Hermiona sa pôjde s rodičmi lyžovať. Rona to nesmierne pobavilo, lebo nikdy nepočul o tom, že si muklovia pripevňujú na nohy úzke drevené doštičky a šmýkajú sa na nich z kopcov.
Ron ide do Brlohu. Harry mu niekoľko dní závidel, kým mu Ron na otázku, ako pôjde domov, neodpovedaclass="underline" „Ale ty ideš tiež! Nepovedal som ti? Mama mi už dávno písala, aby som ťa pozval.“
Hermiona prevrátila oči, ale Harrymu to pozdvihlo náladu, lebo predstava prázdnin v Brlohu bola nádherná, hoci ju Harrymu trochu kazili výčitky svedomia, že nebude môcť tráviť sviatky so Siriusom. Rozmýšľal, či by sa mu nepodarilo presvedčiť pani Weasleyovú, aby na hostinu pozvala aj jeho krstného otca. Hoci pochyboval, že by Dumbledore dovolil Siriusovi opustiť Grimmauldovo námestie, pomyslel si, že pani Weasleyová by ho možno aj tak nechcela, lebo často boli na nože. Odvtedy, ako Sirius zmizol v ohni, sa s Harrym vôbec nespojil a hoci Harry vedel, že kým Umbridgeová striehne, bolo by nerozumné pokúšať sa o kontakt, nerád myslel na to, aký je Sirius v matkinom dome osamelý a že mu možno z tej samoty s Kreacherom už preskakuje.
Na posledné stretnutie DA pred prázdninami prišiel do núdzovej miestnosti skôr a bol rád, lebo keď sa rozhoreli fakle, videl, že Dobby sa podujal urobiť vianočnú výzdobu. Vedel, že je to dielo domáceho škriatka, lebo nikto iný by na strop nenavešal stovky zlatých ozdôbok s Harryho obrázkom a nápisom Veselé Harrynoce!
Harry len-len že stihol postŕhať aj posledné, keď sa s vrzgotom otvorili dvere a vošla Luna Lovegoodová, ktorá sa tvárila rovnako zasnene ako vždy.
„Ahoj,“ pozdravila neurčitým tónom a obzerala si zvyšky výzdoby. „Je to pekné, to si urobil ty?“
„Nie, domáci škriatok Dobby.“
„Imelo,“ zasnene ukázala Luna na veľký konárik s bielymi bobuľkami priamo nad Harryho hlavou. Harry uskočil.
„Správne uvažuješ,“ vážne povedala Luna. „Často býva napadnuté narglami.“
Harry bol ušetrený otázky, čo sú to nargly, lebo prišla Angelina s Katie a Aliciou. Všetky tri boli zadychčané a zmrznuté.
„Konečne sme ťa nahradili,“ skleslo oznámila Angelina a odhodila plášť do kúta.
„Nahradili ste ma?“ nechápavo opakoval Harry.
„Teba, Freda a Georgea,“ podráždene vysvetlila Angelina „Máme iného stíhača!“
„Koho?“ rýchlo sa spýtal Harry.
„Ginny Weasleyovú,“ povedala Katie.
Harry na ňu hľadel s otvorenými ústami.
„Áno, viem,“ hovorila Angelina, vytiahla si prútik a rozcvičovala si ruku, „ale je celkom dobrá. Pravdaže, tebe sa nevyrovná,“ nevraživo naňho pozrela, „ale keďže teba mať nemôžeme…“
Harry si zahryzol do jazyka, aby jej neodsekol, tak ako mal chuť. Vari netuší, že ľutuje svoje vylúčenie z tímu sto ráz väčšmi než ona?
„A čo odrážači?“ spýtal sa a usiloval sa hovoriť pokojne.
„Andrew Kirke,“ bez nadšenia oznamovala Alicia, „a Jack Sloper. Ani jeden z nich nie je skvelý, ale v porovnaní s tými ostatnými idiotmi, čo prišli…“
Príchod Rona, Hermiony a Nevilla ukončil tento deprimujúci rozhovor a o päť minút už bola miestnosť taká plná, že Harry nevidel Angelinine spaľujúce a vyčítavé pohľady.
„Dobre teda,“ zavolal, aby stíchli. „Myslím, že dnes večer by sme si mali precvičiť všetko, čo sme doteraz robili. lebo je to posledné stretnutie pred prázdninami, a pred trojtýždňovou prestávkou nemá zmysel začínať s niečím novým…“
„Nebudeme robiť nič nové?“ sklamane zašomral Zacharias Smith tak nahlas, že to bolo počuť v celej miestnosti. „Keby som to bol vedel, ani by som neprišiel.“
„V tom prípade je nám veľmi ľúto, že ti to Harry nepovedal,“ nahlas vyhlásil Fred.
Niekoľkí sa zachichotali. Harry videl, že Čcho sa smeje, a pocítil dobre známe chvenie v žalúdku, ako keby vynechal cestou dolu jeden schod.
„Môžeme trénovať vo dvojiciach,“ navrhol Harry. „Začneme so zabraňovacím zaklínadlom a po desiatich minútach si vezmeme vankúše a skúsime znova omračovanie.“
Všetci sa poslušne rozdelili, Harrymu ako zvyčajne prischol Neville. O chvíľu sa po miestnosti s prestávkami rozliehali výkriky „Impedimenta!“ Zasiahnutý študent nakrátko zmeravel a zatiaľ sa jeho partner obzeral okolo seba a sledoval, ako pracujú ostatné dvojice, potom sa vystriedali.
Neville sa neporovnateľne zlepšil. Po chvíli, keď Harry už tretí raz precitol po zmeravení, požiadal Nevilla, nech sa zasa pripojí k Ronovi a Hermione, aby on mohol prechádzať pomedzi ostatných a sledovať ich. Keď šiel popri Čcho, žiarivo sa naňho usmiala. Odolal pokušeniu prejsť okolo nej ešte niekoľko ráz.
Po desiatich minútach zabraňovacieho kúzla rozložili po dlážke vankúše a začali trénovať omračovanie. Priestor bol obmedzený, preto nemohli precvičovať všetci naraz, a tak polovica skupiny chvíľu sledovala ostatných a potom sa vymenili. Harry od hrdosti až rástol. Je pravda, že Neville namiesto Deana, na ktorého mieril, omráčil Padmu Patilovú, ale tentoraz minul oveľa tesnejšie než zvyčajne, a ostatní tiež výrazne pokročili.
Na konci hodiny ich Harry zastavil.
„Ste naozaj dobrí,“ usmieval sa. „Po prázdninách môžeme začať niečo veľké – možno dokonca Patronusa.“
Ozval sa vzrušený šum. Miestnosť sa ako zvyčajne vyprázdňovala po dvojiciach, po trojiciach, väčšina spolužiakov zaželala Harrymu veselé Vianoce. S pocitom spokojnosti potom aj s Ronom a Hermionou pozbierali vankúše a ukladali ich. Ron s Hermionou odišli pred ním, on sa trochu zdržal, lebo Čcho tam ešte bola, a dúfal, že aj ona mu zaželá veselé Vianoce.
„Nie, ty len choď,“ počul, ako vravela kamarátke Mariette a srdce mu poskočilo až do krku.
Predstieral, že napráva kopu vankúšov. Teraz si už bol celkom istý, že sú sami, ale čakal, kým prehovorí Čcho. Namiesto toho však počul, ako silno potiahla nosom.
Otočil sa a videl, že stojí na prostriedku miestnosti a po tvári jej stekajú slzy.
„Čo…?“
Nevedel, čo robiť. Jednoducho tam len stála a potichu plakala.
„Čo sa deje?“ spýtal sa neisto.
Pokrútila hlavou a rukávom si utrela oči.
„Prepáč,“ ospravedlňovala sa zachrípnuto. „Myslím, že… ja len… keď sa to všetko učíme… tak rozmýšľam… či… keby to všetko bol vedel, či by bol ešte nažive.“
Harrymu nálada razom klesla ešte nižšie ako zvyčajne a srdce mal až kdesi pri pupku. Mohol to vedieť. Chcela sa rozprávať o Cedricovi.
„Ale on to všetko vedel,“ zamračene povedal Harry. „A vedel to naozaj dobre, inak by sa nebol dostal do stredu labyrintu. Lenže ak ťa Voldemort naozaj chce zabiť, nemáš šancu.“
Pri Voldemortovom mene sa jej začkalo, ale stále hľadela na Harryho a ani sa nemykla.
„Ty si prežil a bol si celkom maličký,“ zašepkala.
„Áno,“ vzdychol si unavene a šiel k dverám, „ale ani ja, ani nikto nevie prečo, takže sotva na to môžem byť hrdý.“
„Och, nechoď,“ plačlivo požiadala Čcho. „Je mi… ja som sa tak rozcitlivela… nechcela som…“
Čcho znovu začkala. Bola veľmi pekná, aj keď mala oči čierne a opuchnuté. Harry sa cítil celkom nanič. Bolo by ho potešilo obyčajné želanie veselých Vianoc.
„Viem, že to muselo byť pre teba hrozné,“ znova si utierala oči do rukáva, „keď som spomenula Cedrica. Veď ty si ho videl umrieť… a zrejme chceš na to zabudnúť.“