Neville, zastriekaný od hlavy až po pás, potriasol hlavou, aby dostal tekutinu aspoň z očí.
„Prepáčte,“ zajachtal. „Ešte som to neskúšal… nevedel som, že to bude až také… ale nebojte sa, smradľavá šťava nie je jedovatá,“ dodal nervózne, keď Harry vypľul tekutinu na dlážku.
Presne v tej chvíli sa otvorili dvere kupé.
„Och… ahoj, Harry,“ ozval sa prekvapený hlas. „Ech, tuším nie je vhodná chvíľa.“
Harry si utrel okuliare jednou rukou, lebo v druhej držal Gertrúdu. Vo dverách stálo veľmi pekné dievča s dlhými lesklými čiernymi vlasmi a usmievalo sa naňho – Čcho Čchangová, stíhačka bystrohlavského metlobalového družstva.
„Ach… čau,“ mdlo odvetil Harry.
„Uhm… len som si myslela, že ťa pozdravím… tak teda maj sa…“ kývla rukou Čcho.
Ružová v tvári zavrela dvere a odišla. Harry ovisol na sedadle a zastonal. Želal si, aby ho Čcho našla sedieť so skupinkou skvelých ľudí, ktorí padajú od smiechu nad vtipom, čo im práve rozprával. Určite nechcel, aby ho pristihla v spoločnosti Nevilla a Luny Lovegoodovej, s ropuchou v ruke a postriekaného smradľavou šťavou.
„To nič,“ utešovala ho Ginny. „Pozri, rýchlo sa toho zbavíme.“ Vytiahla prútik. „Odstrániť!“
Smradľavá šťava zmizla.
„Prepáčte,“ potichu zopakoval Neville.
Ron s Hermionou sa ukázali takmer až o hodinu. Medzitým už prešiel aj vozík s jedlom. Harry, Ginny a Neville dojedli tekvicové pirohy a vymieňali si kartičky z čokoládových žabiek, keď sa dvere kupé otvorili a tí dvaja vošli v spoločnosti Krivolaba a Kvíka škriekajúceho v klietke.
„Umieram od hladu,“ vyhlásil Ron a uložil sovičku vedľa Hedvigy, vytrhol Harrymu čokoládovú žabku a hodil sa na sedadlo vedľa neho. Roztrhol obal, odhryzol žabe hlavu a so zavretými očami sa oprel, ako keby mal za sebou veľmi vyčerpávajúce predpoludnie.
„Z každej fakulty sú dvaja piataci prefekti,“ informovala Hermiona a vyzerala celkom rozladene. „Vždy jeden chlapec a jedno dievča.“
„A hádaj, kto je slizolinský prefekt?“ spýtal sa Ron so zavretými očami.
„Malfoy.“ odvetil Harry ihneď, lebo si bol istý, že sa vyplnili jeho najhoršie obavy.
„Samozrejme,“ s trpkosťou potvrdil Ron, napchal si do úst zvršok žabky a vzal si druhú.
„A tá totálna krava Pansy Parkinsonová,“ zlostne precedila Hermiona. „Ako sa mohla stať prefektkou, keď je tučná ako troll…“
„A kto je za Bifľomor?“ spýtal sa Harry.
„Ernie Macmillan a Hannah Abbottová,“ zachripel Ron.
„A Anthony Goldstein a Padma Patilová za Bystrohlav,“ doplnila Hermiona.
„Ty si bol s Padmou Patilovou na vianočnom plese,“ ozval sa bezvýrazný hlas.
Všetci sa otočili a hľadeli na Lunu Lovegoodovú, ktorá ponad Sršňa bez žmurkania hľadela na Rona. Prehltol žabku, čo mal v ústach.
„Áno, viem,“ povedal trochu prekvapene.
„Veľmi sa jej to nepáčilo,“ informovala ho Luna. „Myslí si, že si sa k nej správal nepekne, lebo si s ňou netancoval. Ja by som si z toho asi nerobila nič,“ dodala zamyslene. „Nerada tancujem.“
Znova sa utiahla za časopis. Ron chvíľu hľadel na obálku s otvorenými ústami, potom pozrel na Ginny, akoby sa dožadoval vysvetlenia, ale Ginny si pchala hánky do úst, aby udusila smiech. Ron nechápavo pokrútil hlavou a potom pozrel na hodinky.
„Občas máme hliadkovať na chodbách,“ povedal Harrymu a Nevillovi, „a môžeme aj udeľovať tresty, ak sa niekto nespráva, ako sa má. Už sa nemôžem dočkať, kedy to využijeme u Crabba a Goyla…“
„Nesmieš svoje postavenie zneužívať, Ron!“ prísne ho napomenula Hermiona.
„Áno, jasné, lebo Malfoy ho vôbec zneužívať nebude,“ uštipačne podotkol Ron.
„Chceš klesnúť na jeho úroveň?“
„Nie, len si dám sakramentsky pozor na jeho kamošov prv než on dostane mojich.“
„Prepánajána, Ron…“
„Goylovi dám písomný trest. To ho zabije, neznáša písanie,“ spokojne vyhlásil Ron. Napodobnil Goylov hlboký krochkavý hlas, vykrivil tvár, akože sa namáhavo sústreďuje a vo vzduchu písaclass="underline" „Nesmiem… vyzerať… ako… zadok… paviána.“
Všetci sa zasmiali, ale najhlasnejšie Luna Lovegoodová. Z hrdla jej vyletel taký veselý výkrik, že sa Hedviga zobudila, rozhorčene trepotala krídlami a Krivolab vyskočil na policu a prskal. Tak sa rehotala, až jej časopis vypadol z rúk a po nohách skĺzol na zem.
„To bolo smiešne!“
Jej výrazné oči sa topili v slzách, lapala po dychu a civela na Rona. Ten v pomykove pozrel na ostatných, ktorí sa teraz smiali na tom, ako sa tvári, a na nezmyselne prehnanom smiechu Luny Lovegoodovej. Tá sa teraz kolísala dopredu a dozadu a chytala sa za boky.
„Uťahuješ si zo mňa?“ mračil sa na ňu Ron.
„Zadok… paviána!“ dusila sa a chytala sa za rebrá.
Všetci sledovali Lunu, ako sa smeje, ale Harrymu padol zrak na časopis na zemi a všimol si čosi, čo ho prinútilo zohnúť sa poň. Keď bol opačne, ťažko sa dalo rozoznať, aký obrázok je na titulnej strane, ale teraz si uvedomil, že je to pomerne zlá karikatúra Korneliusa Fudgea. Spoznal ho iba vďaka citrónovozelenému klobúku. Jednou rukou Fudge objímal mešec zlata a druhou škrtil raráška. Titulok k obrázku hlásaclass="underline" Ako ďaleko zájde Fudge pri získavaní Gringottbanky?
Pod tým nasledovali titulky ďalších článkov:
Korupcia v metlobalovej lige
Ako všetko ovládajú Tornáda
Tajomstvá starobylých rún odhalené
Sirius Black: Zloduch alebo obeť?
„Môžem si ho pozrieť?“ rýchlo sa Harry spýtal Luny.
Prikývla, no stále nespúšťala oči z Rona a od smiechu nemohla polapiť dych.
Harry otvoril časopis a prebehol abecedný zoznam. Až do tejto chvíle celkom zabudol na magazín, čo Kingsley poslal Siriusovi po pánovi Waesleym, ale muselo to byť práve toto vydanie Sršňa.
Našiel príslušnú stránku a vzrušene sa pustil do čítania.
Aj tento text dopĺňala dosť zlá kresba, vlastne nebyť titulku, Harry by ani nebol spoznal, že to má byť Sirius. Stál na kope ľudských kostí s prútikom v ruke. Článok mal titulok:
Notorický masový vrah alebo nevinný spievajúci zázrak?
Harry si musel prvú vetu prečítať niekoľko ráz, kým bol presvedčený, že ju nepochopil zle. Odkedy je Sirius spievajúcim zázrakom?
Štrnásť rokov bol Sirius Black považovaný za páchateľa masovej vraždy dvanástich nevinných muklov a jedného čarodejníka. Blackov odvážny útek z Azkabanu pred dvoma rokmi podnietil najrozsiahlejšiu štvanicu na človeka v dejinách Ministerstva mágie. Nikto z nás nepochyboval o tom, že si zasluhuje, aby ho po chytení zase odovzdali do rúk dementorov. ALE JE TO NAOZAJ TAK?
Nedávno sa objavili prekvapujúce dôkazy, že Sirius Black možno nespáchal zločiny, za ktoré ho poslali do Azkabanu. V skutočnosti, hovorí Doris Purkissová z Tŕnistej cesty číslo 18 v Malom Nortone, Black možno ani nebol na mieste vraždy.
„Ľudia si neuvedomujú, že Sirius Black je falošné meno,“ tvrdí pani Purkissová. „Človek, ktorého ľudia považujú za Siriusa Blacka, je v skutočnosti Stubby Boardman, spevák populárne skupiny ‚Raraši‘, ktorý sa stiahol z verejného života, keď ho na koncerte v sále cirkevného zboru v Malom Nortone asi pred pätnástimi rokmi zasiahla do ucha repa. Spoznala som ho vtedy keď som jeho fotografiu uvidela v novinách. Nie je možné, aby Stubby spáchal tieto zločiny, pretože v inkriminovaný deň sme spolu sedeli na romantickej večeri pri sviečkach. Písala som ministrovi mágie a očakávam, že v najbližších dňoch Stubbyho alias Siriusa plne omilostí.“