„Ale dementori, ktorí by sa zatúlali do muklovskej prímestskej štvrte a náhodou natrafili na čarodejníka?“ odfrkol Fudge. „To je veľmi nepravdepodobné. O to by sa nestavil ani Bagman…“
„Ja si myslím, že nikto z nás neverí, že dementori tam boli náhodou,“ nenútene poznamenal Dumbledore.
Čarodejnica vedľa Fudgea s tvárou v tieni sa trochu pohla, ale všetci ostatní sedeli nehybne a ticho.
„To čo malo znamenať?“ ľadovým tónom sa spýtal Fudge.
„To malo znamenať, že podľa mňa ich ta niekto poslal,“ odvetil mu Dumbledore.
„Myslím, že keby niekto poslal dvoch dementorov na prechádzku do Malých Neradostníc, mali by sme o tom záznam!“ vyštekol Fudge.
„Nie v prípade, ak dementori plnili rozkazy niekoho iného, nie z Ministerstva mágie,“ pokojne tvrdil Dumbledore „Ja som vám už povedal svoj názor v tejto veci, Kornelius.“
„Áno, povedal,“ prudko odvrkol Fudge, „ale nemám dôvod veriť tomu, že vaše názory sú niečo iné než očierňovanie, Dumbledore. Dementori sú na svojom mieste v Azkabane a robia všetko, čo im prikážeme.“
„Tak potom,“ prehovoril Dumbledore potichu, ale jasne, „si musíme položiť otázku, prečo niekto z ministerstva prikázal dvom dementorom, aby druhého augusta išli do tej uličky.“
V úplnom tichu, ktoré nasledovalo po tých slovách, sa čarodejnica po Fudgeovej pravici naklonila dopredu, takže Harry ju po prvý raz uvidel.
Pomyslel si, že vyzerá ako veľká bledá ropucha. Bola dosť územčistá, mala širokú ovisnutú tvár, krk jej nebolo vidieť tak ako strýkovi Vernonovi a veľmi široké ústa jej ovísali. Ešte aj čierna zamatová mašľa, ktorá sa jej vynímala na krátkych kučeravých vlasoch, mu pripomínala veľkú muchu, ktorú ropucha už-už chytí na svoj dlhý lepkavý jazyk.
„Predseda udeľuje slovo Dolores Jane Umbridgeovej, prvej námestníčke ministra.“
Čarodejnica prehovorila vzrušeným dievčenským vysokým hláskom, ktorý Harryho zarazil. Čakal, že bude kvákať.
„Som si istá, že som vás zle pochopila, profesor Dumbledore,“ začala a v jej veľkých okrúhlych očiach sa zračil chladný výsmech. „Aká som len hlúpa. Ale na maličký okamih som mala pocit, akoby ste naznačovali, že Ministerstvo mágie vydalo rozkaz zaútočiť na tohto chlapca!“
Od jej zvonivého smiechu sa Harrymu zježili vlasy na krku. Niekoľko ďalších členov Wizengamotu sa zasmialo s ňou. Bolo celkom jasné, že ani jeden sa pritom nezabáva.
„Ak je to pravda, že dementori prijímajú rozkazy iba z Ministerstva mágie a je tiež pravda, že dvaja dementori pred týždňom napadli Harryho a jeho bratanca, z toho logicky vyplýva, že príkaz na ten útok mohol dať iba niekto ministerstva,“ zdvorilo odpovedal Dumbledore. „Samozrejme možno práve títo dvaja dementori neboli pod konzolou ministerstva…“
„Všetci dementori sú pod kontrolou ministerstva!“ odsekol Fudge, ktorý očervenel ako tehla.
Dumbledore sa trochu uklonil.
„V tom prípade ministerstvo nepochybne dôkladne prešetrí prečo boli dvaja dementori tak ďaleko od Azkabanu a prečo zaútočili bez povolenia!“
„Vy nerozhodujete, čo ministerstvo bude alebo nebude robiť, Dumbledore!“ vykríkol Fudge a jeho tvár mala už purpurový odtieň, na aký by bol strýko Vernon hrdý.
„Samozrejme, že nie,“ vľúdne odvetil Dumbledore. „Iba som vyjadroval svoju dôveru, že táto kauza nezostane nevyšetrená.“
Pozrel na madam Bonesovú, ktorá si napravila monokel a trochu zamračene naňho hľadela.
„Chcel by som pripomenúť, že správanie týchto dementorov, ak v skutočnosti nie sú iba výplodom chlapcovej fantázie, nie je predmetom tohto vyšetrovania!“ vyhlásil Fudge. „Sme tu preto, aby sme prešetrili trestné činy Harryho Pottera podľa Zákona obmedzujúceho čarovanie mladistvých!“
„Samozrejme, že sme tu preto, ale prítomnosť dementorov v tej uličke je vysoko relevantná,“ namietol Dumbledore. „Článok číslo sedem tohto zákona uvádza, že za výnimočných okolností možno čarovať aj pred muklami, a pretože medzi tieto výnimočné okolnosti patria situácie, keď je ohrozený život samotného čarodejníka alebo čarodejnice, alebo život muklov prítomných v tom čase na…“
„My poznáme článok sedem, ďakujeme veľmi pekne!“ zavrčal Fudge.
„Samozrejme, že ho poznáte,“ zdvorilo prikývol Dumbledore. „Tak potom sa zhodneme na tom, že ak Harry použil kúzlo Patronus v spomínanej situácii, spadá to v tomto prípade do kategórie výnimočných okolností, ktoré sa v opisujú?“
„Iba ak tam boli dementori, o čom pochybujem.“
„Počuli ste to od očitej svedkyne,“ prerušil ho Dumbledore. „A ak stále pochybujete o jej vierohodnosti, tak ju zavolajte a vypočujte ju znova. Som si istý, že nebude namietať.“
„Ja… to… nie,“ zlostne vykrikoval Fudge a pohrával sa s papiermi pred sebou. „Je to… Chcem to skončiť ešte dnes, Dumbledore!“
„Ale, prirodzene, iste vám nezáleží na tom, koľkokrát vypočujete svedka, aby nedošlo k vážnemu justičnému omylu,“ poznamenal Dumbledore.
„Vraj k vážnemu justičnému omylu!“ kričal Fudge z plného hrdla. „Namáhali ste sa niekedy zrátať, koľko absurdností si tento chlapec vymyslel, Dumbledore, keď ste sa usilovali zahladiť jeho nápadné zneužívanie čarovania mimo školy? Predpokladám, že ste zabudli na to vznášacie zaklínadlo spred troch rokov…“
„To som nebol ja, to domáci škriatok!“ bránil sa Harry.
„VIDÍTE?“ zreval Fudge a plamenne gestikuloval smerom k Harrymu. „Domáci škriatok! V muklovskom dome! No prepáčte!“
„Dotyčný domáci škriatok je v súčasnosti zamestnaný v Rokforte,“ povedal Dumbledore. „Môžem ho okamžite predvolať, aby svedčil, ak si želáte.“
„Ja… nie… nemám kedy vypočúvať domácich škriatkov! Mimochodom, to nie je to jediné – nafúkol svoju tetu, prepána!“
Fudge kričal, trieskal päsťou do sudcovskej lavice a prevrátil fľašku s atramentom.
„A vy ste v tom prípade veľmi láskavo netrvali na obvinení, lebo ste, ako predpokladám, brali do úvahy, že ani najlepší čarodejníci nedokážu vždy ovládať svoje emócie,“ Pripomenul Dumbledore pokojne, keď sa Fudge pokúšal zotrieť atrament zo svojich poznámok.
„A to som ešte nezačal vymenúvať, čo vyvádza v škole.“
„Lenže vzhľadom na to, že ministerstvo nie je oprávnené trestať rokfortských študentov za školské priestupky, Harryho správanie v škole nie je pre toto konanie relevantné,“ pokračoval Dumbledore rovnako zdvorilo, ale z jeho slov sálal chlad.
„Oho!“ ohradil sa Fudge. „Takže nás do toho nič, čo robí v škole, há? Tak ste to mysleli?“
„V právomoci ministerstva nie je vylučovať rokfortských študentov, Kornelius, ako som vám pripomenul v ten večer druhého augusta,“ pokračoval Dumbledore. „A kým obvinenie nebolo úspešne dokázané, nemá právo konfiškovať prútiky, ako som vám opäť pripomenul druhého augusta. V tej obdivuhodnej náhlivosti zabezpečiť dodržiavanie zákona ste vy sám zjavne, a som si istý, že neúmyselne, prehliadli niekoľko zákonov.“
„Zákony sa môžu meniť,“ zlostne odsekol Fudge.
„Samozrejme, že môžu,“ Dumbledore naklonil hlavu. „A zdá sa, že vy rozhodne robíte veľa zmien, Kornelius. Veď za tých pár krátkych týždňov, čo ma požiadali, aby som opustil Wizengamot, je už bežné, že sa vedie úplné trestné konanie na vyriešenie jednoduchého prípadu čarovania neplnoletého!“
Niekoľko čarodejníkov nad nimi sa rozpačito zamrvilo na sedadle. Fudgeova tvár zmenila odtieň na hnedofialovú. Čarodejnica s výzorom ropuchy vpravo od neho však iba civela na Dumbledora a jej tvár bola celkom bezvýrazná.