Zabočil doprava a rozbehol sa, rozstrekujúc vodu, a onedlho vchádzal do dverí U troch metiel. Vedel, že je priskoro, aby tam už bola Hermiona, ale pomyslel si, že tu určite nájde niekoho, s kým strávi zvyšný čas. Pohodil hlavou, aby si z tváre striasol mokré vlasy, a obzrel sa. V kúte sedel osamelý Hagrid a tváril sa mrzuto.
„Ahoj, Hagrid!“ pozdravil ho, keď sa pretisol pomedzi obsadené stoly a pritiahol si k nemu stoličku.
Hagrid vyskočil a pozrel na Harryho, skoro akoby ho nespoznával. Harry videl, že má na tvári dve čerstvé rany a niekoľko nových modrín.
„Ach, to si ty, Harry. Stalo sa ti niečo?“ spýtal sa.
„Nie, nič,“ zaklamal Harry, ale pri takto dobitom a žalostnom Hagridovi mal pocit, že sa vlastne nemá na čo sťažovať. „Ech, a ty si v poriadku?“
„Ja? Jasnačka. Mám sa ohromne. Fakticky, Harry.“
Pozrel do hlbín cínového džbánu, toľkého ako vedro a vzdychol si. Harry nevedel, čo mu povedať. Chvíľu sedeli vedľa seba mlčky. Potom sa Hagrid zrazu ozvaclass="underline" „Sme na jed nej lodi, čo, Harry?“
„Ech,“ prikývol Harry.
„No… už som to hovoril… obaja vytŕčame,“ vážne prikyvoval Hagrid. „A obaja sme siroty. Áno… obaja sme siroty.“
A logol si riadny dúšok zo džbánu.
„Je to iné, keď má človek slušnú rodinu,“ hovoril. „Môj tatko bol slušný. Aj tvoja mamka s tatkom boli slušní. Keby žili, život by bol iný, čo?“
„Áno… asi áno,“ opatrne povedal Harry. Zdalo sa, že Hagrid má čudnú náladu.
„Rodina,“ skľúčene pokračoval Hagrid. „Hovor si, čo chceš, krv je dôležitá…“
A zotrel si z oka krvavý pramienok.
„Hagrid, kde si zase prišiel k tým zraneniam?“ už sa nezdržal Harry.
„Há?“ naľakane sa spýtal Hagrid. „Jaké zranenia?“
„Všetky!“ Harry mu ukazoval na tvár.
„Och… to sú len normálne opuchliny a modriny, Harry,“ pohŕdavo vyhlásil Hagrid. „Mám drsnú prácu.“
Dopil džbán, postavil ho na stôl a zdvihol sa.
„Uvidíme sa, Harry… dávaj si pozor.“
Nato sa odvliekol z hostinca von do prívalu dažďa a vyzeral bezútešne. Harry hľadel za ním a bolo mu smutno. Hagrid je nešťastný a niečo skrýva, ale zdá sa, že sa rozhodol neprijať pomoc. Čo sa deje? No kým o tom mohol ďalej rozmýšľať, počul, že niekto naňho volá.
„Harry! Harry, tu!“
Z druhej strany miestnosti naňho volala Hermiona. Vstal a cez preplnený hostinec zamieril k nej. Ešte bol pár stolov od nej, keď si uvedomil, že Hermiona nie je sama. Nevedel si predstaviť nečakanejšie spoločníčky – bola s ňou Luna Lovegoodová a nikto iný než Rita Skeeterová, bývalá novinárka z Denného Proroka a jedna z Hermioniných najneobľúbenejších osôb na svete.
„Prišiel si skoro!“ čudovala sa Hermiona a posunula sa, aby mu urobila miesto a mohol si sadnúť. „Myslela som, že si s Čcho. Čakala som, že prídeš najskôr o hodinu!“
„Čcho?“ ihneď zareagovala Rita, otočila sa na stoličke a zvedavo hľadela na Harryho. „Dievča?“
Schmatla kabelku z krokodílej kože a hrabala sa v nej.
„Do toho vás nič nie je, aj keby bol Harry so stovkou dievčat,“ chladne usadila Ritu Hermiona. „Takže to môžete odložiť.“
Rita už-už chcela vytiahnuť z kabelky brko jedovatozelenej farby. Zatvárila sa, akoby práve prehltla smradľavú šťavu, a kabelku zase zavrela.
„Čo chystáte?“ spýtal sa Harry, keď si sadol a hľadel z Rity na Lunu a na Hermionu.
„Tuto slečna Dokonalá sa mi to práve chystala povedať, ale prerušil si ju,“ ozvala sa Rita a usrkla si z pohára. „Predpokladám, že sa s ním smiem aspoň rozprávať, alebo nie?“ oborila sa na Hermionu.
„Áno, myslím, že áno,“ chladne odvetila Hermiona.
Nezamestnanosť Rite neprospievala. Vlasy, kedysi upravené do zložitých lokničiek, jej teraz ochabnuto viseli okolo tváre. Karmínovočervený lak na päťcentimetrových nechtoch sa jej odlupoval a zopár falošných drahokamov z rámu na okuliare vypadlo. Ešte raz si dala riadny dúšok nápoja a kútikom úst sa spýtala: „Je pekná, Harry?“
„Ešte slovo o Harryho ľúbostnom živote a je po dohode, to vám sľubujem,“ pohrozila Hermiona podráždene.
„Po akej dohode?“ Rita si spakruky utrela ústa. „Zatiaľ ste nijakú dohodu nespomínali, slečna Hrdopýška. Povedali ste mi iba, že mám prísť. Och, jedného dňa…“ zhlboka sa rozochvene nadýchla.
„Áno, áno, jedného dňa budete písať ďalšie príšerné historky o mne a o Harrym,“ ľahostajne poznamenala Hermiona. „Prečo si nenájdete niekoho, koho by to zaujímalo?“ „Tento rok vyprodukovali o Harrym množstvo príšerných historiek aj bez mojej pomoci,“ podotkla Rita, úkosom naňho pozrela ponad okraj pohára a chrapľavým šeptom dodala: „Aký si mal z toho pocit, Harry? Cítil si sa oklamaný rozrušený, nepochopený?“
„Nahnevaný, samozrejme,“ energickým a jasným hlasom odpovedala Hermiona. „Pretože povedal ministrovi mágie pravdu a minister je taký idiot, že mu neuveril.“
„Takže ty skutočne na tom trváš, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil?“ Rita položila pohár a skúmala Harryho prenikavým pohľadom, pričom jej prst túžobne hladkal sponu tašky z krokodílej kože. „Trváš na všetkých tých Dumbledorových hlúpostiach, čo každému rozpráva, že sa Veď-Viete-Kto vrátil a ty si jediný svedok?“
„Nebol som jediný svedok,“ zavrčal Harry. „Bol tam aj zhruba tucet smrťožrútov. Chcete ich mená?“
„To by som veľmi rada,“ vzdychla Rita a znova sa hrabala v kabelke, pričom naňho hľadela, akoby bol tou najkrajšou vecou, akú v živote videla. „Nadpis veľkým tučným písmom: Potter obviňuje… Podtitulok: Harry Potter menuje smrťožrútov, ktorí stále žijú medzi nami. A potom pod tvojou veľkou peknou fotografiou: Duševne narušený pätnásťročný Harry Potter, ktorý prežil útok Veď-Viete-Koho, vyvolal včera pobúrenie, keď obvinil vážených a prominentných členov čarodejníckej komunity zo smrťožrútstva…“
Bleskové brko už držala v ruke a jeho konček mala na polceste k ústam, a vtom jej vytrženie pohaslo.
„Ale, pravdaže,“ odložila brko a pozrela na Hermionu vraždiacim pohľadom. „Slečinka Hrdopýška by ten článoček nechcela vidieť v tlači, však?“
„V skutočnosti slečna Hrdopýška chce práve to,“ milo odvetila Hermiona.
Rita na ňu vyvalila oči. A Harry tiež. Na druhej strane stola si Luna zasnene popod nos pospevovala Weasley je náš kráľ a koktejlovou cibuľkou na paličke si miešala nápoj.
„Ty naozaj chceš, aby som zverejnila Harryho rozprávanie o Tom-Koho-Netreba-Menovať?“ tlmene sa Rita spytovala Hermiony.
„Áno,“ potvrdila Hermiona. „Pravdivý príbeh. Všetky fakty. Presne tak, ako ich Harry vyrozpráva. Vylíči vám ich dopodrobna, prezradí vám mená neodhalených smrťožrútov, ktorých tam videl, povie vám, ako teraz Voldemort vyzerá – och, ovládnite sa,“ dodala pohŕdavo a hodila jej ponad stôl obrúsok, lebo pri Voldemortovom mene Rita tak nadskočila, že pol pohára ohnivej whisky vyliala na seba.
Rita si poutierala predok špinavého pršiplášťa, pričom nespustila oči z Hermiony a vyhlásila: „To by Prorok nevydal. Pre prípad, že si si nevšimla, nikto neverí Harryho rozprávke. Všetci si myslia, že sa scvokol. Ale ak mi dovolíte napísať tú historku z uhla…“
„Nepotrebujeme ďalšiu historku o tom, ako Harry prišiel o nejaké kolieska v hlave!“ nahnevane ju prerušila Hermiona. „Takých sme si už užili dosť, ďakujeme! Chcem, aby dostal príležitosť povedať pravdu!“
„Na takú historku sa trh nenájde,“ chladne poznamenala Rita.