„Teraz ho už neodbaľuj, chystá sa večera a chcem, aby ste všetci prišli dolu,“ povedala, no len čo vytiahla päty, Ron ako posadnutý roztrhol papier a s nadšeným výrazom na tvári si centimeter po centimetri prezeral novú metlu.
Dolu v suteréne pani Weasleyová zavesila nad plný stôl šarlátovočervený transparent s nápisom:
BLAHOŽELÁME NOVÝM PREFEKTOM
– RONOVI A HERMIONE!
V takej dobrej nálade ju Harry za celé prázdniny nevidel.
„Myslela som, že si usporiadame malú oslavu, nielen obyčajnú večeru,“ povedala Harrymu, Ronovi, Hermione, Fredovi, Georgeovi a Ginny, keď vošli do kuchyne. „Otec a Bill sú už na ceste, Ron. Obom som poslala sovy a sú nadšení,“ dodala so žiarivým úsmevom.
Fred prevrát il o či.
Sirius, Lupin, Tonksová a Kingsley Shacklebolt už boli tam a Divooký Moody ťažkým krokom vošiel dnu, práve keď si Harry bral ďatelinové pivo.
„Och, Alastor, aká som rada, že ste tu,“ veselo ho privítala pani Weasleyová, len čo si zložil cestovný plášť. „Už dávno sme vás chceli požiadať – mohli by ste sa pozrieť na písací stôl v salóne a povedať nám, čo je v ňom? Nechceli sme ho otvoriť, čo keď tam bude niečo odporné?“
„Samozrejme, Molly.“
Moodyho oceľovomodré oko sa otočilo nahor a uprene hľadelo cez strop kuchyne.
„Salón,“ hundral si a zrenička sa mu zúžila. „Stôl v kúte. Áno, vidím… áno, je to určite prízrak… mám ísť hore a odstrániť ho, Molly?“
„Nie, nie, urobím to sama, ale neskôr. Vlastne teraz tak trochu oslavujeme…“ Ukázala na červený transparent. „Štvrtý prefekt v rodine!“ nadchýnala sa a postrapatila Ronovi vlasy.
„Prefekt, há?“ zavrčal Moody, uprel normálne oko na Rona a magické sa otočilo a hľadelo nabok. Harry mal veľmi nepríjemný pocit, že skúma jeho a posunul sa k Siriusovi a Lupinovi.
„Gratulujem,“ zablahoželal Moody a jeho normálne oko stále uprene sledovalo Rona, „osoby s právomocou vždy priťahujú problémy, ale Dumbledore si zrejme myslí, že vieš odolávať väčšine vážnych prekliatí, inak by ťa nebol menoval…“
Ron sa trochu zľakol pri takomto pohľade na vec, ale bol ušetrený odpovede, pretože prišiel jeho otec a starší brat. Pani Weasleyová mala takú dobrú náladu, že ani nešomrala, keď priviedli aj Mundungusa. Mal dlhý zvrchník, ktorý sa čudne vydúval na nezvyčajných miestach, a odmietol si ho vyzliecť a odložiť k Moodyho cestovnému plášťu.
„Myslím, že by sa hodil prípitok,“ vyhlásil pán Weasley, keď mali všetci naliate, a zdvihol času. „Na Rona a Hermionu, nových chrabromilských prefektov!“
Ron a Hermiona sa usmievali, všetci im pripíjali a potom tlieskali.
„Ja som nikdy nebola prefektka,“ veselo poznamenala Tonksová spoza Harryho, keď všetci šli k stolu, aby si naložili jedlo. Dnes mala vlasy paradajkovočervené a dlhé až po pás. Vyzerala ako Ginnina staršia sestra. „Vedúci našej fakulty mi povedal, že mi chýbajú isté potrebné vlastnosti.“
„Napríklad aké?“ spýtala sa Ginny, ktorá si vyberala pečený zemiak.
„Napríklad schopnosť správať sa slušne,“ povedala s úškrnom Tonksová.
Ginny sa zasmiala. Hermiona vyzerala, akoby nevedela, či má usmievať, alebo nie, a vyriešila to tak, že si dala mimoriadne veľký dúšok ďatelinového piva a zabehlo jej. „A čo vy, Sirius?“ spýtala sa Ginny a búchala Hermionu po chrbte.
Sirius, ktorý sedel vedľa Harryho, sa ako vždy štekavo zasmial.
„Mňa by nikto nevymenoval za prefekta. My s Jamesom sme trávili priveľa času po škole. To Lupin bol ten poslušný chlapec, on dostal odznak.“
„Podľa mňa Dumbledore dúfal, že sa mi podarí trochu uzemniť najlepších priateľov,“ povedal Lupin. „Ani nemusím hovoriť, že som beznádejne zlyhal.“
Harrymu sa odrazu zlepšila nálada. Ani jeho otec nebol prefekt. Hneď sa mu oslava videla radostnejšia, naložil si na tanier a všetkých v miestnosti mal oveľa radšej.
Ron každému, kto ho počúval, básnil o novej metle.
„… z nuly na sedemdesiat za desať sekúnd, to nie je zlé, však? Keď si pomyslím, že podľa publikácie Ktorú metlu? Kométa 290 vytiahne za ten čas iba na šesťdesiat, a to ešte pri slušnom zadnom vetre…“
Hermiona sa veľmi vážne rozprávala s Lupinom o svojom názore na práva domácich škriatkov.
„Chcem povedať, že je to rovnaký nezmysel ako segregácia vlkolakov, nie? A to všetko vyplýva iba zo strašnej predstavy čarodejníkov, že sú nadradení ostatným tvorom…“
Pani Weasleyová s Billom sa ako zvyčajne škriepili pre Billove vlasy.
„– naozaj je to výstredné, a pritom vyzeráš tak dobre. Bolo by oveľa lepšie, keby si ich mal kratšie, však, Harry?“
„Och, ja neviem…“ odvetil Harry trochu nervózny, že sa ho pýtajú na názor, a odkradol sa k Fredovi a Georgeovi, ktorí sa krčili v kúte s Mundungusom.
Mundungus stíchol, keď videl Harryho, ale Fred žmurkol a privolal Harryho bližšie.
„To je v poriadku,“ upokojoval Mundungusa, „Harrymu môžeme veriť, je náš sponzor.“
„Pozri, čo nám Dung priniesol,“ otrčil George ruku k Harrymu. Mal ju plnú akýchsi scvrknutých čiernych strukov. Potichu to v nich hrkotalo, aj keď sa vôbec nehýbali.
„Semená upínavca jedovatého,“ vysvetľoval George. „Surovina na ulievacie maškrty, ale je to neobchodovateľná látka kategórie C, takže sme mali trochu problém s ich zháňaním.“
„Tak teda desať galleónov za toto, Dung?“ spýtal sa Fred.
„Neviete si predstaviť, ako ťažko som ich zohnal,“ ponosoval sa Mundungus a krvou podliate oči sa mu ešte väčšmi rozšírili. „Je mi ľúto, chlapci, ale nezľavím z dvadsiatich ani knut.“
„Dung rád žartuje,“ obrátil sa Fred na Harryho.
„Áno, zatiaľ bol najvtipnejší, keď pýtal šesť siklov za vrecko knarlích pichliačov,“ vyhlásil George.
„Tichšie,“ varoval ich Harry šeptom.
„Čo? Je to v pohode, mamka teraz hrkúta okolo Rona,“ odbil ho Fred.
„Ale Moody by vás mohol sledovať,“ pripomenul Harry.
Mundungus sa nervózne obzrel.
„To je fakt,“ zahundral. „Dobre, chlapci, tak teda to máte za desať, len si ich rýchlo vezmite.“
„Nech žije Harry!“ tešil sa Fred, keď Mundungus naložil obsah vreciek do natiahnutých rúk dvojčiat a utekal sa najesť. „Radšej si ich vezmime hore…“
Harry ich sledoval a cítil sa trochu nesvoj. Zišlo mu na um, že pána a pani Weasleyovcov možno bude zaujíma, z čoho Fred s Georgeom financujú svoje podnikanie so zábavnými pomôckami, a nakoniec sa to dozvedia. Darovať dvojčatám výhru z Trojčarodejníckeho turnaja sa mu vtedy zdalo jednoduché, ale čo keby to vyvolalo ďalšiu roztržku v rodine a odcudzili by sa ako v prípade Percyho? Považovala by pani Weasleyová Harryho takmer za svojho syna aj potom, keby sa dozvedela, že umožnil Fredovi a Georgeovi rozbehnúť kariéru, ktorú považuje za celkom nevhodnú?
Harry stál tam, kde ho dvojčatá nechali, ťažili ho výčitky svedomia, a vtedy začul svoje meno. Hlboký hlas Kingsleyho Shacklebolta neprehlušili ani rozhovory ostatných.
„… prečo Dumbledore nevymenoval za prefekta Pottera?“ spýtal sa Kingsley.
„Zrejme má na to dôvod,“ odvetil Lupin.
„Ale bolo by to vyjadrenie dôvery. Ja by som to urobil,“ trval na svojom Kingsley, „najmä keď sa Denný Prorok každú chvíľu naňho naráža…“
Harry sa neobzrel, nechcel, aby Kingsley a Lupin vedeli, že ich počul. Hoci nebol ani trochu hladný, šiel za Mundungusom k stolu. Jeho radosť z oslavy sa vyparila rovnako rýchlo, ako prišla, a najradšej by bol hore v posteli.
Divooký Moody zvyškom svojho nosa oňuchával kuracie stehienko, ale očividne nenašiel nijaké stopy po jede, lebo potom si z neho zubami odtrhol.