„Myslím, že Dumbledore má plno dôkazov, aj keď ti o nich nepovie, Ron,“ vyhlásila Hermiona.
„Och, buďte už vy dvaja ticho,“ otrávene ich zarazil Harry, keď Ron otvoril ústa, že jej niečo odvrkne. Hermiona i Ron zmeraveli a tvárili sa nahnevane a urazene.
„Nemôžete s tým prestať?“ pokračoval Harry. „Stále ste v sebe, už sa z vás zbláznim.“ Odtisol francúzske zemiaky, prehodil si tašku cez plece a odišiel.
Mramorové schodisko bral po dvoch schodoch a obchádzal študentov náhliacich sa na obed. Hnev, ktorý v ňom tak zrazu prepukol, ešte blčal a predstava šokovaných tvárí Rona a Hermiony v ňom vyvolávala pocit uspokojenia. Tak im treba, pomyslel si, prečo s tým nemôžu prestať? Celý čas sa hryzú… to by každého dohnalo do zúrivosti…
Prechádzal okolo veľkého obrazu rytiera sira Cadogana pri plošine schodiska. Sir Cadogan vytiahol meč a zúrivo sa ním zaháňal po Harrym, ktorý ho ignoroval.
„Vráť sa, ty prašivý pes! Stoj a bojuj!“ kričal sir Cadogan tlmeným hlasom spod prilby, ale Harry kráčal ďalej, a keď sa ho sir Cadogan pokúšal sledovať a prebehol do susedného obrazu, zahnal ho jeho obyvateľ – veľký a nahnevaný vlčiak.
Zvyšok obedňajšej prestávky Harry presedel sám pod padacími dverami na vrchole Severnej veže. Preto keď zazvonilo, prvý liezol hore strieborným rebríkom do triedy Sibyly Trelawneyovej.
Po elixíroch bolo veštenie druhou najneobľúbenejšou Harryho hodinou, a to najmä vďaka zvyku profesorky Trelawneyovej každých niekoľko hodín predpovedať jeho predčasnú smrť.
Chudá žena zahalená do šálov, ovešaná ligotavými šnúrami korálov a v okuliaroch, ktoré jej výrazne zväčšovali oči, Harrymu vždy pripomínala muchu. Práve ukladala každý stolík s tenkými nohami, ktorých bolo v jej učebni množstvo, po jednej ošúchanej v koži viazanej knihe. Aj svetlo z lámp prikrytých šálmi a z mierneho, nepríjemne voňavého ohňa bolo také slabé, že si Harryho zrejme nevšimla, lebo si sadol do tieňa.
V nasledujúcich piatich minútach prichádzali aj ostatní žiaci. Z padacích dverí sa vynoril Ron pozorne sa rozhliadol, zbadal Harryho a zamieril rovno k nemu, či skôr tak rovno, ako sa len dalo, lebo sa musel prepletať pomedzi stolíky, kreslá a bucľaté taburetky.
„Prestali sme sa s Hermionou hádať,“ oznámil a sadol si vedľa Harryho.
„Fajn,“ zamrmlal Harry.
„Ale Hermiona hovorí, že by bolo milé, keby si si prestal vylievať zlú náladu na nás…“
„Ja si…“
„Iba ti odovzdávam odkaz,“ skočil mu do reči Ron. „Ale myslím, že má pravdu. My za to nemôžeme, ako sa k tebe správajú Seamus a Snape.“
„Ja som nikdy nepovedal…“
„Dobrý deň,“ pozdravila študentov profesorka Trelawneyová svojím zvyčajným zastretým, zasneným hlasom a Harry stíchol a znova bol nahnevaný, ale zároveň sa trochu hanbil. „A vitajte opäť na veštení. Cez prázdniny som, samozrejme, veľmi pozorne sledovala vaše osudy a potešilo ma, keď vidím, že ste sa všetci bezpečne vrátili do Rokfortu – hoci som, samozrejme, vedela, že sa vrátite.
Na stoloch pred sebou máte pripravený výtlačok Snára od Inigo Imagovej. Výklad snov je najdôležitejší prostriedok veštenia budúcnosti a je veľmi pravdepodobné, že vás z neho budú skúšať na VČÚ. Samozrejme, niežeby som verila, že váš úspech alebo neúspech na skúškach majú nejaký význam, pretože ide o posvätné umenie veštenia. Ak máte jasnovidecké schopnosti, na vysvedčeniach a známkach len málo záleží. Riaditeľ však chce, aby ste absolvovali skúšky, takže…“ jej hlas pomaly zanikal a všetci ani najmenej nepochyboval, že profesorka Trelawneyová považuje svoj predmet za priveľmi vznešený, než aby sa z neho mali robiť nejaké prízemné skúšky.
„Nalistujte si, prosím, úvod a prečítajte si, čo Imagová píše o výklade snov. Potom sa rozdeľte do dvojíc. Pomocou Snára si navzájom vyložte svoje posledné sny. Pustite sa do toho.“
Na tejto hodine bolo dobré aspoň to, že nebola zdvojená. Kým dočítali úvod knihy, na výklad snov im nezostalo ani desať minút.
Pri stole vedľa Harryho a Rona Dean vytvoril dvojicu s Nevillom, ktorý sa ihneď pustil do siahodlhého opisu strašného sna o obrovských nožniciach, na ktorých bol nasadený starej mamin najlepší klobúk. Harry a Ron iba mrzuto hľadeli na seba.
„Ja si sny nikdy nepamätám,“ vyhlásil Ron, „porozprávaj nejaký ty.“
„Aspoň jeden si musíš pamätať,“ netrpezlivo ho presviedčal Harry.
On o svojich snoch nikomu rozprávať nebude. Veľmi dobre vie, čo znamená jeho pravidelná nočná mora o cintoríne, nepotrebuje Rona, ani profesorku Trelawneyovú, či jej hlúpy Snár, aby mu to povedali.
„Mne sa minule snívalo, že som hral metlobal,“ Ron od úsilia spomenúť si vraštil tvár. „Čo myslíš, čo to znamená?“
„Asi že ťa zožerie obrovský ibištek alebo niečo podobné,“ uložil mu Harry a bez záujmu listoval v Snári. Nudilo ho vyhľadávať v knihe útržky snov a nepotešil sa, keď im profesorka Trelawneyová prikázala celý mesiac si každý deň zaznamenávať sny.
Po zazvonení aj s Ronom prví zliezli po rebríku a Ron nahlas hundral.
„Vieš, koľko už máme úloh? Binns nám dal štyridsať centimetrovú písomnú prácu o vojnách obrov, Snape tridsať centimetrov o použití mesačného kameňa, a teraz ešte aj mesiac zapisovať sny pre Trelawneyovú! Fred a George sa s tým VČÚ nemýlili. Ešte aby nám tak niečo dala Umbridgeová…“
V triede obrany proti čiernej mágii už profesorka Umbridgeová sedela za stolom. Oblečená bola v tom huňatom ružovom svetri, čo mala aj na úvodnej večeri, a s čiernou zamatovou mašľou na vrchu hlavy. Harrymu zase veľmi pripomínala veľkú muchu hlúpo sediacu na hlave velikánskej ropuchy.
Žiaci potichu vošli do triedy. Profesorka Umbridgeová bola ešte neznáma veličina a nikto nevedel, aká bude prísna, či akú disciplínu bude vyžadovať.
„Tak teda dobrý deň!“ privítala ich, keď sa napokon celá trieda usadila.
Niekoľkí si popod nos zašomrali ,‚brý deň“.
„No toto, no toto. Tak to by nestačilo, všakže? Chcem, aby ste odpovedali: Dobrý deň, profesorka Umbridgeová. Tak ešte raz, prosím. Dobrý deň, žiaci!“
„Dobrý deň, profesorka Umbridgeová,“ zaspievali jej.
„No vidíte!“ milo povedala profesorka Umbridgeová. „Nebolo to také ťažké, všakže? Odložiť prútiky, vytiahnuť perá, prosím!“
Mnohí žiaci si vymenili zamračené pohľady. Po príkaze ‚odložiť prútiky‘ ešte nikdy nenasledovala zaujímavá hodina. Harry strčil prútik do tašky a vytiahol si brko, atrament a pergamen. Profesorka Umbridgeová si otvorila kabelku, vytiahla si nezvyčajne krátky prútik a silno ním poklopala po tabuli, na ktorej sa vzápätí zjavili slová:
Obrana proti čiernej mágii – návrat k základným princípom
„Tak teda, vaše vzdelávanie v tomto predmete bolo dosť narušované a útržkovité, všakže?“ vyhlásila s rukami úhľadne vystretými pred sebou. „Neustále striedanie učiteľov, pričom mnohí nedodržiavali ministerstvom schválené osnovy, spôsobilo, že sa nachádzate hlboko pod úrovňou, ktorá sa od vás očakáva v ročníku skúšok na VČÚ.
Určite vás však poteší vedomie, že toto všetko dáme do poriadku. Tento rok sa budeme držať ministerstvom schváleného a starostlivo zostaveného plánu pre štúdium obrannej mágie s dôrazom na teóriu. Odpíšte si, prosím, toto.“
Znovu poklopala po tabuli, prvé riadky zmizli a nahradili ich
Ciele štúdia.
1. Pochopenie princípov obrannej mágie.