Asi v polovici haly bola fontána. Uprostred kruhovej nádrže stála skupinka zlatých sôch v nadživotnej veľkosti.
Najvyšší zo všetkých bol vznešený čarodejník s prútikom namiereným do vzduchu. Skupinku okolo neho tvorila čarodejnica, kentaur, rarášok a domáci škriatok. Poslední traja s obdivom hľadeli na čarodejníka a čarodejnicu. Z koncov prútikov, z kentaurovho šípa, zo špičky raráškovho klobúka a z uší domáceho škriatka vystrekovali ligotavé prúdy vody takže k pukotu a praskotu premiestňujúcich sa čarodejníkov pribudlo cingotavé zurčanie tečúcej vody a klopkanie podpätkov stoviek čarodejníc a čarodejníkov a tí poväčšine zamračene mierili k niekoľkým zlatým dverám na druhom konci haly.
„Tadiaľto,“ viedol ho pán Weasley.
Pripojili sa k davu pracovníkov ministerstva. Niektorí niesli plné náruče vratkých zvitkov pergamenu, iní ošúchané aktovky a ďalší za chôdze čítali Denného Proroka. Pri fontáne Harry videl, ako sa na dne nádrže ligocú strieborné sikle a bronzové knuty. Malý rozmazaný nápis tu oznamovaclass="underline"
CELÁ ZBIERKA Z FONTÁNY ČAROVNÝCH BRATOV JE URČENÁ NEMOCNICI SVÄTÉHO MUNGA NA LIEČBU ČAROVNÝCH CHORÔB A ZRANENÍ.
Harry sa prichytil pri zúfalej myšlienke: Ak ma nevylúčia z Rokfortu, dám tam desať galleónov.
„Tamto, Harry,“ usmerňoval ho pán Weasley a odpojili sa z prúdu zamestnancov ministerstva mieriacich k zlatým dverám. Zle oholený čarodejník v tyrkysovomodrom habite, ktorý sedel za pultom vľavo pod nápisom Bezpečnostná služba, pozrel na nich a odložil Denného Proroka.
„Sprevádzam návštevníka,“ oznámil pán Weasley a ukázal na Harryho.
„Poďte sem,“ znudene požiadal čarodejník.
Harry podišiel bližšie, bezpečnostný pracovník zobral dlhú zlatú tyč, tenkú a pružnú ako anténa na aute, a zhora nadol ňou prešiel pred Harrym i za ním.
„Prútik,“ zahundral, odložil tyč a natiahol ruku.
Harry vytiahol prútik. Čarodejník ho položil na čudný mosadzný prístroj, ktorý vyzeral ako váhy s jednou miskou.
Prístroj začal vibrovať. Zo štrbiny v podstavci rýchlo vyliezal pásik pergamenu, pracovník ho odtrhol a čítal, čo je na ňom napísané.
„Dvadsaťosem centimetrov, jadro z pera fénixa, používaný štyri roky. Je tak?“
„Áno,“ nervózne prikývol Harry.
„Toto si nechám,“ povedal bezpečnostný pracovník a napichol kúsok pergamenu na malý mosadzný bodec. „A toto si vezmite,“ dodal a otrčil prútik Harrymu.
„Ďakujem.“
„Počkajte…“ zadržal ich v poslednej chvíli.
Jeho pohľad preskočil zo striebornej menovky návštevníka na jazvu na čele.
„Ďakujeme, Eric,“ energicky poďakoval pán Weasley, chytil Harryho za plece a odvádzal ho od pultu naspäť do prúdu čarodejníkov a čarodejníc kráčajúcich k zlatým dverám.
Harry, ktorého dav trochu postrkoval, nasledoval pána Weasleyho cez vchod do malej haly, kde za kovanými zlatými mrežami stálo asi dvadsať výťahov. Harry a pán Weasley sa pripojili k skupinke pri jednom z nich. Neďaleko stál veľký bradatý čarodejník a držal veľkú kartónovú škatuľu, z ktorej vychádzali veľmi nepríjemné prenikavé zvuky.
„Všetko v poriadku, Artur?“ kývol na pána Weasleyho.
„Čo to tam máš, Bob?“ spýtal sa pán Weasley, hľadiac na škatuľu.
„Nie sme si istí,“ vážne odvetil čarodejník. „Mysleli sme, že je to typické kurča, kým nezačalo chrliť oheň. Vyzerá to na vážne porušenie Zákazu experimentálneho chovu.“
S veľkým rinčaním a hrmotom pristál výťah, zlaté mreže sa odsunuli, oni nastúpili do výťahu s ostatnými čakajúcimi. Harry sa ocitol pritisnutý k zadnej stene. Niekoľko čarodejníc a čarodejníkov si ho zvedavo obzeralo, on si hľadel na nohy, aby sa vyhol ich pohľadom, a pritom si prihladil ofinu. Mreže sa s rachotom zavreli, výťah pomaly stúpal, reťaze hrkotali a ten istý pokojný ženský hlas, ktorý Harry počul v telefónnej búdke, sa ozval znova.
„Siedme podlažie, Oddelenie čarodejníckych hier a športov s Ústredím britskej a írskej metlobalovej ligy, Oficiálny pľuvadlíkový klub a Úrad nezmyselných patentov.“
Dvere výťahu sa otvorili. Harry zazrel neporiadne pôsobiacu chodbu s plagátmi rôznych metlobalových mužstiev nakrivo pripevnenými na stenách. Jeden z čarodejníkov s náručím plným metiel sa horko-ťažko vymotal spomedzi pasažierov a stratil sa na chodbe. Dvere sa zavreli, výťah znova trasľavo vystupoval a ženský hlas oznámiclass="underline"
„Šieste podlažie, Oddelenie čarovnej prepravy s Úradom hop-šup práškovej siete, Metlový inšpektorát, Kancelária prenášadiel a Skúšobné stredisko pre premiestňovanie.“
Dvere sa znovu otvorili, vystúpili štyria či piati čarodejníci a zároveň do výťahu vletelo niekoľko papierových lietadielok. Harry na ne vyvaľoval oči, keď sa lenivo trepotali nad ich hlavami. Boli svetlofialové a videl, že na okraji krídel majú pečiatku Ministerstva mágie.
„To sú len medziodborové správy,“ zašepkal mu pán Weasley. „Používali sme sovy, ale narobili neuveriteľnú špinu… všade po stoloch bolo plno trusu…“
A znova s rachotom stúpali, pričom správy trepotali krídlami okolo lampy, čo visela zo stropu.
„Piate podlažie, Oddelenie pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu s Orgánom pre medzinárodné čarodejnícke obchodné normy, Medzinárodný čarodejnícky úrad pre právo a britské ústredie Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov.“ Dvere sa otvorili, dve správy vyleteli a za nimi vyšli ďalší čarodejníci a čarodejnice, ale vleteli dnu ďalšie papieriky takže svetlo lampy nad ich hlavami blikotalo a prebleskovalo spoza správ poletujúcich okolo nej.
„Štvrté podlažie, Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov s odbormi zverov, bytostí a duchov, kancelárne vzťahy s raráškami a Poradňou pre boj proti škodcom.“
„Prepáčte,“ ospravedlnil sa čarodejník s kurčaťom, čo chrlilo oheň, a vyšiel z výťahu nasledovaný malým kŕdľom správ. Dvere sa s rachotom zasa zavreli.
„Tretie podlažie, Oddelenie čarovných nehôd a katastrôf, s Oddielom nápravy náhodných kúzel, sídlo Hlavného zotierača a Výbor pre muklovské vysvetlenia.“
Na tomto podlaží vystúpili všetci okrem pána Weasleyho, Harryho a čarodejnice zahĺbenej do mimoriadne dlhého kusa pergamenu ťahajúceho sa až po podlahe. Výťah znova roztrasene stúpal, zvyšné správy si ďalej poletovali okolo lampy a potom sa dvere otvorili a hlas oznamovaclass="underline"
„Druhé podlažie, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva a Oddelenie pre vyšetrovanie nenáležitého používania čarodejníckych schopností, sídlo aurorov a administratívne služby Wizengamotu.“
„To sme my, Harry,“ upozornil pán Weasley Harryho a vyšli za čarodejnicou na chodbu plnú dverí. „Moja kancelária je na druhej strane poschodia.“
„Pán Weasley,“ čudoval sa Harry, keď prechádzali popri okne, cez ktoré prúdilo slnečné svetlo, „Nie sme pod zemou?“
„Áno, sme,“ odvetil pán Weasley. „To sú začarované okná. Čarodejnícka údržba rozhoduje o našom každodennom počasí. Minule, keď bojovali o zvýšenie platu, dva mesiace sme mali uragány… Hneď tu za rohom, Harry.“
Zabočili za roh, prešli cez ťažké dubové dvere a ocitli sa vo veľkej prepchatej miestnosti rozdelenej priehradkami na kóje, kde to šumelo hlasmi a smiechom. Papieriky so správami lietali z jedného konca na druhý ako malé rakety. Krivý nápis na najbližšom oddelení oznamovaclass="underline" Sídlo aurorov.