28
Snapova najhoršia spomienka
Dolores Jane Umbridgeová (vrchný inkvizítor) nahradila Albusa Dumbledora vo funkcii riaditeľky Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.
Vyššie uvedené je v súlade s Dekrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťosem.
Podpísaclass="underline" Kornelius Oswald Fudge, minister mágie
Takéto oznamy v noci zaplavili celú školu, ale nevysvetľovali, od koho sa celé osadenstvo hradu dozvedelo, že Dumbledore prekonal dvoch aurorov, vrchnú inkvizítorku, ministra mágie, jeho mladšieho asistenta a utiekol. Kamkoľvek sa Harry pohol, jedinou témou rozhovorov bol Dumbledorov útek, a hoci, ako to už pri ústnom podaní býva, sa možno niektoré podrobnosti poprekrúcali (Harry počul, ako jedna druháčka ubezpečuje druhú, že Fudge teraz leží u svätého Munga s tekvicou namiesto hlavy), bolo až prekvapujúce, aké presné boli ostatné informácie. Napríklad všetci vedeli, že svedkami tej scény v Dumbledorovej kancelárii boli ako jediní študenti Marietta a Harry, a pretože Marietta ležala v nemocničnom krídle, Harryho obťažovali žiadosťami, aby im to porozprával z prvej ruky.
„Dumbledore sa onedlho vráti,“ s istotou tvrdil Ernie Macmillan cestou z herbológie, keď si pozorne vypočul Harryho rozprávanie. „Nepodarilo sa im ho odstrániť, keď sme boli druháci, a nepodarí sa im to ani tentoraz. Tučniak mi povedal,“ sprisahanecky stíšil hlas, takže Harry, Ron a Hermiona sa museli nakloniť, aby ho počuli, „že Umbridgeová sa včera v noci po tom, čo prehľadali celý hrad a areál, pokúsila dostať do jeho kancelárie. Nemohla prejsť cez kamennú príšeru. Kancelária riaditeľa sa pred ňou uzavrela.“ Ernie sa zaškľabil. „Zrejme dostala hysák.“
„Ó, zrejme sa už videla na Dumbledorovej stoličke v riaditeľskej kancelárii,“ škodoradostne poznamenala Hermiona na kamenných schodoch do vstupnej haly. „Aby sa mohla vyvyšovať nad ostatných učiteľov, tá hlúpa nafúkaná mocibažná stará…“
„Vážne chceš tú vetu dokončiť, Grangerová?“
Spoza dverí vykĺzol Draco Malfoy s Crabbom a Goylom. Z jeho bledej špicatej tváre sálala nenávisť.
„Obávam sa, že budem musieť Chrabromilu a Bystrohlavu strhnúť pár bodov,“ zatiahol.
„Nemôžeš strhávať body prefektom, Malfoy,“ ihneď zareagoval Ernie.
„Ja viem, že prefekti si nemôžu strhávať body, kráľ Weasley,“ pohŕdavo sa vyškeril Malfoy. Crabbe s Goylom sa zachechtali. „Ale členovia Inkvizičnej čaty…“
„Čoho?“ rýchlo sa spýtala Hermiona.
„Inkvizičnej čaty, Grangerová,“ zdôraznil Malfoy a poklepkal si po malom striebornom ‚I‘ pripnutom na habite pod odznakom prefekta. „Vybraná skupina študentov, ktorí podporujú Ministerstvo mágie, osobne určená profesorkou Umbridgeovou. Skrátka, členovia Inkvizičnej čaty majú právomoc strhávať body, takže, Grangerová, tebe strhávam päť bodov za to, že si sa bezočivo vyjadrovala o našej novej riaditeľke. Macmillan, tebe päť za to, že si mi protirečil. Päť za to, že ťa nemám rád, Potter, a ty, Weasley, nemáš zastrčenú košeľu, takže za to bude ďalších päť. Ach áno, zabudol som, že si humusáčka, Grangerová, takže za to desať dolu.“
Ron vytiahol prútik, ale Hermiona ho odstrčila a zašepkala: „Nerob!“
„Múdry ťah, Grangerová,“ zašepkal Malfoy. „Nová šéfka, nové časy… takže odteraz poslúchaj, Potterko… kráľ Weasley,“
A s rehotom odišiel aj s Crabbom a Goylom.
„Blafoval,“ neveril zdesený Ernie. „Nemohli mu predsa dovoliť strhávať body… to by bolo absurdné… úplne by to podkopalo systém prefektov.“
No Harry, Ron a Hermiona sa automaticky obrátili k obrovským presýpacím hodinám vo výklenku za nimi, ktoré zaznamenávali body fakúlt. Chrabromil a Bystrohlav ráno viedli s rovnakým počtom bodov. Teraz im priamo pred očami kamienky z nich leteli preč a ich množstvo v spodných guliach pokleslo. Obsah sa nezmenil iba v jedinej nádobe – a to bola zelená slizolinská.
„Všimli ste si, čo?“ ozval sa Fredov hlas.
Aj s Georgeom práve zišli po mramorovom schodisku a zastali pri Harrym, Ronovi, Hermione a Erniem pred hodinami.
„Malfoy nám práve strhol dohromady tak päťdesiat bodov,“ zúril Harry, keď sa dívali, ako z chrabromilského merača vyletúvajú ďalšie kamienky.
„Áno, aj nás sa cez prestávku Montague pokúsil dostať,“ povedal George.
„Ako to myslíš, že pokúsil?“ rýchlo sa spýtal Ron.
„Nestihol to však ani vysloviť,“ pokračoval Fred, „musel sa totiž s našou pomocou pobrať hlavou napred do skrinky zmiznutia na prvom poschodí.“
Hermiona sa tvárila šokovane.
„Ale z toho budete mať strašné problémy!“
„Až keď sa Montague zjaví, a to môže trvať celé týždne, lebo neviem, kam sme ho poslali,“ pokojne odvetil Fred. „Mimochodom… aj tak sme dospeli k záveru, že nám už nezáleží na tom, či budeme mať problémy, alebo nie.“
„A záležalo vám na tom vôbec niekedy?“ spýtala sa Hermiona.
„Samozrejme,“ odvetil George. „Nikdy nás predsa nevylúčili, či áno?“
„Vždy sme vedeli, kedy prestať,“ dodal Fred.
„No možno sme sem-tam o kúštiček tú hranicu prekročili,“ dodal George.
„Ale vždy sme sa zastavili tesne predtým, než sme spôsobili chaos,“ uzavrel Fred.
„Ale teraz…?“ opatrne nadhodil Ron.
„No… teraz…“ začal George.
„…keď je Dumbledore preč…“ nadviazal Fred.
„…máme pocit, že taký pekný chaos…“
„…je presne to, čo si naša nová riaditeľka zasluhuje,“ vyhlásil Fred.
„To nesmiete!“ zašepkala Hermiona. „To vážne nesmiete! Bola by prešťastná, keby mala dôvod vás vylúčiť.“
„Ty to nechápeš, Hermiona?“ usmieval sa na ňu Fred. „Nám už nezáleží na tom, či tu zostaneme. Odišli by sme hneď, keby sme neboli rozhodnutí najprv prispieť svojou troškou za Dumbledora. Takže,“ pozrel na hodinky, „prvá etapa sa čoskoro začne. Keby som bol na vašom mieste, išiel by som sa do Veľkej siene naobedovať, aby učitelia videli, že vy s tým nemáte nič spoločné.“
„S čím nemáme nič spoločné?“ nervózne sa spýtala Hermiona.
„Uvidíte,“ povedal George. „Tak už bežte.“
Fred a George sa otočili a stratili sa v hustnúcom dave, ktorý po schodoch schádzal do Veľkej siene na obed. Veľmi rozrušený Ernie zamrmlal niečo o nedokončenej úlohe z transfigurácie a ponáhľal sa preč.
„Viete, myslím si, že by sme naozaj mali odtiaľto vypadnúť,“ nervózne ich vyzvala Hermiona. „Pre prípad…“
„Áno, dobre,“ súhlasil Ron a všetci traja zamierili k dverám do Veľkej siene, no Harry ledva stihol zazrieť, ako sa po strope valia biele oblaky, keď ho niekto poklopal po pleci. Otočil sa a ocitol sa takmer zoči-voči školníkovi Filchovi. Rýchlo kúsok cúvol – na Filcha sa lepšie hľadelo z odstupu.
„Riaditeľka ťa chce vidieť, Potter,“ vyškeril sa.
„Ja som to neurobil,“ hlúpo povedal Harry, mysliac na to čo plánujú Fred s Georgeom. Filchovi sa v tichom smiechu zatriasla brada.
„Nemáš čisté svedomie, čo?“ zachripel. „Poď za mnou.“
Harry sa obzrel za Ronom a Hermionou, ktorí sa tvárili znepokojene. Pokrčil plecami a vracal sa s Filchom do vstupnej haly oproti prúdu hladných študentov.
Zdalo sa, že Filch má mimoriadne dobrú náladu a na mramorovom schodisku si dokonca potichu škriekavo pospevoval. Na prvej plošine povedaclass="underline" „Veci sa tu menia, Potter.“
„Všimol som si,“ chladne odvetil Harry.
„Áno… už roky som Dumbledorovi hovoril, že je na vás všetkých primäkký,“ a nepríjemne sa zachichotal. „Vy špinavé malé beštie by ste nikdy nevypúšťali smradľavé guľky, keby ste vedeli, že vás môžem riadne vyšľahať, však? Nikto by si nezmyslel hádzať po chodbách ozubené lietajúce taniere, keby som vás vo svojej kancelárii mohol obesiť za päty, čo? No len čo vstúpi do platnosti Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťdeväť, Potter, budem to mať dovolené… a ona požiadala ministra, aby podpísal nariadenie o vylúčení Zloducha… och, bude to tu celkom iné, keď to tu povedie ona…“