Piataci ani pri raňajkách toho veľa nenarozprávali. Parvati si šeptom opakovala zariekadlá a pritom sa soľnička pred ňou triasla. Hermiona si tak rýchlo ešte raz čítala Úspechy čarovania, že oči mala akoby rozmazané. A Nevillovi ustavične padal nôž s vidličkou a prevracal pomarančový džem.
Po raňajkách šli študenti na hodiny, zatiaľ čo piataci a siedmaci sa motali vo vstupnej hale. Až o pol desiatej ich triedu po triede volali naspäť do Veľkej siene, upravenej presne tak, ako Harry videl v mysľomise, keď robili skúšky na VČÚ jeho otec, Sirius a Lupin. Stoly štyroch fakúlt zmizli, namiesto nich tam stálo množstvo stolíkov, všetky obrátené k učiteľskému stolu na konci siene, za ktorým stála profesorka McGonagallová. Keď sa všetci usadili a stíchli, povedala: „Môžete začať,“ a na stole pred sebou obrátila obrovské presýpacie hodiny. Vedľa nich ležali aj rezervné brká, fľašky s atramentom a zvitky pergamenu.
Harry pozrel na svoj papier s otázkami a srdce mu prudko tĺklo -tri rady napravo a štyri sedadlá pred ním už Hermiona a písala – a tak sklopil oči na prvú otázku: a) Uveďte zariekadlo b) Opíšte pohyb prútika potrebný na to, aby predmety vzlietli.
Harry si nakrátko spomenul na let palice vysoko vo vzduchu a na to, ako s hlasným zadunením pristála na lebke trolla – pousmial sa, sklonil sa nad papier a začal písať.
„Nebolo to až také zlé, čo poviete?“ nervózne sa spýtala Hermiona o dve hodiny vo vstupnej hale, pričom ešte stále držala v ruke papier s otázkami. „Nie som si istá, či som sa predviedla v najlepšom svetle pri rozveseľujúcich zaklínadlách, lebo som už nemala čas. Napísali ste to protizaklínadlo na štikútavku? Nevedela som, či ho tam dať, zdalo sa mi, že to je už priveľa… a na otázku dvadsaťtri…“
„Hermiona,“ zarazil ju Ron, „už sme o tom hovorili… nebudeme každú skúšku rozoberať, človeku ju stačí už len robiť.“
Piataci sa naobedovali s ostatnými študentmi (pri obede boli fakultné stoly ako vždy) a potom odišli do malej miestnosti pri Veľkej sieni, kde mali čakať, kým ich zavolajú na praktickú skúšku. Študentov predvolávali v malých skupinkách podľa abecedy a tí, čo zostali, si hundrali zariekadlá a precvičovali pohyby prútikom a občas jeden druhého omylom pichli do chrbta alebo do oka.
Zavolali Hermionu. Celá roztrasená odišla s Anthonym Goldsteinom, Gregorym Goylom a Daphne Greengrassovou. Po skúške sa už študenti nevracali, takže Harry a Ron nemali potuchy, ako Hermiona dopadla.
„Bude na tom dobre, nezabudni, že na jednom teste z čarovania dosiahla stodvanásť percent,“ vravel Ron.
O desať minút neskôr profesor Flitwick zavolaclass="underline" „Parkinsonová, Pansy – Patilová, Padma – Patilová, Parvati – Potter, Harry.“
„Veľa šťastia,“ zaželal mu Ron potichu. Harry vošiel do Veľkej siene a prútik zvieral tak silno, že sa mu triasla ruka.
„Profesor Tofty je voľný, Potter,“ zapišťal profesor Flitwick vo dverách.
Ukázal Harrymu na úplne najstaršieho a najplešatejšieho skúšajúceho pri malom stolíku vzadu v kúte neďaleko profesorky Marchbanksovej, ktorá skúšala Draca Malfoya.
„Vy ste Potter?“ spýtal sa profesor Tofty, pozrel do poznámok a ponad cviker nakúkal na prichádzajúceho Harryho. „Ten slávny Potter?“
Kútikom oka Harry jasne videl, ako Malfoy vrhol naňho jedovatý pohľad. Vínový pohár, ktorý Malfoy levitoval, spadol na zem a rozbil sa. Harry nemohol potlačiť úškrn. Profesor Tofty sa naňho povzbudzujúco usmial.
„Nemusíte byť nervózny,“ povedal trasľavým stareckým hlasom. „Vezmite si, prosím, tento pohárik na vajíčka – nech predo mnou robí mlynské kolesá.“
Harrymu sa zdalo, že celkove to dopadlo uspokojivo. Jeho levitačné kúzlo bolo rozhodne oveľa lepšie než Malfoyovo, hoci ľutoval, že poplietol zariekadlá na zmenu farby a zaklínadlo rastu, takže kým Harry stihol napraviť chybu, potkan, ktorý mal zoranžovieť, narástol na veľkosť jazveca. Bol rád, že Hermiona vtedy nebola v sieni, a neskôr jej to radšej nespomenul. No Ronovi to mohol povedať. Ten zase zmenil tanier na veľkú hubu a vôbec netušil, ako sa to stalo.
Večer nebol čas odpočívať. Po večeri išli rovno do klubovne a pohrúžili sa do opakovania transfigurácie, ktorá bola na druhý deň. Harrymu sa potom v posteli hlavou preháňali zložité zaklínadlá a teórie.
Na druhý deň ráno na písomnej skúške zabudol definíciu vymieňacieho zaklínadla, ale pomyslel si, že praktická časť mohla dopadnúť oveľa horšie. Aspoň že nechal zmiznúť celého leguána, kým chuderka Hannah Abbottová pri susednom stole celkom stratila hlavu a nejako sa jej podarilo znásobiť fretku na kŕdeľ plameniakov, čím spôsobila desaťminútové prerušenie skúšok, kým vtáky pochytali a vyniesli zo siene.
V stredu sa skúšalo z herbológie (Harry mal pocit, že ju zvládol pomerne dobre, odhliadnuc od toho, že ho trošku uhryzla zubatá pelargónia) a napokon vo štvrtok mali obranu proti čiernej mágii. Tu si bol Harry po prvý raz istý, že skúšku urobil. Bez problémov zvládol všetky písomné otázky a na praktickej skúške s mimoriadnym potešením predviedol všetky protizaklínadlá a obranné čary priamo pred Umbridgeovou, ktorá ho chladne sledovala odo dverí do vstupnej haly.
„Och, bravo!“ zvolal profesor Tofty, lebo opäť Harryho skúšal on, keď predviedol dokonalé zaklínadlo na odohnanie prízraku. „Naozaj veľmi dobre! No myslím, že to je všetko, Potter… ibaže…“
Trochu sa naklonil dopredu.
„Počul som od svojho drahého priateľa Tiberiusa Ogdena, že viete vyčariť Patronusa. Za body navyše…?“
Harry zdvihol prútik, pozrel rovno na Umbridgeovú a predstavil si, že ju vyhodili.
„Expecto Patronum!“
Z konca jeho prútika vyskočil strieborný jeleň a cválal po celej sieni. Všetci pedagógovia hľadeli za ním, a keď sa rozplynul na striebristú hmlu, profesor Tofty nadšene zatlieskal žilnatými a uzlovitými rukami.
„Výborne! Veľmi dobre, Potter, môžete ísť!“
Keď Harry prechádzal pri dverách popri Umbridgeovej, ich oči sa stretli. Okolo jej širokých ovisnutých úst pohrával nepríjemný úsmev, ale bolo mu to jedno. Ak sa len naozaj nezmýlil (a nemal v úmysle to nikomu hovoriť, pre prípad, že by to predsa len nebola pravda), práve na VČÚ dosiahol hodnotenie ‚vynikajúci‘.
V piatok mali Harry s Ronom voľno, zato Hermionu čakala skúška zo starobylých rún, a pretože mali pred sebou celý víkend, dovolili si oddýchnuť od opakovania. Natiahli sa a zívali pri otvorenom okne, cez ktoré prúdil teplý letný vzduch, a hrali čarodejné šachy. Harry v diaľke videl Hagrida učiť nejakú triedu na kraji lesa. Pokúšal sa uhádnuť, aké tvory skúmajú – myslel si, že asi jednorožce, lebo chlapci stáli trochu bokom – a vtom sa portrétová diera otvorila, preliezla cez ňu Hermiona a bolo vidieť, že má absolútne zlú náladu.
„Aké boli runy?“ zazíval Ron a natiahol sa.
„Zle som preložila ehwaz,“ zlostila sa. „Znamená to partnerstvo, nie obrana. Pomýlila som si to s eihwaz.“
„Ale no tak, veď je to len jedna chyba, nie?“ lenivo prehodil Ron. „Aj tak dostaneš…“
„Och, buď ticho!“ nahnevane ho zahriakla Hermiona. „Práve tá jedna chyba môže rozhodnúť medzi absolvovaním a prepadnutím. A navyše niekto dal Umbridgetke do kancelárie ďalšieho ňucháča. Neviem, ako sa dostal cez tie nové dvere, ale práve som išla okolo, keď Umbridgeová škriekala ako najatá – vyzeralo to, akoby jej chcel odhryznúť nohu…“