„Hop,“ povedal potichu. „Tak teda ďalšia nula, Potter.“
Harry bol taký nazúrený, že ani nevládal prehovoriť. Zamieril naspäť ku kotlíku s úmyslom, že naplní ďalší flakón a donúti Snapa, aby mu ho oznámkoval, ale na svoje zdesenie zistil, že zvyšok odvaru zmizol.
„Prepáč!“ šepkala Hermiona, rukami si zakrývajúc ústa. „Veľmi ma to mrzí, Harry. Myslela som, že si skončil, a tak som ho vyčistila!“
Harry sa nezmohol na slovo. Po zazvonení sa ponáhľal z podzemia, ani sa len neobzrel, a na obede si našiel miesto medzi Nevillom a Seamusom, aby ho Hermiona zase nemohla odrádzať od použitia Umbridgeovej kancelárie.
Na veštení mal takú zlú náladu, že celkom zabudol na plánované stretnutie s profesorkou McGonagallovou o voľbe povolania. Spomenul si naň, iba keď sa ho Ron spýtal, prečo za ňou nešiel. Letel naspäť hore schodmi a dobehol zadychčaný iba s niekoľkominútovým meškaním.
„Prepáčte, pani profesorka,“ lapal dych a zavrel dvere. „Zabudol som.“
„Nič sa nestalo, Potter,“ povedala rýchlo a vtom v kúte ktosi zafučal. Harry sa obzrel.
Sedela tam profesorka Umbridgeová s blokom na kolene, prezdobeným golierikom okolo krku a príšerne samoľúbym úsmevom na tvári.
„Sadnite si, Potter,“ vyzvala ho profesorka McGonagallová stručne. Pri prekladaní množstva letáčikov na stole sa jej ruky trochu t rias li.
Harry si sadol chrbtom k Umbridgeovej a usiloval sa predstierať, že nepočuje škripot jej pera.
„Tak teda, Potter, na tomto stretnutí by sme sa mali porozprávať o tom, aké máte predstavy o svojom budúcom povolaní, a podľa toho by som vás mala usmerniť pri voľbe predmetov, v ktorých by ste mali pokračovať v šiestom a siedmom ročníku,“ začala profesorka McGonagallová. „Rozmýšľali ste nad tým, čo by ste chceli robiť po skončení Rokfortu?“
„Eh…“ začal Harry.
Zistil, že to škrípanie za chrbtom ho veľmi rozptyľuje.
„Áno?“ pobádala ho profesorka McGonagallová.
„No myslel som, že by som možno bol aurorom,“ mumlal Harry.
„Na to potrebujete vynikajúce známky,“ poznamenala profesorka McGonagallová a zospodu kopy na stole vytiahla malú tmavú brožúrku a otvorila ju. „Ako minimum požadujú päť MLOK-ov a v každom prípade hodnotenie ‚prekonáva očakávania‘. Potom by ste sa museli podrobiť prísnym charakterovým a talentovým skúškam na úrade aurorov. Je to náročná profesionálna dráha, Potter, a berú iba tých najlepších. Vlastne, myslím, že za posledné tri roky nevzali nikoho.“
V tej chvíli profesorka Umbridgeová veľmi potichučky zakašľala, ako keby zisťovala, ako najtichšie to dokáže. Profesorka McGonagallová ju ignorovala.
„Predpokladám, že chcete vedieť, ktoré predmety si máte zvoliť,“ pokračovala hlasnejšie než predtým.
„Áno,“ prikývol Harry. „Určite obranu proti čiernej mágii?“
„Prirodzene,“ rázne odvetila profesorka McGonagallová. „Takisto by som radila…“
Profesorka Umbridgeová znova zakašľala, tentoraz trošku hlasnejšie. Profesorka McGonagallová na chvíľku zavrela oči, potom ich znova otvorila a pokračovala, akoby sa nič nestalo.
„Takisto by som vám radila transfiguráciu, lebo aurori pri svojej práci často potrebujú transfigurovať alebo odtransfigurovať. A už teraz by som vám mala povedať, Potter, že do svojich tried na MLOK-y neprijímam študentov, ktorí pri skúške na VČÚ nedosiahnu hodnotenie ‚prekonáva očakávania‘ alebo vyššie. Povedala by som, že vy ste momentálne v priemere ‚dostatočný‘, takže pred skúškami budete musieť poriadne zapracovať, aby ste mohli pokračovať. Potom by ste si mali vybrať čarovanie, to sa vždy zíde, a elixíry. Áno, Potter, elixíry,“ dodala a na perách sa jej mihol úsmev. „Elixíry a protilátky sú pre aurorov základ.
A musím vám povedať, že profesor Snape absolútne odmieta študentov, ktorí dostanú na VČÚ inú známku než vynikajúcu, takže…“
Profesorka Umbridgeová teraz zakašľala najvýraznejšie, ako vedela.
„Môžem vám ponúknuť kvapky proti kašľu, Dolores?“ stroho sa spýtala profesorka McGonagallová, pričom na Umbridgeovú ani nepozrela.
„Och, nie, ďakujem,“ odmietla Umbridgeová so samoľúbym smiechom, ktorý Harry tak nenávidel. „Len som tak uvažovala, či by som vás na chvíľočku nemohla prerušiť, Minerva.“
„Vyzerá to tak, že môžete,“ precedila profesorka McGonagallová pomedzi stisnuté zuby.
„Len som práve rozmýšľala, či má Potter vhodnú povahu na to, aby bol aurorom?“ zaštebotala profesorka Umbridgeová.
„Naozaj?“ povýšenecky poznamenala profesorka McGonagallová. „No tak, Potter,“ pokračovala, akoby nijaké prerušenie ani nebolo, „ak to myslíte s týmto cieľom vážne, radila by som vám, aby ste sa sústredili na transfiguráciu a elixíry a dotiahli ich na požadovanú úroveň. Pokiaľ viem, profesor Flitwick vás posledné dva roky hodnotí medzi „dostatočnou“ a „prekonáva očakávania“, takže zdá sa, že na čarovaní pracujete uspokojivo. A pokiaľ ide o obranu proti čiernej mágii, vo všeobecnosti bolo vaše hodnotenie veľmi vysoké, najmä profesor Lupin sa domnieval, že… ste si celkom istá, že nechcete tie kvapky proti kašľu, Dolores?“
„Och, nie, netreba, Minerva,“ zasmiala sa profesorka Umbridgeová, ktorá práve zakašľala tak nahlas ako ešte nikdy. „Len som sa obávala, že možno nemáte pred sebou posledné Potterovo hodnotenie z obrany proti čiernej mágii. Som si celkom istá, že som vám dala lístok.“
„Čo? Toto?“ profesorka McGonagallová akoby zhnusene vytiahla spomedzi listov v Harryho spise ružový pergamen. Pozrela naň, trochu nadvihla obočie a potom ho bez poznámky položila naspäť do spisu.
„Áno, ako som hovorila, Potter, profesor Lupin sa domnieval, že máte výrazný talent na tento predmet a očividne na aurora…“
„Nerozumeli ste mojej správe, Minerva?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová medovým tónom a celkom zabudla zakašľať.
„Samozrejme, že jej rozumiem,“ profesorka McGonagallová tak zatínala zuby, že jej slová zneli trochu tlmene.
„Tak v tom prípade som zmätená… obávam sa, že nechápem, ako môžete v Potterovi vzbudzovať falošné nádeje, že…“
„Falošné nádeje?“ zopakovala profesorka McGonagallová a stále odmietala otočiť sa a pozrieť na Umbridgeovú. „Na všetkých skúškach z obrany proti čiernej mágii dostal vysoké ohodnotenie…“
„Je mi veľmi ľúto, že vám musím protirečiť, Minerva, ale ako uvidíte v mojej správe, u mňa Harry dosahoval veľmi biedne výsledky…“
„Mala som sa vyjadriť jasnejšie,“ profesorka McGonagallová sa konečne otočila a pozrela Umbridgeovej rovno do očí. „Dosiahol vysoké hodnotenie na všetkých skúškach z obrany proti čiernej mágii od kompetentného učiteľa.“
Úsmev profesorky Umbridgeovej zmizol tak náhle, ako keď zhasne žiarovka. Oprela sa na stoličke, obrátila list v bloku a začala skutočne veľmi rýchlo čarbať a jej vypúlené oči poletovali z jednej strany na druhú. Profesorka McGonagallová sa znova obrátila k Harrymu, tenké nozdry sa jej chveli a oči blčali.
„Máte nejaké otázky, Potter?“
„Áno. Aké charakterové a talentové skúšky požaduje ministerstvo od adepta, ktorý dosiahol dostatočný počet MLOK-ov?“
„Musíte preukázať schopnosť dobre reagovať pod tlakom a tak ďalej,“ odpovedala profesorka McGonagallová, „vytrvalosť a oddanosť, lebo školenie aurorov trvá ďalšie tri roky, a to nespomínam výrazné schopnosti praktickej obrany. Bude to znamenať veľa ďalšieho štúdia po skončení školy, takže ak nie ste pripravený…“
„Myslím, že tiež zistíte,“ ozvala sa Umbridgeová a hlas mala chladný, „že na ministerstve skúmajú osobné záznamy žiadateľov o miesto aurora. Ich trestné záznamy.“