Harry toto nejasné podozrenie Siriusovi nespomenul, lebo teraz po Vianociach jeho veselosť rýchlo vyprchávala. Ako sa blížil deň ich návratu do Rokfortu, čoraz väčšmi podliehal záchvatom mrzutosti, ako to nazývala pani Weasleyová, bol zamĺknutý a nevrlý a často sa na celé hodiny utiahol do Hrdozobcovej izby. Jeho skľúčenosť akoby presiakla celým domom, unikala popod dvere ako nejaký škodlivý plyn, takže nakazila všetkých.
Harry nechcel nechať Siriusa samého iba s Kreacherom, vlastne po prvý raz sa netešil na návrat do Rokfortu. Vrátiť sa do školy znamenalo znovu sa vystaviť tyranii Dolores Umbridgeovej, ktorej sa nepochybne podarilo presadiť v ich neprítomnosti ďalší tucet dekrétov. Nemohol sa tešiť ani na metlobal, keďže ho mal zakázaný, a bolo pravdepodobné, že bremeno domácich úloh bude s blížiacimi sa skúškami čoraz väčšie. Dumbledore zostal rovnako vzdialený ako predtým. Harry si pomyslel, že keby nebolo DA, asi požiada Siriusa, aby mu dovolil odísť z Rokfortu a zostať na Grimmauldovom námestí.
A potom, v posledný deň prázdnin, sa stalo niečo, pre čo sa Harry návratu do školy skutočne desil.
„Harry, zlatko,“ pani Weasleyová strčila hlavu do ich izby, kde s Ronom hrali čarodejné šachy a Hermiona, Ginny a Krivolab sa prizerali, „mohol by si prísť do kuchyne? Profesor Snape by sa chcel s tebou rozprávať.“
Harry si hneď neuvedomil, čo povedala, lebo jedna z jeho veží práve dramaticky bojovala s Ronovým pešiakom a on ju oduševnene povzbudzoval.
„Pritlač ho, pritlač! Je to len pešiak, ty hlúpa. Prepáčte, pani Weasleyová, čo ste povedali?“
„Profesor Snape, môj milý. Je v kuchyni. Chce sa s tebou rozprávať.“
Harry zdesene otvoril ústa. Pozrel na Rona, Hermionu a Ginny a všetci civeli naňho rovnako prekvapene. Krivolab, ktorého Hermiona poslednú štvrťhodinu už len horko-ťažko udržala, radostne skočil na šachovnicu a všetky figúrky sa utekali skryť, pištiac pritom z plného hrdla.
„Snape?“ nechápavo opakoval Harry.
„Profesor Snape, môj milý,“ vyčítavo ho opravila pani Weasleyová. „No tak poď, rýchlo, hovorí, že sa nemôže zdržať dlho.“
„Čo s tebou chce?“ zdrvene sa spýtal Ron, keď sa pani Weasleyová stiahla z izby. „Nič si neurobil, však?“
„Nie!“ rozhodne sa ohradil Harry a úporné premýšľal, čo mohlo Snapa donútiť, aby za ním prišiel na Grimmauldovo námestie. Žeby bol za poslednú domácu úlohu dostal ‚T‘?
O chvíľu už otváral dvere do kuchyne, kde pri dlhom stole našiel sedieť Siriusa a Snapa a obaja sa na seba mračili. V tom tichu bolo c í t i ť ťažobu vzájomnej nenávisti. Na stole pred Siriusom ležal otvorený list.
,‚Ehm,“ Harry oznámil svoju prítomnosť.
Snape pozrel naňho, jeho tvár ako vždy lemovali ovisnuté mastné čierne vlasy.
„Sadnite si, Potter.“
„Myslím, že by som bol radšej, keby si tu nerozkazoval, Snape,“ povedal Sirius a naklonil stoličku, takže stála iba na zadných nohách, a hľadel do stropu. „Vieš, je to môj dom.“
Snapovu bledú tvár zalial nepekný rumenec. Harry si sadol vedľa Siriusa a Snapa mal oproti na druhej strane stola.
„Mal som sa s vami stretnúť osamote, Potter,“ začal Snape a ústa mu vykrivil známy úškľabok, „ale Black…“
„Som jeho krstný otec,“ ešte zvýšil Sirius hlas.
„Som tu na Dumbledorov príkaz,“ pokračoval Snape čoraz podráždenejšie, „ale v každom prípade zostaň, Black viem, že sa rád cítiš ako… zúčastnený.“
„Čo to malo znamenať?“ Sirius nechal stoličku dopadnúť zase na všetky štyri nohy, až to buchlo.
„Iba to, že podľa mňa si určite sklamaný, lebo nemôžeš robiť pre rád nič užitočné,“ Snape to slovo jemne zdôraznil.
Teraz očervenel Sirius. Snapove pery sa víťazoslávne vykrivili a obrátil sa k Harrymu.
„Mám vám oznámiť, že riaditeľ si želá, aby ste v tomto polroku študovali oklumenciu, Potter.“
„Čo mám študovať?“ nechápavo sa spýtal Harry.
Snape sa uškrnul ešte výraznejšie.
„Oklumenciu, Potter. Magickú obranu mysle proti vniknutiu zvonka. Takmer neznámy odbor mágie, ale veľmi užitočný.“
Harryho srdce začalo biť naozaj veľmi rýchlo. Obrana proti vniknutiu zvonka? Ale veď on nie je posadnutý, na tom sa všetci zhodli…
„Prečo musím študovať tú oklu… čo to je?“ vyhŕkol.
„Pretože riaditeľ to považuje za dobrý nápad,“ pokojne odvetil Snape. „Raz týždenne budete dostávať súkromné hodiny, ale nikomu nepoviete, čo robíte, a v žiadnom prípade nie Dolores Umbridgeovej. Rozumeli ste?“
„Áno,“ prikývol Harry. „A kto ma to bude učiť?“
Snape nadvihol obočie.
„Ja.“
Harry mal pocit, akoby sa mu roztavili vnútornosti. Ďalšie hodiny so Snapom – čím si to, prepánajána, zaslúžil? Rýchlo pozrel na Siriusa, hľadajúc oporu.
„Prečo nemôže Harryho učiť Dumbledore?“ útočne sa spýtal Sirius. „Prečo ty?“
„Asi preto, že je riaditeľovým privilégiom poveriť menej príjemnými úlohami niekoho iného,“ milým tónom odvetil Snape. „Ubezpečujem ťa, že som o tú prácu neprosil.“ Vstal. „V pondelok večer o šiestej vás očakávam vo svojej pracovni, Potter. Keby sa niekto pýtal, máte doučovanie z elixírov. Nikto, kto vás videl na mojich hodinách, nemôže zapochybovať, že ho potrebujete.“
Otočil sa na odchod a jeho čierny cestovný plášť sa za ním nadvihol.
„Počkaj,“ zadržal ho Sirius, ktorý sa vystrel na stoličke.
Snape sa otočil k nemu s pohŕdavým výrazom na tvári.
„Dosť sa ponáhľam, Black. Na rozdiel od teba nemám nekonečné množstvo voľného času.“
„Tak idem na vec,“ Sirius vstal. Bol o dosť vyšší od Snapa, ktorý, ako si Harry všimol, zovrel ruku vo vrecku plášťa do päste a určite v nej mal prútik. „Ak sa dopočujem, že hodiny oklumencie zneužívaš na to, aby si Harrymu pripravil horúce chvíle, zodpovieš sa mi.“
„Aké dojemné,“ uškrnul sa Snape. „Ale iste si si všimol, že Potter sa veľmi podobá na svojho otca.“
„Áno,“ hrdo odvetil Sirius.
„Tak potom vieš, že je značne arogantný a kritika sa od neho iba odrazí,“ uhladene ho podpichol Snape.
Sirius prudko odstrčil stoličku a spoza stola zamieril k Snapovi, pričom vyťahoval prútik. Snape vytiahol svoj. Stáli proti sebe, Sirius zúril, Snape chladne uvažoval a jeho oči preskakovali zo Siriusovho prútika na jeho tvár.
„Sirius!“ zvolal Harry, ale krstný otec akoby ho nepočul.
„Varoval som ťa, ufňukanec,“ precedil pomedzi zuby Sirius a tvár mal ani nie pol metra od Snapovej. „Je mi jedno či si Dumbledore myslí, že si sa napravil, ja viem svoje…“
„Tak prečo mu to nepovieš?“ zašepkal Snape. „Alebo sa bojíš, že by nemusel brať vážne radu človeka, čo sa šesť mesiacov skrýva v matkinom dome?“
„Povedz mi, ako sa má Lucius Malfoy? Iste sa teší, že jeho psíček slúži v Rokforte, však?“
„Keď hovoríme o psoch,“ potichu povedal Snape, „vieš, že ťa Lucius Malfoy spoznal na tej riskantnej vychádzke? Bol to múdry nápad, Black, ukazovať sa na staničnom nástupišti… máš nadlho skalopevnú výhovorku, prečo nemôžeš opustiť tento úkryt, čo?“
Sirius zdvihol prútik.
„NIE!“ vykríkol Harry a preskočil ponad stôl, aby sa dostal medzi nich. „Sirius, nie!“
„Nazývaš ma zbabelcom?“ reval Sirius a usiloval sa odtisnúť Harryho nabok, ale Harry sa nedal.
„No áno, asi áno,“ potvrdil Snape.
„Harry – nemiešaj – sa – do – toho!“ zavrčal Sirius a voľnou rukou ho odtiso l.