Zdalo sa, že je priveľmi roztržitý a nevšíma si, čo sa deje okolo neho, ale pri slizolinskom stole Harry vrhol zvedavý pohľad na odznaky v tvare korunky a tentoraz rozoznal slová na nich: Weasley je náš kráľ!
S nepríjemným pocitom, že to neveští nič dobré, odprevadil Rona cez vstupnú halu, dolu schodmi a von na ľadový vzduch.
Osrienená tráva im chrupčala pod nohami. Vôbec nefúkal vietor a obloha bola perlovobiela, čo znamenalo, že viditeľnosť bude dobrá a nebude ich oslepovať priame slnko.
Harry cestou dolu svahom vyratúval Ronovi tieto povzbudzujúce okolnosti, ale nebol si istý, či ho počúva.
V šatni sa Angelina, už prezlečená, rozprávala s ostatnými hráčmi. Harry a Ron si navliekli habity (Ron si ho chvíľu obliekal naopak, napokon sa nad ním zľutovala Alicia a pomohla mu), potom si sadli a počúvali posledné pokyny pred zápasom, pričom hukot hlasov vonku silnel, lebo z hradu sa na ihrisko valili davy študentov.
„Iba teraz som sa dozvedela konečnú zostavu Slizolinčanov,“ vravela im Angelina a pozrela na kus pergamenu. „Minuloroční odrážači Derrick a Bole odišli, ale zdá sa, že Montague ich, tak ako vždy, nahradil gorilami, a nie dobrými letcami. Sú to istí Crabbe a Goyle, o ktorých veľa neviem…“
„Ale my áno,“ povedali Harry s Ronom naraz.
„No podľa môjho prvého dojmu nemajú ani toľko rozumu, aby rozoznali predok metly od chvosta,“ vyhlásila Angelina a strčila pergamen do vrecka, „ale keď sa to tak vezme, vždy ma prekvapovalo, ako Derrick a Bole našli cestu na ihrisko bez značiek.“
„Crabbe a Goyle sú z rovnakého cesta,“ ubezpečil ju Harry.
Dupot topánok silnel, keď študenti vystupovali na šikmé tribúny. Ozýval sa spev, ale Harry slová nerozoznal. Začala sa ho zmocňovať nervozita, no vedel, že chvenie v jeho žalúdku sa nedá ani len porovnať s tým, čo cíti Ron. Ten si stláčal brucho a s vytrčenou bradou znova uprene hľadel pred seba a tvár mal popolavú.
„Je čas,“ potichu ich vyzvala Angelina, keď pozrela na hodinky. „Poďme… veľa šťastia.“
Všetci vstali, vyložili si metly na plecia a husím radom vypochodovali zo šatne. Privítal ich rev, v ktorom Harry stále počul spev, hoci ho tlmili ovácie a piskot.
Slizolinské mužstvo už na nich čakalo. Aj oni mali tie strieborné korunky – odznaky. Ich nový kapitán Montague, mal postavu ako Dudley Dursley, predlaktia ako mohutné chlpaté šunky. Za ním striehli skoro rovnako veľkí Crabbe a Goyle, hlúpo žmurkali a kývali novými odrážačskými pálkami. Malfoy stál na boku a svetlo zvýrazňovalo bielo-plavú farbu jeho vlasov. Zachytil Harryho pohľad a uškrnul sa, pričom si poklopkal po odznaku v tvare korunky na hrudi.
„Kapitáni, podajte si ruky,“ vyzvala ich rozhodkyňa madam Hoochová.
Angelina a Montague podišli k sebe a Harry videl, že Montague sa usiluje rozmliaždiť Angeline prsty, ale ona ani okom nemihla.
„Nasadnúť na metly…“
Madam Hoochová si vložila do úst píšťalku a zapískala.
Vypustili lopty a štrnásť hráčov vyletelo nahor. Harry kútikom oka postrehol, ako Ron trieli k bránkovým obručiam. Harry sa vzniesol vyššie, vyhol sa dorážačke a vydal sa na široký okruh okolo štadióna hľadať zlatý záblesk. Draco Malfoy na druhej strane ihriska robil presne to isté.
„A je to Johnsonová… Johnsonová s prehadzovačkou, to je hráčka! Už roky to hovorím, ale aj tak so mnou nechce chodiť…“
„JORDAN!“ zakričala profesorka McGonagallová.
„To ja len tak pre zábavu, pani profesorka, zvýši to zaujímavosť – vyhla sa Warringtonovi, obišla Montagua, je… au – zozadu ju zasiahla dorážačka, ktorú odrazil Crabbe – Montague chytá prehadzovačku, Montague mieri naspäť nad ihrisko – krásna dorážačka od Georgea Weasleyho triafa Montagua do hlavy, ten púšťa prehadzovačku. Zachytila ju Katie Bellová. Katie Bellová z Chrabromilu prihráva dozadu na Alicie Spinnetovej a Spinnetová preč…“
Komentár Leeho Jordana sa rozliehal po štadióne a Harry vo vetre, ktorý mu hvízdal za ušami, a v hukote kričajúceho a pískajúceho a spievajúceho davu čo najpozornejšie počúval.
„… uskakuje pred Warringtonom, vyhýba sa dorážačke to bolo o chlp, Alicia – a davy toto milujú, len ich počúvať! Čo to vyspevujú?“
Lee sa odmlčal a vtedy sa z mora zelenej a striebornej slizolinskej tribúne ozvala pieseň hlasnejšie a zreteľnejšie:
„… Alicia prihráva naspäť Angeline!“ kričal Lee a Harry sa otočil, lebo po tom, čo práve počul, to v ňom vrelo. Vedel, že Lee sa snaží prehlušiť slová piesne. „No poďme, poďme, Angelina – vyzerá to, že už musí prekonať iba strážcu! STRIEĽA!… Aááách!“
Slizolinský strážca Bletchley prehadzovačku chytil, hodil ju Warringtonovi, ktorý s ňou uháňal preč, kľučkoval medzi Katie a Aliciou a spev zdola silnel a silnel tým viac, čím bol bližšie k Ronovi.
Harry sa tomu nemohol ubrániť – prestal hľadať ohnivú strelu a obrátil Blesk k Ronovi, osamelej postave na vzdialenej strane ihriska, vznášajúcej sa pred tromi bránkovými obručami. Rútil sa k nemu mohutný Warrington.
„…Warrington má prehadzovačku, mieri k bránke, je mimo dosahu dorážačky a pred ním je iba strážca…“ Zo slizolinskej tribúny sa zdvihla mohutná vlna spevu:
„A to je prvá skúška nového chrabromilského strážcu Weasleyho, brata odrážačov Freda a Georgea. Sľubný nový talent v tíme – do toho, Ron!“
Radostný výkrik sa však ozval zo slizolinskej strany: Ron sa s roztiahnutými rukami prudko spustil dolu, prehadzovačka mu však prekĺzla pomedzi ne a preletela rovno cez strednú obruč jeho bránky.
„Slizolin dáva gól!“ ozval sa Leeho hlas uprostred ovácií a piskotu davu pod nimi. „Takže Slizolin vedie desať nula – smola, Ron.“
Slizolinčania vyspevovali ešte hlasnejšie:
„NARODIL SA NA SMETISKU, PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU…“
„… prehadzovačku má zase Chrabromil a Katie Bellová si to šinie ihriskom…“ udatne kričal Lee, hoci spev bol teraz taký ohlušujúci, že sotva počul sám seba.
„SLIZOLIN MU ĎAKUJE!
K VÍŤAZSTVU NÁM NAHRAL, WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ!“
„Harry, ČO ROBÍŠ?“ kričala Angelina, ktorá preletela pri ňom, aby dohnala Katie. „POHNI SA!“
Harry si uvedomil, že vyše minúty stál nehybne vo vzduchu, sledoval priebeh zápasu a ani na chvíľku nepomyslel, že má hľadať ohnivú strelu. Zdesený sa prudko vrhol nadol a znova začal krúžiť po ihrisku, rozhliadal sa a usiloval sa nevšímať si zbor burácajúci na štadióne:
„WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ! WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ!“
Nikde ani stopa po ohnivej strele. Malfoy krúžil po ihrisku rovnako ako on. Minuli sa, každý letiac iným smerom, a Harry počul, ako Malfoy hlasno vyspevuje:
„NARODIL SA NA SMETISKU…“
„… zase je to Warrington,“ reval Lee, „ten prihráva Puceymu, Pucey obchádza Spinnetovú, no tak poďme, Angelina, dostaneš ho -ukazuje sa, že nie – to bola pekná dorážačka od Freda Weasleyho! -vlastne od Georgea Weasleyho, och, to je jedno, skrátka, od jedného z nich, a Warrington púšťa prehadzovačku, Katie Bellová – ech – ju púšťa tiež – takže prehadzovačku má slizolinský kapitán Montague, berie ju a letí nahor, no tak, Chrabromil, zastavte ho!“