Dilys Derwentová
Liečiteľka u sv. Munga 1722 – 1741
Riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej 1741 – 1768
Dilys pozorne sledovala skupinku Weasleyovcov, akoby ich počítala. Keď Harry zachytil jej pohľad, nenápadne naňho žmurkla, zamierila k rámu a zmizla.
Medzitým na čele radu skackal nejaký mladý čarodejník a medzi bolestnými stonmi sa usiloval čarodejnici za stolom osvetliť, čo mu je.
„Tieto… au!… topánky mi dal brat – au! – a obžierajú mi -! -chodidlá – pozrite na ne – ÁÁ! Musia byť nejako zakliate – ÁÁÁ! A nemôžem ich vyzuť.“ Skackal z jednej nohy na druhú, akoby tancoval na žeravom uhlí.
„Ale nebránia vám čítať, však nie?“ poznamenala plavovlasá čarodejnica a ukazovala na veľký nápis vľavo od stola. „Škody spôsobené kúzlami, štvrté poschodie, tam patríte. Tak ako je uvedené na orientačnej tabuli. Ďalší!“
Keď čarodejník odskackal, skupinka Weasleyovcov sa posunula o kúsok ďalej a Harry čítal orientačnú tabuľu:
NEHODY SPÔSOBENÉ Ľ UDSKÝMI VÝTVORMI…prízemie Výbuchy kotlíkov, spätná reakcia prútikov, havárie metiel atď.
ZRANENIA SPÔSOBENÉ TVORMI………….prvé poschodie Uhryznutia, bodnutia, popáleniny, zapichnuté ostne atď.
ČAROVNÉ BAKTÉRIE………………………druhé poschodie Nákazlivé choroby, napr. dračie kiahne, miznúca choroba, tuturkolóza atď.
OTRAVA ELIXÍRMI A RASTLINAMI………tretie poschodie Vyrážky, zvracanie, neovládateľný smiech atď.
ŠKODY SPÔSOBENÉ KÚZLAMI……………štvrté poschodie Nesnímateľné kliatby, pobosorovanie, nesprávne použité kúzla atď.
ČAJOVŇA PRE NÁVŠTEVY / NEMOCNIČNÝ OBCHOD…………piate poschodie
Ak si nie ste istí, kam máte ísť, a nemôžete normálne rozprávať alebo si neviete spomenúť, prečo ste tu, naša informátorka vám rada pomôže.
Teraz sa na začiatok radu došuchtal nejaký veľmi starý, zhrbený čarodejník s načúvadlom. „Prišiel som navštíviť Brodericka Boda!“ zasipel.
„Izba číslo štyridsaťdeväť, ale obávam sa, že zbytočne strácate čas,“ pohŕdavo povedala čarodejnica. „Je celkom popletený, stále si myslí, že je čajník. Ďalší!“
Už napohľad utrápený čarodejník pevne držal za členok svoju malú dcérku, ktorá mu poletovala okolo hlavy, pričom mávala obrovskými operenými krídlami, ktoré jej cez detskú kombinézu vyrastali priamo z chrbta.
„Štvrté poschodie,“ informovala čarodejnica otrávene bez toho, aby sa opýtala, a muž zmizol za dvojitými dverami vedľa stola, pričom dcéru držal ako nejaký zvláštny balón. „Ďalší!“
Pani Weasleyová podišla k stolu. „Dobrý deň, môjho manžela Artura Weasleyho mali dnes ráno preložiť do inej izby. Mohli by ste nám povedať…?“
„Artur Weasley?“ zopakovala čarodejnica a prstom prechádzala po dlhom zozname, ktorý mala pred sebou. „Áno, prvé poschodie druhé dvere vpravo, izba Dai Llewellyna.“
„Ďakujeme,“ poďakovala pani Weasleyová. „Poďme, panstvo.“
Šli za ňou cez dvojkrídlové dvere a po úzkej chodbe lemovanej ďalšími portrétmi slávnych liečiteľov, osvetlenej krištáľovými guľami plnými sviečok, ktoré sa vznášali pri strope a vyzerali ako obrovské mydlové bubliny. Cez dvere, popri ktorých prechádzali, vchádzali a vychádzali ďalší čarodejníci a čarodejnice v citrónovozelených habitoch, a spod jedných unikal žltý smradľavý dym a kdesi v diaľke počuli kvílenie. Vyšli po schodoch, vošli do chodby a ocitli sa na oddelení pre zranenia spôsobené tvormi, kde ceduľka na druhých dverách vpravo oznamovala: Nebezpečná izba Dai Lle-WeHyna: vážne uhryznutia. Na kartičke v mosadznom rámiku pod ňou bolo rukou napísané: Zodpovedný liečiteľ: Hippocrates Smethwyck. Liečiteľ praktikant: Augustus Pye.
„My počkáme vonku, Molly,“ navrhla Tonksová. Artur nezvládne toľko návštevníkov naraz… najprv by mala ísť jeho rodina.
Divooký Moody súhlasne zavrčal, oprel sa chrbtom o stenu a jeho čarovné oko sa krútilo všetkými smermi. Aj Harry sa stiahol, ale pani Weasleyová natiahla ruku a potisla ho cez dvere: „Neblázni, Harry, Artur sa ti chce poďakovať.“
Izba bola malá a dosť ošumelá, s jediným úzkym oknom vsadeným vysoko v stene oproti dverám. Osvetľovali ju najmä žiarivé krištáľové bubliny v strede pod stropom. Steny boli obložené dubom a na jednej visel portrét čarodejníka dosť brutálneho vzhľadu, pod ktorým bolo napísané: Urquhart Rackharrow, 1612 – 1697, vynálezca zaklínadla vypudzujúceho vnútornosti.
Ležali tam iba traja pacienti. Posteľ pána Weasleyho stála na vzdialenejšej strane izby vedľa malého okna. Harry sa potešil a odľahlo mu, keď ho videl podopretého niekoľkými vankúšmi čítať Denného Proroka v jedinom lúči slnečného svetla, ktorý dopadal na jeho posteľ. Ako podišli k nemu, zdvihol oči od novín a tvár sa mu rozžiarila.
„Vitajte!“ zavolal na nich a odhodil Proroka. „Práve odišiel Bill, Molly, musel sa vrátiť do práce, ale povedal, že neskôr za vami zaskočí.“
„Ako ti je, Artur?“ spýtala sa pani Weasleyová, sklonila sa k nemu, aby ho pobozkala na líce, a úzkostlivo mu pozrela do očí. „Ešte stále si trochu bledý.“
„Cítim sa celkom fajn,“ bodro odvetil pán Weasley a natiahol zdravú ruku, aby mohol objať Ginny. „Keby mi už dali dole obväzy, mohol by som ísť aj domov.“
„Prečo ti ich nedajú dole, tatko?“ spýtal sa Fred.
„Vždy, keď sa o to pokúsili, začal som krvácať ako divý,“ pokračoval veselým tónom pán Weasley, natiahol sa k nočnému stolíku za prútikom a zamával ním, takže sa pri posteli zjavilo šesť stoličiek a všetci sa mohli usadiť. „Zdá sa, jed toho hada bol dáky zvláštny, po ktorom sa rany nehoja. Liečitelia sú však presvedčení, že nájdu nejakú protilátku, mali oveľa horšie prípady, než som ja, a zatiaľ musím každú hodinu piť elixír na doplnenie krvi. Ale čo ten chlapík tamto.“ stíšil hlas a kývol hlavou na posteľ oproti, v ktorej ležal zúbožený muž s pokožkou zelenkastej farby a hľadel do stropu. „Uhryzol ho vlkolak, chudáka. To sa nedá liečiť.“
„Vlkolak?“ znepokojene zašepkala pani Weasleyová. „Nie je to nebezpečné? Nemal by mať samostatnú izbu?“
„Do splnu sú ešte dva týždne,“ potichu jej pripomenul pán Weasley. „Ráno ho liečitelia presviedčali, že bude môcť žiť úplne normálnym životom. Povedal som mu – samozrejme, nespomínal som mená – že osobne poznám jedného vlkolaka a je to veľmi milý človek, ktorý svoj stav celkom bez problémov zvláda.“
„A čo on na to?“ spýtal sa George.
„Povedal, že ma pohryzie ešte aj on, ak nebudem držať jazyk za zubami,“ smutne dodal pán Weasley. „A tá žena tamto,“ ukázal na druhú obsadenú posteľ hneď pri dverách, „nechce liečiteľom povedať, čo ju uhryzlo, preto si všetci myslíme, že to bolo niečo, s čím manipulovala ilegálne. Vyšklblo jej to kus mäsa z nohy, a keď jej vymieňajú obväzy, strašne to smrdí.“