2. Rozoznávanie situácií, v ktorých možno legálne použiť obrannú mágiu.
3. Miesto obrannej mágie v kontexte praktického použitia.
Chvíľu bolo počuť iba škripot pier po pergamene. Keď všetci opísali tri ciele štúdia profesorky Umbridgeovej, spýtala sa: „Všetci máte Teóriu magickej obrany od Wilberta Slinkharda?“
Po triede sa ozvalo súhlasné zamrmlanie.
„Myslím, že to skúsime znova. Keď sa vás na niečo spýtam, chcem, aby ste odpovedali: ‚Áno, profesorka Umbridgeová‘ alebo ‚Nie, profesorka Umbridgeová.‘ Takže: všetci máte Teóriu magickej obrany od Wilberta Slinkharda?“
„Áno, profesorka Umbridgeová,“ rozľahlo sa triedou.
„Dobre. Nalistujte si stranu päť a prečítajte si prvú kapitolu Úvod pre začiatočníkov. Nebude treba rozprávať.“
Profesorka Umbridgeová odišla od tabule, sadla si za katedru a vypuklými žabacími očami ich všetkých sledovala.
Harry si otvoril Teóriu magickej obrany na strane päť a začal čítať.
Bolo to zúfalo nudné, skoro rovnako ako prednáška profesora Binnsa. Cítil, ako sa postupne prestáva sústreďovať a onedlho už čítal ten istý riadok asi šiesty raz, pričom vnímal iba prvé slová. V tichu uplynulo niekoľko minút. Ron vedľa neho zamyslene prevracal medzi prstami brko a civel na to isté miesto na stránke. Harry pozrel doprava a to, čo videl, ho vytrhlo z meravosti. Hermiona ani len neotvorila Teóriu magickej obrany. Uprene hľadela na profesorku Umbridgeovú a hlásila sa.
Harry si nepamätal, že by Hermiona niekedy nesplnila učiteľov príkaz, nikdy neodolala pokušeniu otvoriť každú knihu, ktorá sa jej dostala do rúk. Spýtavo na ňu pozrel, no ona iba pokrútila hlavou, aby mu naznačila, nech ju nevyrušuje, a neprestala upierať pohľad na profesorku Umbridgeovú, ktorá rovnako vytrvalo hľadela inam.
Po niekoľkých minútach už nesledoval Hermionu iba Harry. Kapitola, ktorú mali čítať, bola taká suchopárna, že čoraz viac ľudí sa rozhodlo radšej sledovať Hermionin tichý pokus upútať pozornosť profesorky Umbridgeovej, než sa ďalej trápiť s Úvodom pre začiatočníkov.
Keď už viac ako polovica triedy hľadela namiesto do kníh na Hermionu, profesorka Umbridgeová zrejme usúdila, že situáciu nemôže dlhšie ignorovať.
„Chceli ste sa spýtať na niečo z kapitoly, moja milá?“ spýtala sa Hermiony, ako keby si ju až teraz všimla.
„Nie z kapitoly,“ odvetila Hermiona.
„Ale my práve teraz čítame,“ povedala profesorka Umbridgeová vysvetľujúco a ukázala špicaté zúbky. „Ak máte iné otázky, môžeme ich riešiť na konci hodiny.“
„Mám otázku k cieľom štúdia,“ povedala Hermiona.
Profesorka Umbridgeová nadvihla obočie.
„A voláte sa?“
„Hermiona Grangerová.“
„Tak teda, slečna Grangerová, myslím, že ciele štúdia sú úplne jasné, ak si ich prečítate dôkladne,“ povedala profesorka Umbridgeová s neochvejnou milotou.
„Ja si to nemyslím,“ vyhlásila Hermiona otvorene. „Vôbec sa tam nepíše o používaní obranných kúzel.“
Nastalo krátke ticho a mnohí otočili hlavy k tabuli a mračili sa na tri ciele štúdia, ktoré tam ešte stále svietili.
„O používaní obranných kúzel?“ opakovala profesorka Umbridgeová a zasmiala sa. „Neviem si vo svojej triede predstaviť situáciu, ktorá by vyžadovala použitie obranného kúzla, slečna Grangerová. Hádam nepredpokladáte, že vás niekto napadne na vyučovaní?“
„My nebudeme používať čary?“ nahlas zvolal Ron.
„V mojej triede študenti zdvihnú ruku, keď chcú prehovoriť, pán…?“
„Weasley,“ predstavil sa Ron a vytrčil ruku.
Profesorka Umbridgeová sa mu so širokým úsmevom na tvári obrátila chrbtom. Harry a Hermiona okamžite zdvihli ruky tiež. Vypúlené oči profesorky Umbridgeovej sa na chvíľu zastavili na Harrym a potom sa obrátila k Hermione.
„Áno, slečna Grangerová? Chceli ste sa spýtať ešte na niečo?“
„Áno. Zmyslom obrany proti čiernej mágii je iste nacvičovanie obranných kúzel.“
„Ste ministerstvom školená odborníčka na vzdelávanie, slečna Grangerová?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová falošne milým hlasom.
„Nie, ale…“
„Tak potom, žiaľ, nie ste kvalifikovaná rozhodovať, čo je zmyslom akéhokoľvek štúdia. Náš nový program pripravili čarodejníci oveľa starší a múdrejší než vy. Budete sa učiť o obranných kúzlach bezpečným spôsobom, bez rizika…“
„Aký to má zmysel?“ nahlas vyhŕkol Harry. „Ak nás niekto napadne, nebude to na…“
„Ruka, pán Potter!“ zaspievala profesorka Umbridgeová.
Harry vytrčil päsť do vzduchu. Profesorka Umbridgeová sa od neho okamžite odvrátila, ale zdvihlo sa aj niekoľko ďalších rúk.
„A vy sa ako voláte?“ spýtala sa Deana.
„Dean Thomas.“
„Tak, pán Thomas?“
„No je to predsa, ako Harry povedal, nie? Ak nás niekto napadne, nebude to bez rizika.“
„Opakujem,“ zdôraznila profesorka Umbridgeová a veľmi podráždene sa usmievala na Deana, „očakávate, že vás niekto napadne na mojej hodine?“
„Nie, ale…“
Profesorka Umbridgeová ho nenechala dohovoriť. „Neželám si, aby ste kritizovali organizáciu práce v tejto škole,“ povedala a ústa sa jej roztiahli v nepresvedčivom úsmeve, „ale v tejto triede vás viedli niektorí veľmi nezodpovední čarodejníci, skutočne veľmi nezodpovední, a to nespomínam,“ odporne sa zasmiala, „že išlo o mimoriadne nebezpečných miešancov.“
„Ak máte na mysli profesora Lupina,“ nahnevane vyhŕklo z Deana, „bol to najlepší učiteľ, akého…“
„Ruka, pán Thomas! Ako som hovorila – oboznamovali vás so zložitými kúzlami, nevhodnými pre vašu vekovú skupinu, a možno aj smrteľne nebezpečnými. Tak vás vystrašili, až ste uverili, že pravdepodobne každý druhý deň na vás budú útočiť temné sily…“
„Nie, to nie je pravda,“ odporovala Hermiona, „my len…“
„Nemáte zdvihnutú ruku, slečna Grangerová!“
Hermiona zdvihla ruku. Profesorka Umbridgeová sa od nej odvrátila.
„Chápem to tak, že môj predchodca nielenže pred vami predvádzal ilegálne kliatby, ale ich aj na vás skúšal.“
„Ukázalo sa predsa, že to bol šialenec,“ rozhorčene zareagoval Dean. „No aj tak sme sa veľa naučili.“
„Nezdvihli ste ruku, pán Thomas!“ zatrilkovala profesorka Umbridgeová. „Podľa názoru ministerstva budú na absolvovanie skúšky pre vás viac ako postačujúce teoretické vedomosti a koniec koncov o to v škole ide. A vy sa ako voláte?“ dodala, hľadiac na Parvati, ktorá práve zdvihla ruku.
„Parvati Patilová. Súčasťou skúšok na VČÚ z obrany proti čiernej mágii nebude aj praktická časť? Že protizaklínadlá skutočne ovládame?“
„Pokiaľ budete dostatočne usilovne študovať teóriu, niet dôvodu, prečo by ste nemohli predviesť kúzla v starostlivo regulovaných podmienkach skúšok,“ odpovedala profesorka Umbridgeová tónom, akoby diskusiu uzavrela.
„Bez toho, aby sme si to predtým precvičili?“ neveriacky zvolala Parvati. „Chcete tým povedať, že po prvý raz predvedieme kúzla na skúške?“
„Opakujem, pokiaľ budete študovať teóriu dostatočne usilovne…“
„A načo nám bude teória v skutočnom svete?“ spýtal sa Harry nahlas a ruku mal opäť zdvihnutú.
Profesorka Umbridgeová pozrela naňho.
„Toto je škola, pán Potter, nie skutočný svet,“ odvetila potichu.
„Takže sa nemáme pripravovať na to, čo nás čaká tam vonku?“
„Tam vonku nič nečaká, pán Potter.“
„Naozaj?“ Harryho nálada, ktorá celý deň bublala pod povrchom, začínala dosahovať bod varu.