„Komu záleží na tom, či je fanúšikom Tornád, alebo nie je?“
„Ale no tak, polovica ľudí s modrými odznakmi na habitoch si ich kúpila iba minulú sezónu…“
„Ale na tom predsa nezáleží.“
„To znamená, že nie sú naozajstní fanúšikovia, jednoducho idú s davom…“
„Zvoní,“ apaticky pripomenul Harry, lebo Ron s Hermionu sa už hašterili prihlasno. Hádali sa celou cestou do Snapovho žalára, a tak mal Harry dosť času na to, aby si uvedomil že pri Nevillovi a Ronovi bude považovať za šťastie, ak sa mu ujdú aspoň také dve minútky rozhovoru so Čcho, na ktoré bude môcť spomínať bez pocitu, že by sa mal najradšej vysťahovať z Anglicka.
A predsa, pomyslel si už v rade pred dverami do Snapovej triedy, prišla za ním a chcela sa s ním rozprávať, či nie? Bola Cedricovo dievča, pokojne mohla Harryho nenávidieť za to, že vyšiel z labyrintu na Trojčarodejníckom turnaji živý, kým Cedric zahynul, a predsa sa s ním rozpráva celkom priateľsky, nie ako keby ho považovala za blázna alebo klamára, alebo nejakým strašným spôsobom zodpovedného za Cedricovu smrť… Áno, v každom prípade sa rozhodla prísť za ním a rozprávať sa s ním, a to už po druhý raz za dva dni… a pri tejto myšlienke sa Harrymu zlepšila nálada. Ani zlovestný škripot otvárajúcich sa dvier do Snapovho žalára neprepichol malú bublinu nádeje v jeho hrudi.
Vošiel do triedy za Ronom a Hermionou a ako zvyčajne zamieril dozadu, ignorujúc ich mrzuté a podráždené poznámky.
„Utíšte sa,“ chladne ich upozornil Snape, len čo zavrel za sebou dvere.
V skutočnosti ich ani nemusel upozorňovať, pretože keď žiaci začuli, že sa zavreli dvere, stíchli a nikto sa ani nepohol.
Stačila už len Snapova prítomnosť, aby v triede bolo ticho.
„Prv ako začneme dnešnú hodinu,“ začal Snape cestou k svojmu stolu a všetkých si premeriaval, „myslím, že by vhodné, aby som vám pripomenul, že v júni vás čakajú dôležité skúšky, na ktorých musíte dokázať, koľko ste sa učili o zložení a používaní čarovných elixírov. Napriek tomu, že niektorí z tejto triedy sú tupci, očakávam, že pri VČÚ dosiahnete dostatočnú aspoň s odratými ušami, inak upadnete do nemilosti.“
Tentoraz sa jeho pohľad zastavil na Nevillovi, ktorý preglgol.
„Po tomto roku, samozrejme, mnohí z vás prestanú u mňa študovať,“ pokračoval Snape. „Do svojej triedy na MLOK-y z elixírov beriem iba tých najlepších, čo znamená, že niektorí z vás sa s nami rozlúčia.“
Spočinul pohľadom na Harrym a vykrivil kútiky úst. Harry sa naňho mračil a pocítil trpkú radosť pri predstave, že po piatom ročníku už nebude musieť chodiť na elixíry.
„Ale pred tým šťastným okamihom rozlúčky máme ešte celý rok,“ potichu pokračoval Snape, „takže či už máte v úmysle pokúšať sa o MLOK-a, radím vám, aby ste svoje úsilie sústredili na udržanie takej vysokej úrovne pri absolvovaní skúšok na VČÚ, akú očakávam od svojich študentov.
Dnes si namiešame elixír, ktorý sa často vyskytuje pri skúškach na Vynikajúcu čarodejnícku úroveň: odvar pokoja, elixír na utíšenie strachu a upokojenie rozrušenia. Ale pozor! Ak nebudete s prísadami narábať opatrne, nápoj môže spôsobiť silný a niekedy nezvratný spánok, takže musíte dávať dobrý pozor, čo robíte.“
Hermiona vľavo od Harryho sa trochu vystrela a na tvári jej bolo vidieť vrcholné sústredenie. „Prísady a postup…“ Snape švihol prútikom, „sú na tabuli,“ (zjavili sa tam), „a všetko, čo potrebujete,“ zase mávol prútikom, „je v skrini.“ Dvere skrine sa otvorili. „Máte hodinu a pol. Začnite.“
Tak ako Harry, Ron a Hermiona predpovedali, Snape im sotva mo ho l zadať ťažší, piplavejš í elixír. Prísady sa museli pridávať do kotlíka presne v správnom poradí a množstvách, zmes bolo treba premiešať presne toľko ráz, ako bolo predpísané, najprv v smere hodinových ručičiek, potom protismere, plamene, na ktorých sa elixír varil, bolo treba zmierniť na správnu úroveň a nechať zmes vrieť presný počet minút predtým, než ste pridali posledné prísady.
„Teraz by mala z vašich elixírov stúpať ľahká striebristá para,“ zavolal Snape desať minút pred koncom.
Výdatne spotený Harry sa zúfalo obzeral po žalári. Z jeho kotlíka stúpala tmavosivá para, z Ronovho prskali zelené iskry, Seamus horúčkovite štuchal do plameňov pod kotlíkom koncom prútika, lebo vyhasínali. Nad hladinou Hermioninho elixíru sa však chvela striebristá para, a keď Snape prechádzal popri nej, pozrel na ňu ponad svoj krivý nos bez komentára, a to znamenalo, že nemá čo kritizovať.
Pri Harryho kotlíku sa však zastavil a pozrel naň so strašným úškrnom na tvári.
„Potter, a toto má byť čo?“
Slizolinčania v prednej časti triedy radostne zdvihli hlavy. Tešili sa, keď sa Snape posmieval Harrymu.
„Odvar pokoja,“ napäto odpovedal Harry.
„Povedzte mi, Potter, viete čítať?“ spýtal sa Snape potichu.
Draco Malfoy sa zasmial.
„Áno, viem,“ Harryho prsty tuho zvierali prútik.
„Tak mi prečítajte tretí riadok pokynov.“
Harry žmúril na tabuľu. Nebolo ľahké dovidieť na pokyny cez pestrofarebné obláčiky pary, ktoré teraz zaplnili žalár.
„Pridajte mesačný kameň rozomletý na prach, tri razy zamiešajte proti smeru hodinových ručičiek, nechajte variť sedem minút a potom pridajte dve kvapky sirupu z čemerice.“
Bolo mu úzko. Nepridal čemericový sirup, ale po siedmich minútach varenia pokračoval ďalej štvrtým riadkom pokynov.
„Urobili ste všetko z tretieho riadku, Potter?“
„Nie,“ veľmi potichu odpovedal Harry.
„Prosím? Nerozumel som.“
„Nie,“ odpovedal Harry hlasnejšie. „Zabudol som čemricu.“
„Viem, že ste ju zabudli, Potter, a to znamená, že táto gebuzina je celkom nanič. Evanesco!“
Obsah Harryho kotlíka zmizol a on zostal hlúpo stáť pred prázdnom kotlíku.
„Tí, ktorým sa podarilo prečítať pokyny, naplňte jeden flakón vzorkou zo svojho elixíru, jasne ho označte svojím menom a prineste mi ho na kontrolu,“ prikázal Snape. „Domáca úloha – tridsať centimetrov pergamenu o vlastnostiach mesačného kameňa a jeho použití pri výrobe elixírov, odovzdáte mi to vo štvrtok.“
Kým všetci okolo neho plnili flakóny, Harry si odpratával veci a vrelo to v ňom. Jeho elixír nebol o nič horší než Ronov, ktorý teraz smrdel ako skazené vajcia, alebo Nevillov, hustý ako práve zamiešaný cement. Neville ho musel z kotlíka vysekávať, a predsa práve Harry dostane za dnešnú prácu nulu.
Strčil si prútik do tašky, klesol na stoličku a hľadel, ako ostatní nesú k Snapovmu stolu plné zazátkované flakóny. Konečne zazvonilo. Harry prvý vyšiel zo žalára a už obedoval, keď sa k nemu vo Veľkej sieni pripojili Ron s Hermionou. Strop za dopoludnie ešte väčšmi potemnel. Do vysokých okien šľahal dážď.
„To bolo nespravodlivé,“ utešovala ho Hermiona pri naberaní francúzskych zemiakov. „Tvoj elixír zďaleka nebol taký zlý ako Goylov. Ako ho nalieval do flakónu, vystrekol a začal mu od neho horieť habit.“
„No dobre, ale kedy bol Snape ku mne spravodlivý?“ mračil sa Harry do taniera.
Ani jeden z kamarátov neodpovedal, všetci traja vedeli, že medzi Snapom a Harrym vládne vrcholné nepriateľstvo od chvíle, čo Harry vkročil do Rokfortu.
„Fakt som si myslela, že možno bude tento rok trošku lepší,“ sklamane povedala Hermiona. „Vieš…“ pozorne sa poobzerala. Z každej strany bolo pri nich niekoľko prázdnych miest a nikto neprechádzal okolo, „… teraz, keď je v ráde…“
„Jedovaté muchotrávky nemenia svoje miesto,“ zamudroval Ron, „Mimochodom, vždy som si myslel, že Dumbledore zošalel, keď verí Snapovi. Kde je dôkaz, že naozaj prestal pracovať pre Veď-Vieš-Koho?“