Portréty niekdajších riaditeľov a riaditeliek dnes nepredstierali spánok. Všetci bdeli a boli vážni, sledovali, čo sa deje pod nimi. Len čo vošiel Harry, niekoľkí prebehli do vedľajších rámov a šepkali niečo susedovi do ucha.
Keď sa dvere za nimi zavreli, Harry si vyslobodil ruku z Umbridgeovej zovretia. Kornelius Fudge naňho zazeral s akýmsi škodoradostným uspokojením na tvári.
„Tak, tak,“ povedal.
Harry na to odpovedal tým najodpornejším pohľadom, aký sa mu podaril. Srdce mu tĺklo ako divé, ale myseľ mal zvláštne pokojnú a jasnú.
„Mal namierené naspäť do Chrabromilskej veže,“ oznamovala Umbridgeová. Z jej hlasu zaznievalo až nemiestne nadšenie, rovnaká bezohľadná radosť, s akou sledovala profesorku Trelawneyovú pri nešťastnej scéne vo vstupnej hale. „Malfoyovie chlapec ho chytil.“
„Naozaj?“ odobrujúco poznamenal Fudge. „Musím to spomenúť Luciusovi. No tak, Potter… predpokladám, že viete, prečo ste tu?“
Harry mal v úmysle odpovedať mu vzdorovitým áno, otvoril ústa a už to slovo takmer vyslovil, keď zbadal Dumbledorovu tvár. Dumbledore nehľadel priamo na Harryho – jeho oči sa upierali na nejaký bod tesne nad jeho plecom – ale keď Harry naňho pozrel, takmer nebadane pokrútil hlavou na obe strany.
Harry to zvrátil uprostred slova.
„Á-nie.“
„Prosím?“ spýtal sa Fudge.
„Nie,“ rozhodne odvetil Harry.
„Vy neviete, prečo ste tu?“
„Nie, neviem,“ potvrdil Harry.
Fudge neveriacky pozrel z Harryho na profesorku Umbridgeovú. Harry využil okamih jeho nepozornosti, aby znova rýchlo a ukradomky pozrel na Dumbledora, ktorý nepatrne prikývol smerom ku kobercu a nebadane žmurkol.
„Takže vy netušíte,“ hrmel Fudge a jeho hlas priam oťažel sarkazmom, „prečo vás profesorka Umbridgeová priviedla do tejto kancelárie? Vy si nie ste vedomý, že ste porušili školské predpisy?“
„Školské predpisy? Nie.“
„Ani ministerské dekréty?“ dodal Fudge nahnevane.
„Nie som si toho vedomý,“ nevzrušene tvrdil Harry.
Srdce mu stále tĺklo veľmi rýchlo. Mal pocit, že stojí za to takto klamať, keď Fudgeovi očividne stúpa tlak, ale nevedel ako sa mu tie lži prepečú. Ak niekto zradil Umbridgeovei DA, potom si on ako vodca môže rovno zbaliť kufre.
„Takže je to pre vás novinka,“ Fudge až chripel od hnevu „že bola v škole odhalená ilegálna študentská organizácia?“
„Áno,“ odvetil Harry a nasadil neveľmi presvedčivý prekvapený a nevinný výraz.
„Myslím, pán minister,“ milo sa ozvala vedľa neho Umbridgeová, „že by sme skôr pokročili, keby som priviedla nášho informátora.“
„Áno, áno, priveďte,“ prikyvoval Fudge, a keď Umbridgeová vyšla z kancelárie, vrhol na Dumbledora zlovestný pohľad. „Niet nad dobrého svedka, však, Dumbledore?“
„Veru nie, Kornelius,“ vážne prikývol Dumbledore a naklonil hlavu.
Niekoľko minút čakali, pričom nikto nehľadel na nikoho, a potom Harry počul, ako sa dvere za ním otvorili. Umbridgeová popri ňom vošla do miestnosti a držala za plece kučeravú priateľku Čcho Mariettu, ktorá si rukami skrývala tvár.
„Neboj sa, moja milá, neboj sa,“ potichu jej dohovárala profesorka Umbridgeová a potľapkávala ju po chrbte, „už je to v poriadku. Urobila si správnu vec. Pán minister je s tebou veľmi spokojný. Porozpráva tvojej mame, aké si vzorné dievča. Mariettina mama, pán minister,“ dodala, hľadiac na Fudgea, „je madam Edgecombová z Oddelenia čarovnej prepravy, kancelária hop-šup práškovej siete – pomáha nám kontrolovať ohniská v Rokforte, viete?“
„Si chlapík! Šikovná!“ priateľsky ju chválil Fudge. „Aká matka, taká Katka, však? No tak poď, moja milá, pozri na mňa, nehanbi sa, vypočujeme si, čo… tristo trollov!“
Keď Marietta zdvihla hlavu, Fudge šokovane odskočil a skoro skončil v kozube. Zaklial a skákal si po okraji plášťa, z ktorého sa začalo dymiť. Marietta zakvílila a vytiahla si golier habitu až k očiam, ale všetci stihli zbadať, že tvár má strašne znetvorenú červenofialovými vredmi, nahusto pokrývajúcimi celý nos i líca, ktoré dokopy vytvorili slovo DONÁŠAČ.
„Tie pupienky si teraz nevšímaj, moja milá,“ netrpezlivo jej dohovárala Umbridgeová, „len si stiahni ten habit z úst a pekne povedz pánu ministrovi…“
Marietta však znova tlmene zakvílila a energicky pokrútila hlavou.
„Och, no dobre, ty hlupaňa, tak mu to poviem ja,“ vyštekla Umbridgeová. Nasadila svoj odporný úsmev a povedala: „Tak teda, pán minister, tuto slečna Edgecombová dnes večer krátko po večeri prišla do mojej kancelárie, vraj mi chce niečo povedať. Oznámila mi, že ak pôjdem do tajnej miestnosti na siedmom poschodí, niekedy známej ako núdzová izba, nájdem niečo, čo mi bude na osoh. Spytovala som sa jej, čo také, a ona priznala, že tam má byť nejaká schôdzka. Nanešťastie, práve v tej chvíli začalo pôsobiť toto prekliatie,“ podráždene kývla na Mariettinu zakrytú tvár, „a keď v zrkadle zbadala svoju tvár, bola z toho celkom vykoľajená a viac mi nepovedala.“
„No tak,“ Fudge uprel na Mariettu pohľad, o ktorom sa zrejme domnieval, že vyzerá otcovsky, „je to od teba veľmi statočné, moja milá, že si to prišla povedať profesorke Umbridgeovej. Urobila si skutočne správnu vec. No a povieš mi teraz, čo sa stalo na tom stretnutí? Prečo sa uskutočnilo? Kto tam bol?“
No Marietta nechcela prehovoriť, iba znova pokrútila hlavou a vo vyvalených očiach sa jej zračil strach.
„Nemáme na to nejaké protizaklínadlo?“ netrpezlivo sa spýtal Fudge Umbridgeovej a ukazoval na Mariettinu tvár. „Tak, aby mohla slobodne hovoriť?“
„Nijaké sa mi nepodarilo nájsť,“ nazlostene priznala Umbridgeová a Harry pocítil hrdosť na Hermionine zaklínadlo i schopnosti. „Ale na tom nezáleží, aj keď neprehovorí, ďalej to dorozprávam ja.
Pamätáte sa, pán minister, v októbri som vám poslala správu, že Potter sa stretol s niekoľkými študentmi v Rokville U kančej hlavy…“
„A aký máte o tom dôkaz?“ skočila jej do reči profesorka McGonagallová.
„Dosvedčil to Willy Widdershins, Minerva. Náhodou bol v tom čase v bare, síce značne poobväzovaný, to je pravda, ale sluch mal celkom v poriadku,“ spokojne vyhlásila Umbridgeová. „Počul každé Potterovo slovko a ponáhľal sa rovno do školy hlásiť mi to…“
„Ach, tak preto nebol stíhaný za tie dáviace toalety!“ profesorka McGonagallová nadvihla obočie. „Aký zaujímavý pohľad na náš justičný systém!“
„Donebavolajúce podplácanie!“ zreval portrét tučného čarodejníka s červeným nosom, ktorý visel za Dumbledorovým stolom. „Za mojich čias ministerstvo nepaktovalo s drobnými kriminálnikmi, pane, to veru nie!“
„Ďakujem, Fortescue, to stačí,“ potichu mu povedal Dumbledore.
„Potter sa stretol s týmito študentmi, aby ich presvedčil o potrebe založiť ilegálnu spoločnosť s cieľom učiť sa kúzla a zaklínadlá, ktoré ministerstvo považuje za nevhodné pre školský vek…“
„Iste uznáte, že v tomto sa mýlite, Dolores,“ ozval sa Dumbledore potichu a hľadel na ňu ponad polmesiačikovité okuliare nasadené na prostriedku ohnutého nosa.
Harry pozrel naňho. Nechápal, ako ho chce Dumbledore z tohto vysekať. Ak Willy Widdershins naozaj počul každé slovo, ktoré povedal U kančej hlavy, z toho sa nevyvlečie.
„Oho!“ zvolal Fudge a znovu sa začal kolísať na chodidlách. „Áno, vypočujme si najnovšiu hlúpu historku, ktorá má vytiahnuť Pottera z kaše! Pokračujte, Dumbledore, len pokračujte – tak teda Willy Widdershins klamal, však? Alebo bolo vtedy U kančej hlavy Potterovo dvojča? Iste existuje ako vždy nejaké jednoduché vysvetlenie so zvrátením času, mŕtvy muž ožije a prídu dvaja neviditeľní dementori?“