Ron sa rútil k zemi, aby chytil prehadzovačku, prv než spadne na zem, nevyvážene menil smer letu, ale keď chcel zase vzlietnuť, pošmykol sa na metle a nabral výšku celý červený. Harry videl, ako Fred s Georgeom pozreli na seba, ale napodiv ani jeden nič nepovedal, a on im bol za to vďačný.
„Prihraj, Ron,“ zavolala Angelina, akoby sa nič nestalo.
Ron hodil prehadzovačku Alicii, tá prihrala zase Harrymu, ten Georgeovi…
„Hej, Potter, čo robí tvoja jazva?“ zakričal Malfoy. „Nechceš si radšej ľahnúť? Už týždeň si nebol v nemocničnom krídle. To je tvoj osobný rekord, čo?“
George prihral Angeline, tá hodila dozadu Harrymu, ktorý to nečakal, ale zachytil loptu končekmi prstov a rýchlo prihral Ronovi. Ten sa na ňu vrhol, ale o niekoľko centimetrov ju minul.
„Ale no tak, Ron,“ vyčítala mu Angelina namrzene, keď zase letel po prehadzovačku k zemi. „Dávaj pozor.“
Ťažko sa dalo povedať, či bola červenšia Ronova tvár, alebo prehadzovačka. Malfoy a ostatní Slizolinčania sa rehotali ako diví.
Na tretí pokus Ron prehadzovačku chytil a možno od radosti ju prihral tak oduševnene, že preletela cez Katine natiahnuté ruky a silno ju udrela do tváre.
„Prepáč!“ zastonal Ron a letel k nej pozrieť sa, akú škodu napáchal.
„Vráť sa na miesto, je v poriadku!“ vyštekla Angelina. „Ale keď nahrávaš svojej spoluhráčke, tak sa snaž nezraziť ju z metly, dobre? Na to máme dorážačky!“
Katie z nosa tiekla krv. Slizolinčania dolu podupávali a posmievali sa. Fred s Georgeom zamierili ku Katie.
„Tu máš, daj si toto,“ Fred vytiahol z vrecka niečo tmavofialové a podal jej to. „O chvíľku to prestane.“
„Dobre,“ zavolala Angelina. „Fred, George, vezmite si pálky a dorážačku. Ron, ty choď k bránkam. Harry, keď poviem, pustíš strelu. Útočíme, samozrejme, na Ronove bránky,“
Harry letel za dvojčatami po strelu.
„Ron to zbabral,“ zahundral George pri debne s loptami kde všetci traja pristáli, aby vybrali jednu z dorážačiek a strelu.
„Je iba nervózny,“ bránil ho Harry, „dnes dopoludnia sme trénovali a bol dobrý.“
„No dúfam, že nechytil vrcholnú formu priskoro,“ s obavami poznamenal Fred.
Vrátili sa do vzduchu. Angelina zahvízdala, Harry pustil ohnivú strelu a Fred s Georgeom dorážačku. Od tej chvíle si Harry skoro vôbec neuvedomoval, čo robia ostatní. Jeho úlohou bolo znova chytiť trepotajúcu sa zlatú loptičku, ktorá mala hodnotu stopäťdesiatich bodov pre mužstvo stíhača, a to vyžadovalo obrovskú rýchlosť a obratnosť. Zrýchľoval, pretáčal sa, vyhýbal sa triafačom, teplé jesenné povetrie mu šľahalo tvár a vzdialené výkriky Slizolinčanov mu bezvýznamné hučali v ušiach… no onedlho ho hvizd píšťalky zase zastavil.
„Stop… stop… STOP!“ kričala Angelina. „Ron, nekryješ strednú žrď!“
Harry sa obzrel na Rona. Ten sa vznášal pred ľavou obručou, pričom ostatné dve zostali celkom nechránené.
„Och… prepáčte…“
„Stále sa musíš presúvať a pritom sledovať triafačov!“ volala Angelina. „Buď zostaň v strede, až kým nemusíš brániť niektorú obruč, alebo krúž okolo obručí, ale nevznášaj sa len tak neurčito na jednej strane, lebo tak si pustil posledné tri góly!“
„Prepáčte…“ opakoval Ron a jeho červená tvár na pozadí bledej oblohy svietila ako maják.
„Katie, nemôžeš urobiť niečo s tým krvácaním?“
„Zhoršuje sa to!“ zachrípnuto povedala Katie a usilovala sa zastaviť krv rukávom.
Harry pozrel na Freda, ktorý sa tváril znepokojene a prehľadával si vrecká. Videl, že vytiahol čosi fialové, chvíľu na to hľadel a potom sa očividne zdesený pozrel na Katie.
„Skúsime to teda znova,“ vyzvala ich Angelina. Nevšímala si Slizolinčanov, ktorí začali vyspevovať ‚Chrabromilci babráci! Chrabromilci babráci!‘, no napriek tomu sedela na metle akosi meravo.
Tentoraz nelietali ani tri minúty, keď sa ozvala Angelinina píšťalka. Harry, ktorý práve zbadal ohnivú strelu, ako krúži okolo protiľahlej bránky, zastal trochu zarmútene.
„Čo je zase?“ netrpezlivo sa spýtal Alicie, ktorá bola najbližšie.
„Katie,“ odvetila stručne.
Harry sa otočil a videl, ako Angelina, Fred a George čo najrýchlejšie letia ku Katie. Harry a Alicia sa pustili za nimi. Bolo jasné, že Angelina prerušila tréning práve včas. Katie bola biela ako krieda a celá zakrvavená.
„Musí do nemocničného krídla,“ vyhlásila Angelina.
„My ju odvedieme,“ ponúkol sa Fred. „Ona… možno omylom prehltla krvácavú kapsulu.“
„Nemá zmysel pokračovať bez odrážačov a triafačky,“ mrzuto skonštatovala Angelina, keď Fred s Georgeom leteli k hradu, podopierajúc medzi sebou Katie. „Poďme sa prezliecť.“
Kým sa vliekli do šatne, Slizolinčania ešte vyspevovali.
„Tak aký bol tréning?“ dosť odmerane sa spýtala Hermiona asi o pol hodinu, len čo Harry s Ronom preliezli cez portrétový otvor do chrabromilskej klubovne.
„Bol…“ začal Harry.
„Absolútne mizerný,“ dutým hlasom odvetil Ron a klesol do kresla vedľa Hermiony. Pozrela na Rona a jej mrazivý chlad akoby sa roztopil.
„Veď bol tvoj prvý,“ utešovala ho, „chvíľu to potrvá, kým…“
„Kto povedal, že bol mizerný vďaka mne?“ zavrčal Ron.
„Nikto,“ zarazila sa Hermiona, „len som si myslela…“
„Myslela si, že určite budem nanič?“
„Nie, pravdaže nie! Pozri, ty si povedal, že bol mizerný, tak som len…“
„Začnem si robiť domáce úlohy,“ nahnevane vyhlásil Ron odpochodoval ku schodom do chlapčenských spálni, a nebolo ho. Hermiona sa obrátila k Harrymu.
„Naozaj bol mizerný?“
„Nie,“ lojálne odvetil Harry.
Hermiona nadvihla obočie.
„No mohol hrať lepšie,“ pripustil Harry, „ale bol to iba prvý tréning, ako si povedala…“
V ten večer ani Ron, ani Harry s úlohami veľmi nepokročili. Harry vedel, že Ron je priveľmi zaujatý myšlienkou, ako zle hral na tréningu, a ani jemu sa nedarilo vyhnať z hlavy posmešný popevok ‚Chrabromilci babráci‘.
Celú nedeľu strávili v klubovni zahrabaní v knihách a miestnosť sa za ten čas okolo nich striedavo napĺňala i vyprázdňovala. Bol ďalší pekný jasný deň a väčšina spolužiakov ho trávila vonku a vychutnávala možno posledné slniečko v tomto roku.
Večer mal Harry pocit, akoby mu niekto otrieskal mozog o lebku.
„Vieš, asi by sme si mali napísať viac úloh cez týždeň,“ zahundral Ronovi, keď napokon odložili dlhú prácu pre profesorku McGonagallovú o Inanimatuse a skrúšene sa pustili do rovnako dlhej a ťažkej práce pre profesorku Sinistrovú o mesiacoch Jupitera.
„Áno,“ súhlasil Ron, pošúchal si trochu červené oči a piaty pokazený pergamen hodil do ohňa vedľa. „Počuj… nepožiadame Hermionu, či by sme sa nemohli pozrieť, čo napísala?“
Harry pozrel na ňu. Sedela s Krivolabom na kolenách, veselo trkotala s Ginny a vo vzduchu pred ňou sa mihal pár ihlíc, z ktorých rástli beztvaré ponožky pre domácich škriatkov. „Nie,“ odvetil zamračene, „vieš, že nám to nedovolí.“
A tak pracovali ďalej, kým obloha vonku za oknami celkom nestmavla. V klubovni bolo čoraz menej ľudí. O pol dvanástej k nim zívajúc podišla Hermiona.
„Už ste skoro hotoví?“
„Nie,“ úsečne odvetil Ron.
„Najväčší mesiac Jupitera nie je Ganymedes, ale Callisto,“ povedala a ponad Ronovo plece ukazovala na riadok v jeho práci na hodinu astronómie, „a vulkány sú na Io.“
„Ďakujem,“ zavrčal Ron a vyčiarkol chybné vety.
„Prepáč, len som…“
„Ak si sem prišla len kritizovať…“
„Ron…“
„Nemám kedy počúvať kázne, Hermiona, mám tu toho vyše hlavy…“