Harry práve lietal na druhom konci štadióna za slizolinskými obručami a nútil sa nehľadieť na to, čo sa deje na Ronovej strane. Ako sa rútil okolo slizolinského strážcu, počul Bletchleyho vyspevovať s davom pod ním:
„PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU!“
„… Pucey sa znova vyhol Alicii a mieri rovno k bránke, zastav ho, Ron!“
Harry sa ani nemusel pozerať, aby vedel, čo sa stalo: z chrabromilskej strany sa ozval hrozný povzdych a zároveň zazneli nové výkriky a potlesk Slizolinčanov. Dole postrehol tupú tvár Pansy Parkinsonovej, ktorá stála hneď vpredu pred tribúnou a dirigovala fanúšikov Slizolinu, ktorí revali:
Dvadsať nula, to je nič, Chrabromil má ešte stále šancu dohnať to alebo chytiť ohnivú strelu. Pár gólov a budú viesť ako zvyčajne, ubezpečoval sa v duchu Harry, prehupoval a prepletal sa pomedzi ostatných hráčov, striehnuc na mihotavý záblesk, z ktorého sa vykľul Montaguov remienok na hodinkách.
Ron však pustil ďalšie dva góly. Harryho snaha chytiť ohnivú strelu už hraničila s panikou. Keby ju len chytil čo najrýchlejšie, aby sa hra skončila.
„… Katie Bellová z Chrabromilu uniká Puceymu, vyhýba sa Montaguovi, pekný obrat, Katie, a prihráva Johnsonovej, Angelina Johnsonová preberá prehadzovačku, minula Warringtona a mieri k bránke, poďme, Angelina – CHRABROMIL SKÓRUJE! Je to štyridsať desať, štyridsať desať pre Slizolin a Pucey má prehadzovačku…“
Harry počul, ako uprostred chrabromilských ovácií zareval smiešny Lunin leví klobúk, a povzbudilo ho to. Iba tridsaťbodový rozdiel, to je nič, to ľahko môžu dotiahnuť. Harry sa sklonil, aby sa uhol pred dorážačkou, ktorú jeho smerom odpálil Crabbe, a znovu sa pustil horúčkovito hľadať ohnivú strelu, pričom jedným okom sledoval Malfoya pre prípad, keby niečo naznačovalo, že ju zbadal, ale Malfoy rovnako ako on naďalej lietal ponad štadión a bezvýsledne hľadal…
„… Pucey prihráva Warringtonovi, Warrington Montaguovi, Montague naspäť Puceymu – zasiahla Johnsonová, Johnsonová preberá prehadzovačku, prihráva Bellovej, to vyzerá dobre – chcel som povedať zle – Bellovú zasiahla dorážačka od Goyla zo Slizolinu a znovu má prehadzovačku Pucey…“
„NARODIL SA NA SMETISKU, PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU! K VÍŤAZSTVU NÁM NAHRAL…“
Vtedy ju Harry konečne zbadaclass="underline" drobnú, trepotajúcu sa ohnivú strelu. Vznášala sa kúsok nad zemou na slizolinskom konci ihriska.
Zamieril dolu…
V okamihu sa vľavo od Harryho ako zeleno-strieborná rozmazaná škvrna z oblohy prirútil Malfoy prilepený k metle…
Zlatá strela obletela spodok jednej žrde s obručou a mierila na druhú stranu k tribúnam. Táto zmena smeru pomohla Malfoyovi, ktorý bol bližšie, ale Harry obrátil Blesk a hneď boli s Malfoyom na jednej úrovni…
Ani nie pol metra od zeme Harry odlepil od metly pravú ruku a natiahol ju za ohnivou strelou… napravo od neho sa načiahla aj Malfoyova ruka, aj on po nej siahal, napínal sa…
O dve zúfalé, dych vyrážajúce sekundy bolo po všetkom -Harryho prsty oblapili malú trepotajúcu sa loptičku – Malfoy iba bezmocne škrabol nechtami po chrbte jeho ruky – Harry s brániacou sa loptičkou v ruke obrátil metlu nahor a chrabromilské obecenstvo odobrujúco hučalo… Sú zachránení, nezáleží na tom, že Ron pustil tie góly, to si nikto nezapamätá, hlavne, že Chrabromil vyhral-
PLESK.
Dorážačka trafila Harryho priamo do krížov a katapultovala ho z metly. Našťastie, bol necelé dva metre nad zemou, pretože sa za ohnivou strelou vrhol tak nízko, ale napriek tomu, keď padol na zamrznutú zem, mu to vyrazilo dych. Počul prenikavý zvuk píšťalky madam Hoochovej, rev a vreskot na tribúnach, nahnevané výkriky a posmešky, dunenie a potom Angelinin vyplašený hlas.
„Žiješ?“
„Samozrejme, že žijem,“ nazlostene odpovedal Harry, prial ponúkanú ruku a dovolil jej, aby mu pomohla vstať. Madam Hoochová letela k jednému zo slizolinských hráčov nad nimi, ale Harry zo svojho miesta nevidel, kto to je.
„Bol to ten gauner Crabbe,“ hnevala sa Angelina, „šmaril do teba dorážačku, len čo zbadal, že si chytil strelu… ale vyhrali sme, Harry, vyhrali sme!“
Harry počul, ako za nimi niekto odfrkol, otočil sa, pričom stále pevne držal ohnivú strelu: Draco Malfoy pristál neďaleko. Tvár mal bielu od zlosti, ale aj tak sa uškŕňal.
„Zachránil si Weasleymu krk, čo?“ dobiedzal. „Horšieho strážcu som v živote nevidel… no ale čo, narodil sa na smetisku… Páčil sa ti môj text, Potter?“
Harry neodpovedal. Otočil sa v ústrety spoluhráčom. Tí tu po jednom pristávali, vykrikovali a vytŕčali päste do vzduchu na znak víťazstva. Všetci okrem Rona, ktorý zosadol z metly pri bránkových žrdiach a sám sa pomaly vracal do šatní.
„Chceli sme napísať ešte zopár veršov!“ kričal Malfoy, keď Katie a Alicia objímali Harryho. „Ale nemohli sme nájsť rým na tučná a ohyzdná – vieš, chceli sme zaspievať aj niečo o jeho matke…“
„Vieš, ako je to s tým kyslým hroznom?“ povedala Angelina a vrhla na Malfoya pohľad plný znechutenia.
„…a nič sa nám nerýmovalo ani s beznádejný skrachovanec, vieš, to ako o jeho otcovi…“
Fred s Georgeom si uvedomili, o čom Malfoy hovorí. Práve potriasali Harrymu rukou, keď zmeraveli a obzreli sa na Malfoya.
„Nechajte to tak!“ rýchlo ich chlácholila Angelina a chytila Freda za ruku. „Nechaj ho, Fred, nech si kričí, je naštvaný, že prehral, nafúkaný krpatý…“
„… ale ty máš Weasleyovcov rád, však, Potter,“ vyškieral sa Malfoy. „Tráviš u nich prázdniny, nemám pravdu? Nechápem, ako znesieš ten smrad. Ale keď si trpel u muklov, asi ti weasleyovská šopa ti vonia, čo?“
Harry chytil Georgea. Medzitým musela Angeline pomôcť aj Alicia a Katie, aby udržali Freda, ktorý sa chcel vrhnúť na Malfoya, a ten sa otvorene smial. Harry sa obzeral, kde je madam Hoochová, ale tá ešte stále držala kázeň Crabbovi za neoprávnený útok dorážačkou.
„Alebo možno,“ vycieral sa Malfoy a cúval, „si pamätáš ako smrdel dom tvojej mamky, čo, Potter? A Weasleyovie chliev ti ho pripomína…“
Harry si uvedomil, že pustil Georgea a vzápätí sa už obaja hnali za Malfoyom. Celkom zabudol, že ich sledujú všetci učitelia, chcel iba jedno – spôsobiť Malfoyovi čo najväčšiu bolesť, a keďže nemal čas vytiahnuť prútik, zahnal sa päsťou, v ktorej ešte stále zvieral ohnivú strelu, a z celej sily ňou vrazil Malfoyovi do žalúdka…
„Harry! HARRY! GEORGE! NIE!“
Počul dievčenské hlasy, Malfoy vrešťal, George klial, píšťalka hvízdala a okolo neho revali davy, ale jemu to bolo jedno. Až keď ktosi celkom blízko zvolal Impedimenta! a sila zaklínadla ho hodila dozadu, vzdal sa snahy tvrdo zasiahnuť na Malfoyovi každý kúsok, kam by len dočiahol.
„Čo to robíte?!“ kričala madam Hoochová, keď Harry vyskočil na nohy. Zrejme ona ho zasiahla zabraňovacím zaklínadlom, lebo v jednej ruke držala píšťalku, v druhej prútik a obďaleč ležala jej metla. Malfoy sa skrúcal na zemi, fňukal a stonal a z nosa mu tiekla krv. George mal napuchnutú peru a Freda museli všetky tri triafačky ešte stále držať. Crabbe sa v úzadí rehotal.