„Len pár ľudí,“ opakovala Hermiona, pozrela na hodinky a nervózne hľadela na dvere. „Povedala som im, nech prídu o takomto čase, a určite všetci vedia, kde to je – och, pozrite, možno už idú.“
Dvere hostinca sa otvorili. Na okamih miestnosť preťal široký pás slnečného svetla, v ktorom sa víril prach, a potom zmizol, lebo ho zablokoval príval vchádzajúcich.
Najprv vošli Neville, Dean a Lavender, tesne za nimi Parvati a Padma Patilové s (Harryho žalúdok urobil salto) Čcho a jednou z jej zvyčajne sa chichotajúcich kamarátok, potom (sama a tváriac sa zasnene, akoby sem zašla náhodou) Luna Lovegoodová, za ňou Katie Bellová, Alicia Spinnetová a Angelina Johnsonová, Colin a Dennis Creeveyovci, Ernie Macmillan, Justin Finch-Fletchley, Hannah Abbottová a jedno dievča z Bifľomoru s dlhým vrkočom na chrbte, jeho meno Harry nepoznal, traja chlapci z Bystrohlavu, Harry o nich vedel, že sa volajú Anthony Goldstein, Michael Corner a Terry Boot, Ginny, za ňou vysoký chudý plavovlasý chlapec s nosom ohrnutým dohora, v ktorom Harry spoznal hráča bifľomorského metlobalového mužstva, a zadný voj tvorili Fred a George Weasleyovci so svojím priateľom Leem Jordanom a všetci traja niesli veľké papierové vrecká plné tovaru od Zonka.
„Zopár ľudí?“ zachrípnuto sa Harry spýtal Hermiony. „Zopár ľudí?“
„No vieš, zrejme sa im ten nápad celkom zapáčil,“ spokojne povedala Hermiona. „Ron, nepritiahol by si ďalšie stoličky?“
Barman, ktorý práve utieral pohár takou špinavou handrou, akoby ju nikdy neprali, znehybnel. Zrejme ešte nevidel svoj hostinec taký plný.
„Dobrý!“ pozdravil Fred, ktorý prišiel k baru prvý a rýchlo zrátal svojich spoločníkov. „Prosíme si dvadsaťpäť ďatelinových pív.“
Barman chvíľu naňho zazeral, potom podráždene odhodil handru, akoby ho vyrušili pri niečom skutočne dôležitom a začal spod pultu vykladať pivá.
„Na zdravie!“ zaželal Fred všetkým pri rozdávaní. „Navaľte prachy, na toto všetko nemám dosť…“
Harry otupene sledoval, ako si veľká štebotajúca skupina berie od Freda pivá a hľadá v habitoch mince. Nevedel si predstaviť, prečo sa tu zjavili všetci títo ľudia, kým mu nezišla na um desivá myšlienka, že možno očakávajú nejakú reč, a tak sa oboril na Hermionu.
„Čo si tým ľuďom narozprávala?“ spýtal sa potichu. „Čo čakajú?“
„Povedala som ti, chcú len počuť, čo im povieš,“ upokojovala ho Hermiona, ale Harry neprestal na ňu hľadieť tak nazlostene, že rýchlo dodala: „Ty ešte nemusíš robiť nič, najprv s nimi budem hovoriť ja.“
„Čau, Harry,“ usmiaty Neville si sadol oproti nemu.
Harry sa pokúsil jeho úsmev opätovať. V ústach mal mimoriadne sucho. Čcho sa naňho iba usmiala a sadla si vpravo vedľa Rona. Jej priateľka s kučeravými červenkastoplavými vlasmi sa neusmiala, ale vrhla na Harryho absolútne nedôverčivý pohľad, ktorý mu prezradil, že keby bolo podľa nej, vôbec by tu nebola.
Príchodzí sa vo dvojiciach a trojiciach usádzali okolo Harryho, Rona a Hermiony, niektorí sa tvárili dosť vzrušene, iní zvedavo a Luna zasnene hľadela do prázdna. Keď sa pousádzali, hovor utíchol. Všetci hľadeli na Harryho.
„No,“ ozvala sa Hermiona, od vzrušenia hlasom trochu vyšším než zvyčajne. „Tak ahojte.“
Skupina preniesla pozornosť na ňu, hoci ich pohľady pravidelne preskakovali na Harryho.
„No, ehm… viete, prečo ste tu. Hm… tuto Harry mal nápad, vlastne (Harry na ňu chladne pozrel) ja som dostala nápad, že by bolo dobré, keby tí, čo chcú študovať obranu proti čiernej mágii, myslím tým naozaj sa ju učiť, viete, nie tie blbosti, čo s nami robí Umbridgeová…“ Hermionin hlas odrazu zosilnel a bol istejší, „lebo to nikto nemôže nazývať obranou proti čiernej mágii.“
„Tak, tak!“ prikyvoval Anthony Goldstein a Hermionu to povzbudilo.
„Tak som si myslela, že by bolo dobré, keby sme zobrali veci do vlastných rúk.“
Odmlčala sa, úkosom pozrela na Harryho a pokračovala: „A tým myslím, že by sme sa sami riadne učili, ako sa brániť, nielen teóriu, ale skutočné kúzla…“
„Ale stavím sa, že aj ty chceš urobiť skúšky z obrany proti čiernej mágii na VČÚ,“ ozval sa Michael Corner.
„Samozrejme, že chcem,“ ihneď odpovedala Hermiona. „No nielen to, ja chcem byť riadne vyškolená v obrane, lebo… lebo…“ zhlboka sa nadýchla a dokončila: „… lebo lord Voldemort sa vrátil.“
Reakcia bola okamžitá a očakávaná. Priateľka Čcho zvreskla a obliala sa ďatelinovým pivom; Padma Patilová sa zatriasla a Nevillovi vyletel z hrdla štekavý zvuk, ale podarilo sa mu to zamaskovať kašľom. Všetci však uprene a ešte nedočkavejšie hľadeli na Harryho.
„Skrátka, plán je taký,“ pokračovala Hermiona, „ak sa chcete k nám pripojiť, musíme sa rozhodnúť, ako budeme…“
„Kde máte dôkaz, že Veď-Viete-Kto sa vrátil?“ spýtal sa plavovlasý bifľomorský hráč metlobalu dosť agresívne.
„No Dumbledore tomu verí…“ začala Hermiona.
„Chceš povedať, že Dumbledore verí jemu,“ blondín k hlavou na Harryho.
„A ty si kto?“ dosť bezočivo sa spýtal Ron.
„Zacharias Smith,“ povedal chlapec, „a myslím si, že by sme mali právo presne vedieť, prečo tvrdí, že sa Veď-Viete-Kto vrátil.“
„Pozri,“ rýchlo zasiahla Hermiona, „pre toto sme sa tu teraz nezišli…“
„To je v poriadku, Hermiona,“ skočil jej do reči Harry.
Práve mu svitlo, prečo je tu toľko ľudí. Pomyslel si, že Hermiona mohla predvídať, že ich príde toľko. Niektorí z nich – možno väčšina – prišli v nádeji, že si vypočujú Harryho príbeh z prvej ruky.
„Prečo tvrdím, že sa Veď-Viete-Kto vrátil?“ spýtal sa a hľadel Zachariasovi do očí. „Videl som ho. Ale Dumbledore predsa celej škole povedal, čo sa stalo minulý školský rok, a ak mu neveríte, nebudete veriť ani mne, a nemienim s t r á c a ť čas márnym presviedčaním.“
Zdalo sa, akoby celá skupina zatajila dych. Harry mal dojem, že ešte aj barman počúva. Utieral špinavou handrou ten istý pohár a vďaka tomu bol ešte špinavší.
Zacharias sa pohŕdavo ozvaclass="underline" „Dumbledore nám vlani povedal iba to, že Cedrica Diggoryho zabil Veď-Vieš-Kto a že ty si priniesol jeho telo naspäť do Rokfortu. Nehovoril nám nijaké podrobnosti, nepovedal nám presne, ako Diggoryho zavraždil, a myslím, že všetci by sme chceli vedieť…“
„Ak ste si prišli vypočuť, ako presne Voldemort vraždí, nepomôžem vám,“ povedal Harry. V poslednom čase sa často veľmi ľahko rozčúlil a opäť to v ňom začínalo vrieť. Nespúšťal oči z vyzývavej tváre Zachariasa Smitha a bol rozhodnutý nepozrieť na Čcho. „Nechcem rozprávať o tom, ako zomrel Cedric Diggory, dobre? Takže ak ste sem prišli iba preto, môžete sa pokojne pratať.“
Pozrel na Hermionu. Mal pocit, že za všetko môže a rozhodla sa ukazovať ho ako nejakú atrakciu. Samozrejme, všetci prišli preto, aby si vypočuli jeho bláznivý príbeh. No nikto z nich nevstal zo stoličky, ani Zacharias Smith, len ďalej uprene hľadel na Harryho.
„Tak teda,“ začala Hermiona opäť vysokým hlasom. „Tak – ako som hovorila… ak sa chcete naučiť praktickej obrane, poriadne si musíme premyslieť, čo budeme robiť, ako často sa budeme stretávať a kde sa budeme…“
„Je to pravda,“ prerušilo ju dievča s dlhým vrkočom na chrbte, hľadiac na Harryho, „že vieš vyčariť Patronusa?“
Otázka vyvolala zvedavý šepot v celej skupine.
„Áno,“ potvrdil Harry obranným tónom.
„Fyzického Patronusa?“
Ten výraz vyvolal v Harrym spomienku.
„Ehm… nepoznáš náhodou madam Bonesovú?“ spýtal sa.
Dievča sa usmialo.
„Je to moja tetuška,“ povedalo. „Ja som Susan Bonesová. Hovorila mi o tvojom disciplinárnom konaní. Tak je to naozaj pravda? Tvoj Patronus je jeleň?“