„A čo robí v tej službe?“ rýchlo sa spýtal Ron.
„Tým sa netráp, to je vec rádu,“ umlčal ho Sirius. „Mne pripadla úloha posla, ale rozhodne jej odkážte, že s vám všetko povedal, lebo myslím, že mi neverí.“
Nasledovala ďalšia odmlka, počas ktorej Krivolab skúsil pacnúť labkou Siriusa po hlave a Ron sa pohrával s dierou v koberci.
„Takže podľa vás mám povedať, že sa nebudem zúčastňovať na krúžku obrany?“ zašomral napokon.
„Ja? Rozhodne nie!“ prekvapene zvolal Sirius. „Ja to považujem za vynikajúci nápad!“
„Naozaj?“ potešil sa Harry.
„Pravdaže! Myslíš si, že tvoj otec a ja by sme boli všetko nechali a poslúchali takú bosorku, ako je Umbridgeová?“
„Ale… minulý školský rok si mi stále hovoril, aby som bol opatrný a neriskoval…“
„Minulý rok všetko nasvedčovalo tomu, že niekto vnútri Rokfortu usiluje o tvoj život, Harry!“ podráždene reagoval Sirius. „Tento rok vieme, že mimo Rokfortu je niekto, kto usiluje o životy nás všetkých, takže si myslím, že je to veľmi dobrý nápad, keď sa chcete naučiť poriadne sa brániť.“
„A ak nás vylúčia?“ spýtala sa Hermiona, zvedavo naňho hľadiac.
„Hermiona, celé to bol tvoj nápad!“ civel na ňu Harry.
„Ja viem. Iba chcem vedieť, čo si myslí Sirius,“ pokrčila plecami.
„No radšej byť vylúčený a vedieť sa brániť, než v nevedomosti sedieť v škole,“ povedal Sirius.
„Tak! Tak!“ oduševnene prikyvovali Ron a Harry.
„Jak ako tú skupinku organizujete? Kde sa stretávate?“
„To je práve problém,“ povedal Harry. „Nevieme, kam pôjdeme.“
„Čo tak Škriekajúca búda?“ navrhol Sirius.
„To je nápad!“ vzrušene zvolal Ron, ale Hermiona pochybovačne odfrkla a všetci traja na ňu pozreli. Siriusova hlava v plameňoch sa otočila.
„Za vašich školských časov, Sirius, ste sa v Škriekajúcej búde stretávali iba vy štyria a všetci ste sa vedeli premeniť na zvieratá, a v prípade potreby by ste sa všetci vmestili pod neviditeľný plášť. Ale nás je dvadsaťosem a nikto z nás nie je animágus, takže my by sme potrebovali skôr markízu, a nie neviditeľný plášť.“
„To je pravda,“ uznal Sirius trochu skleslo. „No určite niečo vymyslíte. Za veľkým zrkadlom na štvrtom poschodí kedysi bývala dosť priestranná tajná chodba, tam by ste mali dosť miesta precvičovať zaklínadlá.“
„Fred a George mi povedali, že je zablokovaná,“ pokrútil hlavou Harry. „Tuším sa zrútila, či čo.“
„Och…“ mračil sa Sirius, „porozmýšľam a vrátim…“
Zmĺkol. Na tvári sa mu odrazu zjavilo napätie a strach. Otočil sa nabok a hľadel do tehlového múra kozuba.
„Sirius?“ naľakane sa spýtal Harry.
No Sirius zmizol. Harry chvíľu hľadel do plameňov, potom sa otočil a pozrel na Rona a Hermionu.
„Prečo zmi…“
Hermiona, ktorá neprestala hľadieť do ohňa, zdesene zhíkla a vyskočila.
Medzi plameňmi sa zjavila ruka a hmatala, akoby chcela niečo chytiť, tučná ruka s krátkymi prstami, obsypaná škaredými staromódnymi prsteňmi.
Všetci traja sa pustili vnohy. Pri dverách do chlapčenských spálni sa Harry obzrel. Umbridgeovej ruka ešte stále tápala v plameňoch, ako keby presne vedela, kde sa pred chvíľkou nachádzala Siriusova hlava, a bola rozhodnutá ju chytiť.
18
Dumbledorova armáda
„Umbridgeová čítala tvoju poštu, Harry. Iné vysvetlenie nie je.“
„Myslíš, že to Umbridgeová napadla Hedvigu?“ spýtal sa naštvaný Harry.
„Som si skoro istá,“ presvedčene tvrdila Hermiona. „Pozor na žabu, utečie ti.“
Harry namieril prútikom na skokana, ktorý v nádeji skackal na druhú stranu stola.
„Accio!“ a žaba mu vletela naspäť do ruky.
Čarovanie patrilo k najlepším hodinám, kde sa mohli nerušene porozprávať. Bývalo tam rušno a veľa pohybu, takže nehrozilo, že by ich niekto mohol vypočuť. Dnes bola učebňa plná kvákajúcich žiab a krákajúcich havranov, a navyše vonku lialo a dážď bubnoval do okien, preto si nikto nevšimol, ako sa Harry, Ron a Hermiona šeptom rozprávajú o tom, ako Umbridgeová skoro chytila Siriusa.
„Mala som podozrenie, odkedy ťa Filch obvinil, že si objednávaš hnojové bomby, lebo mi to pripadalo ako veľmi hlúpa lož,“ šepkala Hermiona. „Keby tvoj list bol prečítal a zistil že si ich neobjednávaš, predsa by si nemal problémy. To je hlúposť, nie? Ale potom som si pomyslela – čo ak niekto chcel mať zámienku, aby mohol čítať tvoju poštu? Umbridgeová to mohla takto perfektne zariadiť – varovať Filcha, nechať ho, nech urobí tú špinavú prácu za ňu a skonfiškuje list a potom nájsť spôsob, ako mu ho ukradnúť, alebo si ho vypýtať -myslím, že Filch by nenamietal, veď kedy on obhajoval práva študentov? Harry, veď tú žabu rozpučíš.“
Harry pozrel na žabu – naozaj skokana tak vyliezali oči, a preto ho rýchlo položil na stôl.
„Včera v noci to bolo veľmi, ale veľmi tesné,“ vravela Hermiona. „Ktovie, či Umbridgeová vie, ako blízko bola. Silencio.“
Žaba, na ktorej si precvičovala umlčiavacie kúzlo, uprostred kvákania onemela a vyčítavo na ňu zazerala.
„Keby bola Smrkáča chytila…“
Harry dokončil vetu za ňu.
„...zrejme by bol už dnes ráno zase v Azkabane.“ Taký ne-sústredený mávol prútikom a jeho žaba napuchla ako zelený balón a prenikavo pískala.
„Silencio!“ rýchlo zvolala Hermiona, mieriac prútikom na Harryho žabu, a tá potichu pred nimi spľasla. „Druhý raz to už nesmie urobiť. Ibaže neviem, ako mu to dáme vedieť. Nemôžeme mu poslať sovu.“
„Myslím, že už to nebude riskovať,“ upokojoval ju Ron. „Nie je hlúpy, vie, že ho skoro dostala. Silencio.“
Veľký a škaredý havran pred ním posmešne zakrákal.
„Silencio. SILENCIO!“
Havran zakrákal ešte hlasnejšie.
„Zle pohybuješ prútikom,“ kriticky ho sledovala Hermiona, „nemôžeš ním mávať, je to skôr, akoby si ním prudko pichol do vzduchu.“
„Havrany sú ťažšie než žaby,“ precedil Ron nevrlo.
„Dobre, tak si ich vymeňme,“ požiadala Hermiona, chytila Ronovho havrana a vymenila ho za svojho tučného skokana. „Silencio!“ havran neprestal otvárať a zatvárať špicatý zobák, ale nevyšiel z neho nijaký zvuk.
„Veľmi dobre, slečna Grangerová!“ ozval sa piskľavý hlások profesora Flitwicka, až všetci traja nadskočili. „Ukážte, teraz to skúste vy, pán Weasley.“
„Čo…? Och… áno, jasne,“ znervóznel Ron. „Ech… Silencio!“
Pichol do žaby tak silno, že ju pichol do oka, a žaba s ohlušujúcim zakvákaním zoskočila zo stola.
Nikoho neprekvapilo, že Harry a Ron dostali za úlohu precvičovať aj umlčiavacie kúzlo. Pretože vonku lialo, cez prestávku mohli zostať vnútri.
Našli si miesta v hlučnej a preplnenej triede na prvom pohodí, v ktorej sa okolo lustra zamyslene vznášal Zloduch občas niekomu vyfúkol na hlavu atramentovú guľku. Sotva sadli, pomedzi skupinky klebetiacich študentov sa k nim pretlačila Angelina.
„Mám povolenie!“ jasala. „Môžeme znovu vytvoriť metlobalový tím!“
„Výborne!“ jedným hlasom zvolali Ron a Harry.
„Áno,“ usmievala sa Angelina. „Išla som za McGonagallovou a myslím si, že tá možno poprosila Dumbledora. Skrátka, Umbridgeová to musela vzdať. Ha! Takže chcem, aby ste dnes večer o siedmej prišli na metlobalový štadión, lebo to musíme dohnať. Uvedomujete si, že prvý zápas je už o tri týždne?“