„Áno,“ zašomral Harry, hľadiac do podlahy.
„Potter, musíte sa spamätať! Koledujete si o vážne problémy! Strhávam Chrabromilu ďalších päť bodov!“
„Ale… čo? Pani profesorka, nie!“ Harry sa zlostil nad touto nespravodlivosťou. „Potrestala ma už ona, prečo nám musíte strhnúť body aj vy?“
„Lebo sa zdá, že taký trest, ako je zostať po škole, na vás vôbec neúčinkuje!“ štipľavo podotkla profesorka McGonagallová. „Nie, už nechcem počuť vaše ponosy, Potter! A pokiaľ ide o vás, slečna Johnsonová, v budúcnosti budete kričať iba na metlobalovom štadióne, inak riskujete, že stratíte post kapitána!“
Profesorka McGonagallová sa vrátila k učiteľskému stolu.
Angelina vrhla na Harryho pohľad plný najhlbšieho znechutenia a odišla, načo sa Harry hodil na lavicu vedľa Rona a soptil.
„Strhla Chrabromilu body za to, že mám každú noc rozrezanú ruku! A to je spravodlivé?“
„Ja viem, kamarát,“ súcitil s ním Ron a vysypal Harrymu na tanier slaninu, „kašle na nás.“
Hermiona však iba šuchotala stránkami Denného Proroka a nepovedala nič.
„Myslíš si, že McGonagallová mala pravdu, však?“ nahnevane vravel Harry obrázku Korneliusa Fudgea, ktorý zakrýval Hermioninu tvár.
„Neteší ma, že ti strhla body, ale myslím, že má pravdu, keď ťa varovala, aby si sa pred Umbridgeovou ovládal,“ ozval sa Hermionin hlas, pričom Fudge na prednej stránke vehementne gestikuloval, očividne pri nejakom prejave.
Harry sa celé čarovanie s Hermionou nerozprával, ale na transfigurácii už zabudol, že sa na ňu hnevá. V kúte sedela profesorka Umbridgeová s blokom a pri pohľade na ňu mu spomienka na raňajky vyfučala z hlavy.
„No výborne,“ zašepkal Ron. „Uvidíme, ako Umbridgetka dostane, čo si zaslúži.“
Profesorka McGonagallová energicky vošla do triedy a ani najmenej nedala najavo, že vie o prítomnosti profesorky Umbridgeovej.
„To by stačilo,“ povedala a okamžite zavládlo ticho. „Pán Finnigan, poďte láskavo sem a rozdajte domáce úlohy… Slečna Brownová, prosím, vezmite túto škatuľu s myšami – nerobte hlúposti, dievča, neublížia vám… a každému študentovi dajte jednu…“
„Ehm, ehm,“ prejavila sa profesorka Umbridgeová zase takým hlúpym pokašliavaním, ktorým prerušila Dumbledora v prvý večer školského roka. Profesorka McGonagallová ho ignorovala.
Seamus podal Harrymu písomnú úlohu, Harry si ju od neho vzal, ani naňho nepozrel, a odľahlo mu, keď uvidel, že sa mu podarilo napísať ju na D.
„Dobre teda, všetci pozorne počúvajte – Dean Thomas, ak to tej myši urobíte ešte raz, zostanete po škole – väčšina z vás už zvládla kúzlo miznutia slimákov a aj tí, ktorým zostala časť ulity, si osvojili jeho podstatu. Dnes budeme…“
„Ehm, ehm,“ kašľala Umbridgeová.
„Áno?“ profesorka McGonagallová sa otočila a obočie mala tak blízko seba, až sa zdalo, že tvorí jedinú prísnu čiaru.
„Chcela som iba vedieť, pani profesorka, či ste dostali môj odkaz s dátumom a časom inšpe…“
„Je predsa jasné, že som ho dostala, inak by som sa vás bola spýtala, čo robíte v mojej triede,“ vyhlásila profesorka McGonagallová a rozhodne sa otočila profesorke Umbridgeovej chrbtom. Mnohí študenti si vymenili škodoradostné pohľady. „Ako som hovorila, dnes budeme precvičovať celkove oveľa ťažšie zmiznutie myší. A teraz kúzlo miznutia…“
„Ehm ehm.“
„Zaujímalo by ma,“ chladným nahnevaným hlasom povedala profesorka McGonagallová a otočila sa k Umbridgeovej, „ako chcete získať predstavu o mojich bežných vyučovacích metódach, keď ma budete neprestajne vyrušovať? Viete, vo všeobecnosti nedovolím ľuďom rozprávať, keď rozprávam ja.“
Profesorka Umbridgeová sa tvárila, akoby práve dostala zaucho. Nič nepovedala, ale vystrela pergamen na podložke začala zúrivo čmárať.
Profesorka McGonagallová sa tvárila absolútne ľahostajne a znova oslovila žiakov.
„Ako som hovorila, kúzlo miznutia je o to zložitejšie, čím zložitejšie je zviera, ktoré chcete nechať zmiznúť. Slimák ako bezstavovec nie je ťažkou úlohou, myš ako cicavec však predstavuje väčší problém. Preto sa vám toto kúzlo nepodarí, ak práve myslíte na obed. Takže – zariekadlo poznáte, pozrieme sa, ako vám to pôjde…“
„Ako ma ona môže poučovať, že sa mám pred Umbridgeovou ovládať?“ šepkal Harry Ronovi, ale uškŕňal sa. Jeho hnev na profesorku McGonagallovú sa celkom vytratil.
Profesorka Umbridgeová nechodila za profesorkou McGonagallovou po triede tak ako za Trelawneyovou, možno si uvedomila, že profesorka McGonagallová by to nedovolila. V kúte si však napísala oveľa viac poznámok, a keď im profesorka McGonagallová nakoniec prikázala, aby sa pobalili, vstala s pochmúrnym výrazom na tvári.
„To je začiatok,“ šepol Ron, zvierajúc dlhý vrtiaci sa myšací chvost a hodil ho naspäť do škatule, ktorú Lavender niesla okolo.
Už vychádzali z triedy, keď Harry zbadal, že profesorka Umbridgeová ide k učiteľskému stolu, štuchol do Rona, ten zase štuchol do Hermiony a všetci traja úmyselne zaostali, aby počúvali.
„Ako dlho učíte na Rokforte?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová.
„Tento december to bude tridsaťdeväť rokov,“ odpovedala profesorka McGonagallová stroho a hlasno zacvakla tašku.
Profesorka Umbridgeová si to zapísala.
„Výborne,“ poznamenala, „výsledky inšpekcie dostanete o desať dní.“
„Už sa nemôžem dočkať,“ chladne ľahostajným hlasom poznamenala profesorka McGonagallová a zamierila k dverám. „Ponáhľajte sa, vy traja,“ dodala a hnala Harryho, Rona a Hermionu pred sebou.
Harry si nemohol pomôcť a trochu sa na ňu usmial a bol by odprisahal, že jeho úsmev opätovala.
Myslel si, že najbližšie Umbridgeovú uvidí až večer po škole, ale mýlil sa. Našli ju pri Zakázanom lese na starostlivosti o čarovné tvory. Čakala tam na nich aj s poznámkovým blokom vedľa profesorky Grumplovej.
„Zvyčajne tento predmet neučíte, všakže?“ počul ju Harry.
Šli k doštenému stolu, po ktorom ako živé konáriky pobehovala skupinka zajatých stromostrážcov a chytali si pílovky.
„Máte pravdu,“ prikývla profesorka Grumplová s rukami za chrbtom a kolísala sa pritom na pätách. „Zastupujem profesora Hagrida.“
Harry, Ron a Hermiona znepokojene pozreli na seba. Malfoy si niečo šepkal s Crabbom a Goylom. Určite využije túto príležitosť a ohovorí Hagrida pred zástupkyňou ministerstva.
„Hmm,“ profesorka Umbridgeová stíšila hlas, hoci Harry ju aj tak počul celkom jasne. „Bola by som zvedavá – zdá sa, že riaditeľ ktovie prečo nie je ochotný podať mi v tejto veci nijaké informácie -mohli by ste mi povedať, čo je dôvodom tejto dlhej neprítomnosti profesora Hagrida?“
Harry videl, ako Malfoy zvedavo zdvihol hlavu.
„Obávam sa, že nemôžem,“ žoviálne odpovedala profesorka Grumplová. „Neviem o tom o nič viac než vy. Dumbledore mi poslal sovu, či by som nechcela pár týždňov učiť. Prijala som to. Viem iba toľko. No… tak by sme mohli začať?“
„Áno, nech sa páči,“ súhlasila profesorka Umbridgeová a čmárala si poznámky.
Na tejto hodine Umbridgeová zvolila iný postup, chodila pomedzi študentov a vypytovala sa ich na čarovné tvory. Väčšina jej vedela odpovedať dobre a Harrymu to trochu zlepšilo náladu. Aspoň že trieda Hagrida nepotopila.
Po tom, čo profesorka Umbridgeová dlho vypočúvala Deana Thomasa, sa vrátila k profesorke Grumplovej a spýtala sa: „Ako dočasný člen učiteľského zboru – teda, dalo by sa povedať, nezaujatý človek zvonka, čo hovoríte na Rokfort? Máte pocit, že sa stretávate s dostatočnou podporou vedenia školy?“