„Áno,“ potvrdil Harry.
„No pána, Harry!“ žasol Lee a bolo vidieť, že to naňho zapôsobilo. „To som vôbec nevedel.“
„Mamka Ronovi kázala, aby to nerozširoval,“ uškŕňal sa na Harryho Fred. „Vraj už aj tak priťahuješ dosť pozornosti.“
„Vôbec sa nemýlila,“ zahundral Harry a zopár ľudí sa zasmialo.
Čarodejnica pod závojom sa trošku posunula na stoličke.
„A naozaj si zabil baziliska tým mečom z Dumbledorovej pracovne?“ spytoval sa Terry Boot. „To mi povedal jeden z portrétov, keď som tam vlani bol…“
„Ech… áno, zabil, áno,“ prikývol Harry.
Justin Finch-Fletchley zahvízdal, bratia Creeveyovci si vymenili užasnuté pohľady a Lavender Brownová potichu zhíkla.
Harryho trochu pálila tvár a rozhodne upieral pohľad v všade inde, len nie na Čcho.
„A v prvom ročníku,“ povedal Neville celej skupine chránil Kremeň mudrcov…“
„Kameň,“ vyprskla Hermiona.
„Áno, ten… pred Veď-Viete-Kým,“ dokončil Neville.
Hannah Abbottová mala oči veľké a okrúhle ako dva galleóny.
„A to nehovorím o všetkých úlohách, ktoré musel vlani zvládnuť na Trojčarodejníckom turnaji,“ dodala Čcho (Harryho pohľad bleskovo preskočil na ňu. Hľadela naňho a usmievala sa a jeho žalúdok spravil ďalšie salto.), „… prešiel popri drakoch a vodných ľuďoch a acromantule a to ostatné…“
Všetci okolo stola ohromene zašumeli. Harry znervóznel. Usiloval sa tváriť tak, aby nevyzeral samoľúbo. Čcho ho práve pochválila a preňho bolo oveľa ťažšie povedať im, čo si zaumienil.
„Pozrite,“ začal a všetci ihneď stíchli, „ja… nechcem, aby ste si mysleli, že chcem vyzerať skromne, ale… pri tom všetkom mi všelikto a všeličo pomáhalo…“
„Ale pri drakovi nie,“ ihneď upozornil Michael Corner. „To bol fakt perfektný let…“
„Áno, no…“ Harry mal pocit, že by nebolo vhodné namietať.
„A nikto ti nepomáhal toto leto odraziť dementorov,“ pripomenula Susan Bonesová.
„Nie,“ potvrdil Harry, „nie, dobre, niečo som urobil bez pomoci, ale usilujem sa tým…“
„Chceš sa z toho vykrútiť, aby si nám nemusel niečo z toho ukazovať?“ spýtal sa Zacharias Smith.
„No to je ale sprostý nápad!“ nahlas skríkol Ron, kým Harry stihol odpovedať. „Radšej si zavri klapačku!“
Rona to tak rozčúlilo, že teraz hľadel na Zachariasa, akoby ho najradšej tresol. Zacharias sa začervenal.
„No veď sme sem všetci prišli, aby sme sa od neho učili a teraz nám tvrdí, že vlastne nič z toho nevie,“ bránil sa Zacharias.
„To nepovedal,“ zavrčal Fred.
„Chceš, aby sme ti vyčistili uši?“ spýtal sa George a z jedného vrecka od Zonka vytiahol dlhý, nebezpečne vyzerajúci kovový nástroj.
„Alebo ktorúkoľvek časť tvojho tela, lebo nám je jedno, kam toto strčíme,“ dodal Fred.
„No dobre,“ rýchlo zasiahla Hermiona, „pokračujeme… ide o to, či sa chceme od Harryho učiť!“
Ozvalo sa všeobecné súhlasné mrmlanie. Zacharias si prekrížil ruky a nepovedal nič, no možno preto, že priveľmi pozorne sledoval nástroj vo Fredovej ruke.
„Jasne,“ zdalo sa, že Hermione odľahlo, lebo sa konečne na niečom dohodli. „Tak teda otázka teraz znie, ako často sa budeme stretávať. Myslím, že by nemalo zmysel, aby to bolo menej ako raz za týždeň…“
„Moment,“ ozvala sa Angelina, „musíme sa ubezpečiť, že sa nám to nebude prekrývať s metlobalovým tréningom.“
„Ani s naším,“ dodala Čcho.
„Ani nám,“ pridal sa Zacharias Smith.
„Určite nájdeme nejaký večer, ktorý bude vyhovovať každému,“ povedala Hermiona trochu netrpezlivo, „ale viete, je to dosť dôležité, bavíme sa tu o tom, ako sa naučiť brániť sa proti V-Voldemortovým smrťožrútom…“
„Správne!“ vyhŕkol Ernie Macmillan, od ktorého Harry už dávno očakával, že prehovorí. „Ja osobne si myslím, že je to fakt dôležitejšie než čokoľvek iné, aj keď nás čaká VČÚ!“
Veľavýznamne sa poobzeral, akoby čakal, že ľudia začnú volať: „Určite nie!“ Keď nikto nič nevravel, pokračovaclass="underline" „Ja osobne nechápem, prečo nám sem ministerstvo v takomto kritickom období strčilo takého nanič učiteľa. Očividne nesúhlasia s návratom Veď-Viete-Koho, ale dať nám učiteľa, ktorý nám zjavne bráni v používaní obranných kúzel…“
„My si myslíme, že Umbridgeová nechce, aby sme sa cvičili v obrane proti čiernej mágii preto,“ povedala Hermiona. „lebo zrejme verí tej bláznivej predstave, že Dumbledore by mohol študentov v škole využiť ako nejakú súkromnú armádu. Myslí si, že by nás zmobilizoval proti ministerstvu,“
Pri tejto správe sa takmer všetci tvárili ohromene, všetci okrem Luny Lovegoodovej, ktorá zapišťala: „Ale to dáva zmysel. Napokon, Kornelius Fudge má vlastnú súkromnú armádu.“
„Čože?“ Táto nečakaná informácia Harryho načisto ohromila.
„Áno, má armádu heliopatov,“ vážne vyhlásila Luna.
„Nie, nemá,“ nesúhlasila Hermiona.
„Áno, má.“
„Kto sú heliopati?“ spýtal sa Neville a tváril sa nechápavo.
„Duchovia ohňa,“ vysvetľovala Luna a vypúlené oči sa jej tak rozšírili, že vyzerala ešte šialenejšie než zvyčajne, „veľké a vysoké tvory z plameňov, ktoré cválajú po zemi a spaľujú všetko, čo…“
„Neexistujú, Neville,“ štipľavo poznamenala Hermiona.
„Ale áno, existujú!“ nahnevane tvrdila Luna.
„Prepáč, ale kde sú dôkazy?“ vyskočila na ňu Hermiona.
„Existuje množstvo svedeckých výpovedí. Len preto, že si plná predsudkov a všetko ti treba strčiť pod nos, kým…“
„Ehm, ehm,“ Ginny tak skvele napodobnila profesorku Umbridgeovú, že niekoľkí sa splašene obzreli a potom rozosmiali. „Nechceli sme sa rozprávať o tom, ako často sa budeme stretávať a učiť obranu?“
„Áno,“ ihneď sa vrátila do reality Hermiona. „Máš pravdu, Ginny.“
„Raz za týždeň by bolo fajn,“ povedal Lee Jordan.
„Pokiaľ…“ začala Angelina.
„Áno, áno, viem o metlobale,“ ubezpečovala ju napäto. „Druhá vec je, kde sa budeme stretávať.“
To bolo oveľa ťažšie a celá skupina stíchla.
„V knižnici?“ navrhla po chvíli Katie Bellová.
„Už vidím, ako sa madam Pinceová teší, že jej čarujeme v knižnici,“ poznamenal Harry.
„Možno v nejakej nepoužívanej učebni?“ navrhol Dean.
„Áno, McGonagallová by nám možno požičala svoju učebňu tak ako ju požičala Harrymu, keď trénoval na Trojčarodejnícky turnaj,“ navrhol Ron.
No Harry si bol celkom istý, že McGonagallová by v tomto prípade nebola taká ochotná. Napriek všetkému, čo Hermiona povedala, že študijné skupinky a krúžky domácich úloh sú povolené, mal taký nejasný pocit, že toto by sa mohlo považovať za rebelantstvo.
„Dobre, pokúsime sa niečo nájsť,“ zakončila Hermiona. „Keď sa dohodneme na čase a mieste prvého stretnutia, všetci dostanú správu.“
Pohrabala sa v taške a vytiahla pergamen a brko, potom zaváhala, akoby naberala odvahu.
„Myslím… myslím, že každý by mal napísať svoje meno, aby sme vedeli, kto tu bol. Ale taktiež si myslím,“ zhlboka sa nadýchla, „mali by sme sa dohodnúť na tom, že nebudeme hovoriť o tom, čo robíme. Takže, ak sa podpíšete, súhlasíte s tým, že nepoviete Umbridgeovej ani nikomu inému, čo chystáme.“
„Ech…“ pomaly začal Zacharias a nevzal si pergamen, ktorý mu podával George, „no… Ernie mi určite povie, kedy je stretnutie.“
No Ernie tiež váhal, keď sa mal podpísať. Hermiona pozrela naňho so zdvihnutým obočím.
„Ja – no, my sme prefekti,“ vyhŕkol Ernie. „A keby sa tento zoznam našiel… chcel som skrátka povedať… sama si povedala… keby to Umbridgeová zistila…“