„Fíha!“ užasnuto sa obzeral Dean. „Čo je to za miesto?“
Harry začal vysvetľovať, ale kým dokončil, prišli ďalší a musel začať odznova. O ôsmej už boli všetky vankúše obsadené. Harry šiel ku dverám a otočil kľúčom, zámka uspokojivo nahlas cvakla a všetci stíchli a hľadeli naňho. Hermiona si starostlivo založila stránku Zaklínadiel pre prekliatych a knihu odložila.
„Dobre,“ trochu nervózne začal Harry. „Našli sme túto miestnosť na praktické cvičenia, a ako ste určite zistili, je celkom fajn.“
„Je fantastická!“ zvolala Čcho a niekoľkí súhlasne zamrmlali.
„Je zvláštna,“ vyhlásil Fred a zamračene sa obzeral. „Raz sme sa tu skryli pred Filchom, pamätáš, George? Ale vtedy to bola iba komora na metly.“
„Hej, Harry, čo je toto?“ spýtal sa Dean zozadu a ukazoval na špiónoskop a nepriateľohľad.
„Detektory čiernej mágie,“ vysvetľoval Harry a pomedzi vankúše prešiel k nim. „V podstate upozorňujú, keď sú nablízku čierni mágovia alebo nepriatelia, ale nedá sa na ne celkom spoľahnúť, možno ich oklamať…“
Na chvíľku pozrel do puknutého zrkadla, v ktorom sa pohybovali tmavé postavy, ale nikoho nerozoznal. Obrátil sa k nemu chrbtom.
„Rozmýšľal som, s čím by sme mali začať a…“ Všimol si zdvihnutú ruku. „Čo je, Hermiona?“
„Myslím, že by sme mali zvoliť vodcu.“
„Harry je vodca,“ ihneď vyhlásila Čcho a pozrela na Hermionu, akoby jej preskočilo.
Harryho žalúdok urobil ďalšie salto.
„Áno, ale myslím, že by sme mali o tom riadne hlasovať,“ namietala Hermiona pokojne. „Bude to tak formálne a on získa autoritu. Takže – kto si myslí, že Harry by mal byť vodca?“
Všetci zdvihli ruky, ešte aj Zacharias Smith, hoci len tak bez nadšenia.
„Ech… dobre, ďakujem,“ povedal Harry a cítil, že ho páli tvár. „A… čo je zase, Hermiona?“
„Myslím si tiež, že by sme sa mali nejako nazývať,“ vyhlásila energicky s rukou stále vo vzduchu. „Podporilo by to ducha tímu a jednoty, nemyslite?“
„Nemohli by sme byť antiumbridgeovská liga?“ navrhla Angelina.
„Alebo Ministerstvo mágie je skupina blbcov,“ vyhlásil Fred.
„Skôr som rozmýšľala,“ Hermiona sa naňho zamračila, „že by to mal byť názov, ktorý by každému neprezradil, čo robíme, aby sme sa o tom bezpečne mohli rozprávať aj mimo stretnutí.“
„Dobrovoľná asociácia?“ povedala Čcho. „Skrátene DA, nikto by nevedel, o čom hovoríme.“
„Áno, DA je dobré,“ prikývla Ginny. „Ale radšej nech to znamená Dumbledorova armáda, lebo tej sa najväčšmi bojí, či nie?“
Ozval sa odobrujúci smiech a šum.
„Všetci sú za DA?“ veliteľsky sa ozvala Hermiona, kľakla si a počítala hlasy. „To je väčšina – návrh bol prijatý!“
Priložila kus pergamenu so všetkými podpismi na stenu a hore napísala veľkými písmenami:
„Dobre teda,“ prehovoril Harry, keď si zase sadla, „tak už začneme trénovať? Myslel som, že prvé, čo by sme mali skúšať, je Expelliarmus, odzbrojovacie zaklínadlo. Viem, že je to dosť jednoduché, ale mne sa veľmi zišlo…“
„Och, prosím ťa,“ Zacharias Smith prevrátil oči a prekrížil si ruky. „Ja si nemyslím, že práve Expelliarmus by nám pomohol proti Veď-Viete-Komu, ty áno?“
„Ja som ho proti nemu použil,“ potichu povedal Harry. „V júni mi to zachránilo život.“
Smith nahlúplo otvoril ústa. Ostatní boli veľmi ticho.
„Ale ak si myslíš, že je to pod tvoju úroveň, môžeš odísť,“ vyhlásil Harry.
Smith sa nepohol. Ani nikto iný.
„Dobre,“ Harry mal z tých upretých pohľadov v ústach suchšie než zvyčajne, „myslím, že by sme sa mali rozdeliť do dvojíc a cvičiť.“
Mal zvláštny pocit pri vydávaní pokynov, ale ešte zvláštnejší, keď ich všetci plnili. Študenti ihneď vstali a rozdelili sa. Ako sa dalo predpokladať, Neville zostal bez partnera.
„Môžeš cvičiť so mnou,“ navrhol mu Harry. „Dobre… keď napočítam do troch – jeden, dva, tri…“
Miestnosť odrazu naplnili výkriky Expelliarmus. Prútiky švihali na všetky strany, zablúdené zaklínadlá zasahovali kruhy na policiach a tie vyletúvali do vzduchu.
Harry bol na Nevilla prirýchly, prútik sa mu vytrhol z ruky, v spŕške iskier narazila do stropu a s buchotom pristal na hornej polici, odkiaľ Harry dostal privolávacím zaklínadlom. Keď sa rozhliadol pomyslel si, že bolo správne navrhnúť, aby si najprv naučili základné veci.
To, čo sa dialo okolo neho, bola hotová fujavica. Mnohým sa vôbec nepodarilo odzbrojiť protivníka, spôsobili, že kúsok odskočil alebo sa mykol, keď slabé zaklínadlo presvišťalo ponad neho.
„Expelliarmus!“ zvolal Neville a Harry, ktorého zastihol nepripraveného, cítil, že mu prútik vyletel z ruky.
„PODARILO SA!“ natešene zvolal Neville. „Nikdy predtým som to nedokázal… a podarilo sa mi to!“
„To bolo dobré,“ pochválil ho Harry povzbudzujúco a rozhodol sa nepoukazovať na to, že v skutočnom súboji bude Nevillov protivník sotva hľadieť opačným smerom s prútikom voľne visiacim v ruke. „Počuj, Neville, chvíľu cvič na striedačku s Ronom a Hermionou, ja sa pozriem, ako sa darí ostatným.“
Harry prešiel do stredu miestnosti. So Zachariasom Smithom sa dialo čosi čudné. Zakaždým, keď otvoril ústa, aby odzbrojil Anthonyho Goldsteina, vyletel mu prútik z ruky, hoci Anthony nevydal ani hláska. Harry nemusel dlho hľadať, kým prišiel na koreň tej záhady – Fred a George stáli kúsok od Smitha a striedavo mu prútikmi mierili na chrbát.
„Prepáč, Harry,“ rýchlo sa ospravedlňoval George, „nemohli sme odolať.“
Harry obchádzal ostatné dvojice a usiloval sa opraviť tých, ktorí robili kúzlo zle. Ginny čarovala s Michaelom Cornerom. Jej to išlo dobre, no Michael bol buď slabý, alebo nechcel na ňu zaútočiť. Ernie Macmillan prútikom zbytočne mával, čím jeho partner získal čas a ovládol ho, bratia Creeveyovci pracovali s nadšením, ale nevypočítateľne, a najmä keď mali na svedomí to, že sa povyskakované knihy kopili na podlahe. Luna Lovegoodová bola rovnako nevyrovnaná, občas vyhodila Justinovi Finch-Fletchleymu prútik, inokedy iba spôsobila, že mu vlasy vstali dupkom.
„Dobre, prestaňte,“ zakričal Harry. „STOP!“
Potrebujem píšťalku, pomyslel si a okamžite jednu zbadal na knihách. Chytil ju a silno zapískal. Všetci sklopili prútiky.
„Nebolo to zlé,“ povzbudil ich, „ale rozhodne je ešte čo zlepšovať.“ Zacharias Smith naňho zagánil. „Skúsme znova.“
Zase chodil po miestnosti, tu a tam sa zastavil, poradil. Pomaly sa ich výkony zlepšovali. Harry sa chvíľu vyhýbal Čcho a jej priateľke, ale keď dva razy obišiel každú dvojicu v miestnosti, mal pocit, že ich už nemôže ignorovať.
„Och, nie,“ povedala Čcho dosť rozrušene, keď podišiel k nim. „Expelliarmious! Vlastne Expellimellius! Och, prepáč, Marietta!“
Jej kučeravej priateľke začal horieť rukáv, tá ho vlastným prútikom rýchlo uhasila a mračila sa na Harryho, akoby za to mohol on.
„Znervózňuješ ma. Predtým mi to išlo dobre!“ vyčítala Čcho Harrymu.
„To bolo celkom dobré,“ zaklamal Harry, ale keď nadvihla obočie, opravil sa: „No bolo to mizerné, ale viem, že to vieš urobiť správne, sledoval som ťa.“
Zasmiala sa. Priateľka Marietta na nich pozrela dosť kyslo a otočila sa.
„Nevšímaj si ju,“ zašepkala Čcho. „V skutočnosti tu nechce byť, ale donútila som ju. Rodičia jej zakázali čímkoľvek si pohnevať Umbridgeovú. Vieš, jej mama pracuje na ministerstve.“