Percy Weasley sa nahlas zasmial.
„Och, výborne, pán minister, výborne!“
Harry mal chuť ho kopnúť. Potom, na svoje prekvapenie, videl, že aj Dumbledore sa milo usmieva.
„Kornelius, ja nepopieram – a určite ani Harry – že v ten deň bol U kančej hlavy a pokúšal sa naverbovať študentov do skupinky obrany proti čiernej mágii. Iba poukazujem na to, že sa Dolores celkom mýli, keď naznačuje, že táto skupinka bola v tom čase ilegálna. Ak si pamätáte, ministerský dekrét zakazujúci všetky študentské spolky nadobudol účinnosť až dva dni po Harryho schôdzke v Rokville, takže U kančej hlavy neporušil nijaký predpis.“
Percy sa tváril, akoby ho do tváre udrelo niečo veľmi ťažké. Fudge stuhol uprostred pohybu a stál s otvorenými ústami.
Umbridgeová sa spamätala prvá.
„To je všetko veľmi pekné, pán riaditeľ,“ zareagovala, milo sa usmievajúc, „ale teraz už uplynulo skoro šesť mesiacov, čo je v platnosti Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťštyri. Ak tá prvá schôdzka nebola ilegálna, všetky, čo sa konali potom, sú určite ilegálne.“
„No rozhodne by boli, keby sa po nadobudnutí účinnosti dekrétu konali.“ Dumbledore so zdvorilým záujmom hľadel na ňu ponad zopnuté prsty. „Máte nejaké dôkazy o tom, že schôdzky sa naozaj konali?“
Harry zrazu počul za sebou nejaký šuchot a zazdalo sa mu, že Kingsley niečo zašepkal. Bol by prisahal, že cítil, ako sa mu o bok niečo obtrelo, niečo jemné ako prievan alebo vtáčie krídla, ale keď pozrel dolu, nevidel nič.
„Dôkaz?“ zopakovala Umbridgeová s tým strašným ropuším úsmevom. „Nepočúvali ste, Dumbledore? Čo myslíte prečo je tu slečna Edgecombová?“
„Môže nám porozprávať o tých schôdzkach, uskutočnených v posledných šiestich mesiacoch?“ spýtal sa Dumbledore a nadvihol obočie. „Ja som mal dojem, že vám hlásila iba nejakú schôdzku, ktorá sa mala konať dnes.“
„Slečna Edgecombová,“ ihneď sa k nej obrátila Umbridgeová, „povedzte nám, moja drahá, ako dlho sa konali tie schôdzky? Môžete jednoducho prikývnuť alebo pokrútiť hlavou. Som si istá, že tým sa vyrážky nezhoršia. Stretávali ste sa pravidelne za posledných šesť mesiacov?“
Harry cítil, akoby mu žalúdok prudko padal. A je to, majú dôkaz, ktorým ich zaženú do slepej uličky, odtiaľ ich ani Dumbledore nedostane.
„Len prikývnite alebo pokrúťte hlavou, moja drahá,“ Umbridgeová mámila z Marietty odpoveď, „no tak, to neobnoví kliatbu.“
Všetci v miestnosti hľadeli na vytŕčajúcu časť Mariettinej tváre. Medzi vytiahnutým habitom a kučeravou ofinou sa jej ligotali iba oči. Možno to spôsobil iba odblesk plameňa, ale vyzerali čudne prázdne. A vtedy – na Harryho nesmierny údiv – Marietta pokrútila hlavou.
Umbridgeová rýchlo pozrela na Fudgea, potom zase na Mariettu.
„Myslím, že si nerozumela otázke, všakže, moja drahá? Pýtam sa ťa, či si chodila na tie schôdzky v priebehu uplynulých šiestich mesiacov. Chodila, však?“
Marietta znova pokrútila hlavou.
„Čo si myslela tým pokrútením hlavou, moja milá,“ podráždene sa spýtala Umbridgeová.
„Ja si myslím, že je celkom jasné, čo tým myslela,“ drsne zasiahla profesorka McGonagallová. „Uplynulých šesť mesiacov neboli nijaké schôdzky. Je to tak, slečna Edgecombová?“
Marietta prikývla.
„Ale dnes bola schôdzka!“ zúrivo zvolala Umbridgeová. „Bola schôdzka v núdzovej miestnosti, slečna Edgecombová, hovorili ste mi o nej! A Potter ju viedol, všakže, Potter ju zorganizoval, Potter… prečo krútite hlavou, dievča?“
„No keď človek krúti hlavou, zvyčajne tým myslí nie,“ chladne poznamenala McGonagallová. „Takže ak slečna Edgecombová nepoužíva znakovú reč, ktorú ľudstvo ešte nepozná…“
Profesorka Umbridgeová chytila Mariettu, otočila ju k sebe a silno ňou zatriasla. Vzápätí bol Dumbledore na nohách s prútikom zdvihnutým pred sebou, Kingsley vykročil dopredu a Umbridgeová odskočila od Marietty a mávala rukami vo vzduchu, akoby sa popálila.
„Nedovolím, aby ste hrubo zaobchádzali s mojimi študentmi, Dolores,“ zvýšil hlas Dumbledore a po prvý raz vyzeral nahnevane.
„Iste sa upokojíte, madam Umbridgeová,“ hlbokým hlasom pomaly vážil slová Kingsley. „Nechcete si predsa narobiť problémy.“
„Nie,“ vydýchla Umbridgeová a zdvihla oči na vysokú postavu Kingsleyho. „Ja… áno, máte pravdu, Shacklebolt… ja… zabudla som sa.“
Marietta stála presne tam, kde ju Umbridgeová pustila. Zdalo sa, že ju neznepokojil ani Umbridgeovej náhly útok, ani jej neodľahlo, keď ju pustila. Stále si držala habit až pod čudne prázdnymi očami a hľadela rovno pred seba.
Harryho sa náhle zmocnilo podozrenie súvisiace s Kingsleyho šepotom a s tým, čo preletelo popri ňom.
„Dolores,“ začal Fudge tónom, akoby sa raz a navždy usiloval niečo vyriešiť, „tá dnešná schôdzka – tá, o ktorej s určitosťou vieme, že sa konala…“
„Áno,“ Umbridgeová sa spamätávala, „áno… Slečna Edgecombová ma na ňu upozornila a ja som ihneď išla na siedme poschodie v spoločnosti istých spoľahlivých študentom, aby som účastníkov tej schôdzky prichytila pri čine. Zdá sa že ich niekto varoval, lebo keď sme prišli na siedme poschodie, už utekali na všetky strany. Na tom však nezáleží. Mám tu všetky ich mená. Slečna Parkinsonová vbehla do tej miestnosti pozrieť sa, či tam niečo nenechali. Potrebovali sme dôkaz a máme ho.“
Na Harryho zdesenie vytiahla z vrecka menný zoznam ktorý bol pripnutý na stene, a podala ho Fudgeovi.
„Len čo som na zozname videla Potterovo meno, vedela som, s čím máme do činenia,“ povedala ticho.
„Výborne,“ Fudgeovi sa po tvári roztiahol úsmev, „výborne, Dolores. A… doparoma!“
Pozrel na Dumbledora, ktorý ešte stále stál pri Mariette, voľne držiac prútik v ruke.
„Vidíte, ako sa pomenovali?“ potichu žasol Fudge. „Dumbledorova armáda.“
Dumbledore natiahol ruku a zobral Fudgeovi pergamen. Hľadel na názov, ktorý Hermiona pred niekoľkými mesiacmi napísala, a na okamih akoby mu vyrazilo dych. Potom s úsmevom zdvihol pohľad.
„Tak, a hra sa skončila,“ povedal prosto. „Chcete odo mňa písomné priznanie, Kornelius – alebo postačí vyhlásenie pred svedkami?“
Harry videl, ako McGonagallová a Kingsley pozreli na seba. Na ich tvárach sa zračili obavy. Harry nechápal, o čo ide, a očividne ani Fudge.
„Vyhlásenie?“ pomaly zopakoval Fudge. „Čo… ja…“
„Dumbledorova armáda, Kornelius,“ opakoval Dumbledore ešte stále s úsmevom a mával zoznamom Fudgeovi pred tvárou. „Nie Potterova armáda. Dumbledorova armáda.“
„Ale… ale…“
Odrazu Fudgeovi svitlo. Zdesene cúvol, vykríkol a znova odskočil od ohňa.
„Vy?“ zašepkal a znova si šliapal po tlejúcom plášti.
„Správne,“ milo potvrdil Dumbledore.
„Vy ste to organizovali?“
„Ja,“ pritakal Dumbledore.
„Vy ste verbovali týchto študentov do… do vašej armády?“
„Dnes sa mala konať prvá schôdzka,“ prikývol Dumbledore. „Iba som chcel zistiť, či by mali záujem a pridali sa ku mne. Teraz vidím, že pozvať slečnu Edgecombovú bola, pravdaže, chyba.“
Marietta prikývla. Fudge pozrel z nej na Dumbledora a hruď sa mu dvíhala.
„Takže vy ste naozaj pripravovali sprisahanie proti mne!“ kričal.
„Správne,“ zasa prikývol usmiaty Dumbledore.