„Nebolo to až také zlé ako na minulej hodine, však?“ skonštatovala Hermiona, ako vystupovali hore schodmi zo žalárov na obed. „A ani domáca úloha nedopadla až tak strašne, nie?“
Keď ani Ron, ani Harry neodpovedali, naliehala: „Dobre, nečakala som najlepšie známky, pretože známkuje podľa VČÚ, ale v tomto štádiu je celkom povzbudivé aspoň vyhovieť, čo poviete?“
Harrymu z hrdla vyšiel akýsi vyhýbavý zvuk.
„Samozrejme, do skúšok sa toho môže udiať veľa, máme dosť času zlepšovať sa, ale tie terajšie známky sú ako východisko, pravda? Niečo, na čom môžeme stavať…“
Usadili sa za chrabromilský stôl.
„Jasne, že by som sa tešila, keby som dostala V…“
„Hermiona, ak chceš vedieť, aké sme dostali známky, spýtaj sa rovno,“ pichľavo poznamenal Ron.
„Ja ne… teda nechcela som… no dobre, keď mi to chcete povedať…“
„Ja som dostal S,“ priznal sa Ron a nabral si do taniera polievku. „Si spokojná?“
„Nemáš sa za čo hanbiť,“ povedal Fred, ktorý práve prišiel k stolu aj s Georgeom a Leem a sadol si vpravo od Harryho. „Solídne S nemá chybu…“
„Ale neznamená S…“ začala Hermiona.
„Áno, slabý,“ potvrdil Lee Jordan. „No aj tak je to lepšie než H -hrozné, nie?“
Harry cítil, ako sa mu rozpaľuje tvár, a predstieral, že mu zabehol rožok a dostal záchvat kašľa. Keď dokašľal, s ľútosťou zistil, že Hermiona sa ešte stále neprestala rozširovať o známkach na VČÚ.
„Takže najlepšie známky sú V ako vynikajúci,“ hovorila, „—a potom D…“
„Nie,“ opravil ju George, „P ako prekonáva očakávania. Vždy sme si mysleli, že ja s Fredom by sme mali mať P zo všetkého, lebo sme prekonali očakávania už len tým, že sme prišli na skúšky.“
Všetci sa zasmiali okrem Hermiony, ktorá ďalej pokračovala. „Takže po P je D, dostatočný, a to je posledná známka, na ktorej skúšku urobíš, však?“
„Áno,“ potvrdil Fred a ponoril si do polievky celý rolček, zdvihol si ho k ústam a celý ho prehltol.
„Potom dostaneš S ako slabý,“ Ron zdvihol ruky, akoby oslavoval, „a potom H ako hrozný.“
„A potom T,“ pripomenul mu George.
„T?“ čudovala sa Hermiona a tvárila sa zdesene. „Ešte horšia známka ako H. Čo to, prepána, znamená?“
„Troll,“ ihneď odvetil George.
Harry sa znova zasmial, hoci si nebol istý, či George naozaj žartuje. Predstavil si, ako pred Hermionou skrýva, že dostal na VČÚ samé T, a hneď sa rozhodol, že odteraz bude pracovať usilovnejšie.
„Mali ste už na hodine inšpekciu?“ spýtal sa ich Fred.
„Nie,“ hneď odpovedala Hermiona. „A vy?“
„Práve teraz, pred obedom,“ povedal George. „Na čarovaní.“
„Aké to bolo?“ spýtali sa Harry a Hermiona naraz.
Fred pokrčil plecami.
„Nebolo to až také zlé. Umbridgeová iba striehla v kúte a robila si poznámky do bloku. Viete, aký je Flitwick. Správal sa k nej ako k hosťovi a zrejme si z toho vôbec nerobil ťažkú hlavu. Veľa toho nepovedala. Položila Alicii zopár otázok o tom, aké bývajú hodiny zvyčajne, Alicia jej povedala, že naozaj dobré, a to bolo všetko.“
„Neviem, prečo by mal mať Flitwick nižšie hodnotenie,“ mienil George, „jemu všetci obyčajne absolvujú skúšky dobre.“
„Koho máte dnes popoludní?“ spýtal sa Fred Harryho.
„Trelawneyovú…“
„T ako vyšité.“
„… a Umbridgeovú.“
„Tak teda poslúchaj a dnes sa u Umbridgeovej kroť,“ radil. „Ak ešte zmeškáš nejaký metlobalový tréning, Angelina bude vyvádzať.“
Ale Harry na stretnutie s profesorkou Umbridgeovou nemusel čakať do hodiny obrany proti čiernej mágii. Práve si v tmavom kúte učebne veštenia vyťahoval denník, keď ho Ron štuchol lakťom pod rebrá. Obzrel sa a videl že z padacích dverí v podlahe sa vynorila profesorka Umbridgeová. Žiaci, ktorí sa veselo rozprávali, okamžite stíchli. Pri tom náhlom poklese hladiny hluku sa profesorka Trelawneyová, ktorá išla práve rozdávať Snáre, obzrela.
„Dobrý deň, profesorka Trelawneyová,“ so širokým úsmevom ju pozdravila profesorka Umbridgeová. „Verím, že ste dostali môj odkaz s dátumom a hodinou mojej inšpekcie?“
Profesorka Trelawneyová odmerane prikývla a tváriac sa veľmi rozladene, otočila sa chrbtom k profesorke Umbridgeovej a ďalej rozdávala knihy. Profesorka Umbridgeová s úsmevom chytila operadlo najbližšej stoličky a pritiahla si ju pred triedu tak, že bola iba pár centimetrov za stoličkou profesorky Trelawneyovej. Potom si sadla, z kvietkovanej kabelky si vytiahla zápisník a netrpezlivo zdvihla hlavu, čakajúc na začiatok hodiny.
Profesorka Trelawneyová si trochu roztrasenými rukami ovinula okolo seba šály a cez obrovské zväčšovacie sklá okuliarov si premerala žiakov.
„Dnes sa ďalej budeme venovať štúdiu prorockých snov,“ povedala, statočne sa usilujúc hovoriť zvyčajným tajomným tónom, hoci hlas sa jej trochu triasol. „Rozdeľte sa, prosím, do dvojíc a s pomocou Snára si navzájom vyložte to, čo sa vám snívalo minulú noc.“
Urobila pohyb, akoby sa rýchlo chcela vrátiť na svoje miesto, ale keď videla, že profesorka Umbridgeová sedí hneď vedľa, okamžite sa zvrtla doľava k Parvati a Lavender, ktoré boli zabraté do diskusie o poslednom Parvatinom sne.
Harry si otvoril Snár a potajomky sledoval Umbridgeovú. Tá si už robila poznámky do bloku. Po chvíľke vstala a začala sa prechádzať za Trelawneyovou po miestnosti, načúvala jej rozhovorom so študentmi a tu a tam položila otázku. Harry sa rýchlo sklonil nad knihu.
„Rýchlo si vymysli nejaký sen,“ kázal Ronovi, „pre prípad že by tá stará ropucha zablúdila sem.“
„Ja som vymýšľal naposledy, teraz si na rade ty,“ namietal Ron.
„Och, ja neviem…“ hovoril Harry zúfalo, lebo si nevedel spomenúť, že by sa mu v posledných dňoch niečo snívalo „Povedzme, že sa mi snívalo, že som… že som topil Snapa v kotlíku. Áno, to bude stačiť…“
Ron sa chichotal a otváral Snár.
„Dobre, ku dňu, keď sa ti to snívalo, musíme pridať tvoj vek, počet písmen v ústrednom slove… bude to topiť, kotlík alebo Snape?“
„Na tom nezáleží, vyber hocičo,“ povedal Harry a odvážil sa pozrieť za seba – profesorka Umbridgeová teraz stála vedľa profesorky Trelawneyovej, robila si poznámky a učiteľka veštenia sa vypytovala Nevilla na jeho denník snov.
„Ešte raz mi povedz, ktorú noc sa ti to snívalo?“ spytoval sa Ron pohrúžený do výpočtov.
„Ja neviem. Minulú, ako chceš,“ navrhol Harry a usiloval sa počúvať, čo hovorí profesorka Umbridgeová profesorke Trelawneyovej. Stáli pri vedľajšom stole, profesorka Umbridgeová si znova čosi zapisovala do bloku a zdalo sa, že profesorka Trelawneyová je celkom vykoľajená.
„Tak. Ako dlho zastávate toto miesto?“ spýtala sa Umbridgeová a pozrela na Trelawneyovú.
Profesorka Trelawneyová sa na ňu mračila, ruky prekrížené, plecia zhrbené, akoby sa chcela čo najviac chrániť pred nedôstojnosťou tejto inšpekcie. Po krátkej pauze, počas ktorej zrejme usúdila, že táto otázka nie je až taká, aby ju mohla ignorovať, pohoršeným tónom odpovedala: „Skoro šestnásť rokov.“
„To je doba,“ poznamenala Umbridgeová a zapísala si to. „Takže vás menoval profesor Dumbledore?“
„Správne,“ krátko odvetila Trelawneyová.
Profesorka Umbridgeová si zase niečo zapísala.
„A ste prapravnučka slávnej jasnovidky Kasandry Trelawneyovej?“