„Nie… pozri!“
Hermiona ukazovala na najbližšie okno. Harry i Ron ta pozreli. Na podokenici stála pekná sova myšiarka a hľadela do izby na Rona.
„Nie je to Hestia?“ prekvapene sa spýtala Hermiona.
„Namojdušu, že je!“ potichu potvrdil Ron, odhodil brko a vstal. „Prečo mi Percy píše?“
Šiel k oknu, otvoril ho, Hestia vletela dnu, pristála na Ronovej písomnej práci a otrčila nohu, ku ktorej bol priviazaný list. Ron ho zobral, sova ihneď odletela a na Ronovej kresbe mesiaca zanechala atramentové odtlačky pazúrov.
„Je to naozaj Percyho rukopis,“ potvrdil Ron, klesol do kresla a civel na slová na vonkajšej strane pergamenu: Ronald Weasley, Chrabromil, Rokfort. Pozrel na priateľov. „Čo myslíte?“
„Otvor to!“ nedočkavo ho pobádala Hermiona a Harry prikývol.
Ron rozvinul zvitok a začal čítať. Čím nižšie sa jeho oči n pergamene posúvali, tým väčšmi sa mračil. Keď dočítal, tváril sa znechutene. Hodil list Harrymu a Hermione, tí sa sklonili k sebe a čítali spolu:
Milý Ron,
práve som sa dopočul (od samého ministra mágie, ktorý sa to dozvedel od Vašej novej učiteľky profesorky Umbridgeovej), že si sa stal rokfortským prefektom.
Táto správa ma veľmi príjemne prekvapila a v prvom rade Ti musím zablahoželať. Musím priznať, že som sa vždy obával, že sa uberieš takpovediac cestou Freda a Georgea, a nie v mojich šľapajach, tak si vieš predstaviť, čo som cítil, keď som sa dopočul, že si prestal opovrhovať autoritatívnosťou a rozhodol si sa vziať na seba zodpovednosť.
Chcem Ti však nielen pogratulovať, Ron, chcem Ti aj poradiť, a preto toto posielam radšej v noci, a nie zvyčajnou rannou poštou. Dúfam, že sa Ti podarí prečítať toto mimo dosahu sliedivých očí a vyhneš sa trápnym otázkam.
Z toho, čo popritom, že si teraz prefektom, spomenul minister, som usúdil, že sa stále často stýkaš s Harrym Potterom. Musím Ti povedať, Ron, že nič nemôže väčšmi ohroziť Tvoj odznak ako bratríčkovanie s tým chlapcom. Áno, som si istý, že Ťa to prekvapí, nepochybne povieš, že Potter bol vždy Dumbledorovým obľúbencom, ale cítim sa povinný povedať Ti, že Dumbledore už možno dlho nebude riaditeľom na Rokforte, a ľudia, na ktorých mi záleží, majú veľmi odlišný – a pravdepodobne správnejší názor na Potterovo správanie. Viac tu už písať nebudem, ale ak sa zajtra pozrieš do Denného Proroka, získaš predstavu o tom, ako vietor fúka, a uvidíš, či ideš správnym smerom.
Vážne, Ron, nechceš predsa, aby Ťa hádzali do jedného vreca Potterom. Mohlo by to uškodiť Tvojim vyhliadkam do budúcnosti a myslím tým aj život po skončení školy. Ako si si iste vedomý, keďže náš otec ho sprevádzal na súd. Potter mal totiž to disciplinárne konanie pred celým Wizengamotom a neznelo to až tak dobre. Oslobodili ho čisto formálne, ak chceš vedieť môj názor, a mnohí z tých, s ktorými som sa rozprával, sú stále presvedčení o jeho vine.
Možno sa bojíš pretrhnúť spojenie s Potterom – viem, že môže byť duševne nevyrovnaný, a pokiaľ viem, aj násilnícky – ale ak máš v tomto smere obavy alebo si si na Potterovom správaní všimol niečo znepokojivé, rozhodne sa porozprávaj s profesorkou Umbridgeovou, je to skutočne skvelá žena, ktorá sa iba poteší, keď Ti bude môcť poradiť.
A to ma privádza k ďalšej rade. Ako som už naznačil, Dumbledorov režim na Rokforte sa možno čoskoro skončí. Preto by si nemal byť oddaný jemu, ale škole a ministerstvu. Je mi veľmi ľúto, že podľa toho, čo som sa dopočul, sa profesorka Umbridgeová stretáva len s minimálnou spoluprácou učiteľského zboru pri presadzovaní potrebných zmien na Rokforte, po ktorých ministerstvo tak veľmi túži (hoci od budúceho týždňa by to malo byť pre ňu ľahšie – znova Ťa odkazujem na zajtrajšieho Denného Proroka). Poviem len toľko – študent, ktorý teraz prejaví ochotu pomáhať profesorke Umbridgeovej, môže mať o pár rokov veľmi výhodné postavenie pri výbere hlavného prefekta!
Je mi ľúto, že som v lete nemohol viac byť s Tebou. Nerád kritizujem svojich rodičov, ale obávam sa, že už nemôžem žiť s nimi pod jednou strechou, kým sa stýkajú s nebezpečnými kruhmi okolo Dumbledora. (Ak budeš písať matke, môžeš jej oznámiť, že istého Sturgisa Podmora, veľkého Dumbledorovho priateľa poslali nedávno do Azkabanu za nepovolené vniknutie do budovy ministerstva. Možno to im otvorí oči a uvidia, s akými kriminálnikmi sa stýkajú.) Považujem sa za šťastného, že som unikol hanebnému spájaniu s takými ľuďmi – minister bol ku mne veľmi láskavý – a dúfam, Ron, že ani Ty nedovolíš, aby Ťa rodinné zväzky zaslepili, a nenecháš sa ovplyvniť pomýleným presvedčením a skutkami našich rodičov. Úprimne dúfam, že po čase si uvedomia, ako sa mýlili, a ja, samozrejme, ochotne prijmem ich ospravedlnenie, keď nastane ten deň. Porozmýšľaj, prosím Ťa, veľmi starostlivo o tom, čo som Ti napísal, a najmä o Harrym Potterovi, a ešte raz Ti gratulujem k tomu, že si sa stal prefektom.
Harry pozrel na Rona.
Usiloval sa hovoriť tónom, akoby to celé považoval za žart: „Ak chceš… no… akože to…“ pozrel do Percyho listu, „pretrhnúť spojenie so mnou, prisahám, že nebudem násilnícky.“
„Vráť mi ho,“ Ron natiahol ruku. „Je to…“ sekal slová a roztrhol Percyho list napoly, „najväčšia…“ roztrhol ho na štvrtiny, „sviňa…“ na osminky, „na svete!“ A odhodil kúsky do ohňa.
„Poď, do svitania to musíme dokončiť,“ rázne ho vyzval Harry a pritiahol pred neho písomnú prácu pre profesorku Sinistrovú.
Hermiona pozerala na Rona a tvárila sa pritom čudne.
„Och, dajte to sem,“ povedala zrazu.
„Čo?“
„Dajte mi ich, prezriem si ich a opravím.“
„To myslíš vážne? Hermiona, zachránila si nám život,“ plesal Ron. „Čo môžem…“
„Môžeš povedať: Sľubujeme, že už nikdy si nebudeme domácu úlohu takto odkladať,“ odrapotala a vystrela obe ruky, aby jej podali svoje práce, no aj tak sa tvárila trochu pobavene.
„Miliónkrát ti ďakujeme, Hermiona,“ neisto ďakoval Harry a podal jej svoju prácu, potom klesol naspäť do kresla a šúchal si oči.
Po polnoci a v klubovni zostali len oni traja a Krivolab. Ozýval sa iba škripot Hermioninho brka, keď tu a tam vyškrtla nejakú vetu, a šuchot stránok, keď v príručkách porozhadzovaných po stole overovala nejaké fakty. Harry bol vyčerpaný. Mal aj čudný, nepríjemný pocit v žalúdku, ktorý nemal nič spoločné s únavou, ale súvisel s listom, po ktorom v ohnisku zostala iba čierna zošúverená kôpka.
Vedel, že polovica ľudí v Rokforte ho považuje za čudáka, ba za blázna, vedel, že v Dennom Prorokovi celé mesiace naňho neprávom robili rôzne narážky, ale keď to videl napísané Percyho písmom a vedel, že Percy radí Ronovi, aby sa prestal s ním priateliť a donášal naňho Umbridgeovej, situácia bola odrazu taká skutočná ako nikdy doteraz. Poznali sa s Percym štyri roky, cez letné prázdniny u nich býval, na Svetovom pohári v metlobale spali v jednom stane, dokonca mu vlani pri Trojčarodejníckom turnaji udelil plný počet bodov, a napriek tomu ho teraz ten istý Percy považuje za nevyrovnaného, ba násilníckeho.
Pocítil náhly súcit so svojím krstným otcom a pomyslel si, že Sirius je teraz zrejme jediný zo známych, kto vie skutočne pochopiť, ako sa v t ejto chvíli cít i, lebo Sirius je v rovnakej situácii. Takmer každý v čarodejníckom svete ho považuje za nebezpečného vraha a veľkého stúpenca Voldemorta, a on s tým vedomím musel žiť štrnásť rokov…