neohlasoval. Počuli, ako Tesák škrabe na dvere a skučí, ale zostalo zatvorené. Búchali ešte zo desať minút, Ron dokonca trieskal na okno, ale nikto sa neozval.
„Prečo sa vyhýba nám?“ nechápala Hermiona, keď to vzdali a vracali sa do školy. „Nemôže si predsa myslieť, že my dbáme o to, či je poloobor, alebo nie.“
Zdalo sa však, že Hagrid si to myslí. Celý týždeň po ňom nebolo ani stopy. Neukazoval sa vo Veľkej sieni pri učiteľskom stole a nevideli ho ani plniť si povinnosti hájnika a naďalej ich učila profesorka Grumplová. Malfoy sa im pri každej možnej príležitosti škodoradostne vyškieral.
„Chýba vám váš miešanec?“ šepkal Harrymu, pravdaže iba v blízkosti nejakého učiteľa, aby sa mu Harry nemohol odplatiť. „Chýba vám sloní muž?“
V polovici januára sa išlo do Rokvillu. Hermionu veľmi prekvapilo, keď sa chystal aj Harry.
„Myslela som si, že využiješ prázdnu klubovňu,“ povedala. „A začneš naozaj pracovať na tom vajci.“
„Och... myslím, že už tuším, o čo ide,“ klamal Harry.