„No dobre. Vráťme sa teda k môjmu novonarodenému synovi. Chcete vidieť jeho fotografiu?“ Chotenkov vytiahol z vrecka niekoľko snímok a položil ich na stôl úmyselne naopak. Prezident ich opatrne obrátil a zarazil sa. Hneď sa však rozosmial.
„To je dobré — to je dobré! Vravíte syn — ale veď je to dcéra.“ O chvíľku však zvážnel. „Objavili ste ďalší mesiac pri Plutóne?“ spýtal sa.
„Vravím vám, že to nie je môj syn. A nie je to ani mesiac. Je to planéta.“
„Teda predsa dcéra! Počkajte — čo ste povedali? Iba teraz som si uvedomil… Planéta? A v našej slnečnej sústave? Tvrdili ste predsa pred chvíľou, že mapa našej sústavy je chybná?“
„Áno, to som tvrdil, A dôkaz, že mám pravdu, leží pred vami.“
„Teda desiata planéta? A je to vôbec možné? Ako mohla tak dlho unikať našim dokonalým prístrojom? Chcete mi vari tvrdiť, že my, ktorí sme objavili planéty pri Síriusovi, boli sme takí slepí, že sme nedokázali odhaliť čierneho pasažiera, skrývajúceho sa takmer na dosah ruky?“
„Čierny pasažier, áno, to je správne slovo, trafili ste do živého,“ zasmial sa Chotenkov. „Novo objavená planéta sa skutočne tak volá.“
„Nejde mi to do hlavy. A kto ju objavil?“
„Ťažko povedať. Bolo ich viac naraz: Molodinová, Wroclawski, Madarász, Navrátil…“
„Posádka Lúča! To je prekvapujúce. Už dva razy sme obišli celú slnečnú sústavu, a nič. Prosím vás, nenapínajte ma a už povedzte priamo, čo viete o tomto objave.“
„Predbežne toho nie je veľa. Zprávu z Lúča som dostal pred desiatimi minútami a ešte nie je úplná. Letela k nám asi šesť hodín, čiže pred necelými siedmimi hodinami stretol sa Lúč s neznámym telesom, ktoré mu takmer zlomilo väz. Čierny pasažier nedostal totiž svoje meno náhodou. Planéta je skutočne čierna v pravom zmysle slova. Je celkom bez atmosféry ako náš Mesiac — a približne je aj rovnako veľká. Jej povrch má obdivuhodnú vlastnosť, ktorá ju uchránila pred sliedivými zrakmi astronómov: absorbuje slnečné svetlo. Pravdepodobne obsahuje veľké percento uhlíka a naviac má pórovitú štruktúru. Nedivme sa teda, že sa tento čierny pasažier tak dlho skrýval pred našimi zrakmi.“
„Nedivím sa, že sme ho neobjavili z našich observatórií na Zemi ani na Mesiaci. Ale ako je možné, že ho nenašli prieskumné výpravy? Alebo prečo ho neprezradili gravitačné sily?“
„Aj na túto otázku nám odpovedali ľudia z Lúča. Čierny pasažier je vzdialený od dráhy Plutóna takmer dve svetelné hodiny. Keď preťala naša prvá výprava Plutónovu dráhu, vtedy bol zrejme na druhom konci slnečnej sústavy. Podobne to bolo pravdepodobne aj pri druhej výprave. A pokiaľ ide o gravitačné sily, tie sú vzhľadom na nepatrné veľkosti primalé, aby mohli nejako ovplyvniť pohyb Plutóna.“
Prezident akadémie si znova pozorne prezrel snímku desiatej planéty.
„No, predbežne nám neostáva iné, ako srdečne uvítať nového suseda a opraviť naše nedokonalé mapy,“ riekol zamyslene. „Škoda, že ho nepoznáme lepšie. Možno nám prezradí mnoho z tajomstiev, ktoré ešte zastierajú vznik našej slnečnej sústavy. Dokonca ani nemôžeme vylúčiť možnosť, že je to chýbajúci článok do Mendelejevovej tabuľky astronómov, ktorá nám umožní presne určiť zákonitosť pohybu a zloženie nebeských telies. Keby sme mali rovnakú tabuľku ako chemici, stačilo by nám, aby sme pri vzdialenom slnku objavili hoci len tri planéty — a pre ostatné by sme už s plnou istotou nechali voľné okienka, v ktorých by bola presne určená váha, rýchlosť obehu a zloženie dosiaľ nenájdených planét. Nemôžem si pomôcť, ale znova a znova sa mi vtiera myšlienka, že slnečné sústavy a atómy majú v mnohom obdobnú zákonitosť.“
„Chcete tým povedať, že naša Zem je iba elektrónom v akomsi obrovskom atóme?“ usmial sa Chotenkov.
„To nie, to som tým nechcel povedať — vy to predsa dobre viete. Nemôžete však vyvrátiť, že štúdium slnečných sústav nám už viackrát otvorilo oči aj v atómovej fyzike…“
Desiata planéta „Čierny pasažier“ prinútila posádku Lúča, aby citeľne pozmenila plán cesty. Po tejto nepríjemnej skúsenosti Navrátil nariadil, aby sa rýchlosť letu zvyšovala oveľa pomalšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Kto mohol zaručiť, že sa nezjaví ďalší pasažier? Potom by to dopadlo oveľa horšie.
Čoskoro sa ukázalo, že opatrnosť bola na mieste. Po niekoľkých dňoch stretol sa Lúč s ďalším obyvateľom vesmíru. Blúdil sám nekonečnými priestormi. Tentoraz to však nebola planéta, ale kométa, ktorú prilákala zvedavosť do rodiny nášho Slnka.
Zjavila sa celkom nečakane. Jej ľahunké, takmer nehmotné telo zažiarilo bledobelasým svetlom na hviezdnej oblohe a stratilo sa z dohľadu. Nezanechalo po sebe nijaké iné stopy ako niekoľko nových otáznikov v myšlienkach hviezdoplavcov, ktorí sa zamysleli nad zákonitosťou existencie komét.
Astrorádiolokátory a astrotelevízory bez prerušenia skúmali priestor pred. sebou.
Ich hlásenia boli práve také stručné ako záznamy astrogravimetrov: Voľno!
Atómové reaktory začali zvyšovať svoju činnosť.
Rýchlosť letu pravidelne stúpala.
100 kilometrov za sekundu…
500 kilometrov za sekundu…
1000 kilometrov za sekundu…
5 000 kilometrov…
10 000
50 000
100 000
Zprávy zo Zeme sa vždy viac oneskorovali.
„Nech som prvou dojičkou Mliečnej dráhy, ak ma tá rýchlosť svetla v krátkom čase nevyvedie z rovnováhy!“ rozčuľoval sa inžinier Fratev. „Nech robíš, čo robíš, tých prekliatych tristotisíc kilometrov za sekundu neprekonáš. Nie je to na zlosť? Prečo to vôbec nazývame rýchlosťou? Tieto rádiovlny sa predsa vlečú ako slimák! Pre našu slnečnú sústavu nám ešte ako tak stačili. Ale čo s nimi teraz? Na Proximu sa trmácajú viac ako štyri roky. To je pekný zpravodajský prostriedok! Pozdravíš priateľa pri Alfe Centauri „Nazdar“ — a teraz si pekne čakaj vyše osem rokov, kým začuješ jeho odpoveď „Zdravím ťa!“ A ešte čo potom, keď raz pozrieme na opačnú stranu Galaxie! Potom sa pekne až po sto rokoch dozvieš, že sa ti narodil syn. Ešte šťastie, že sme si vedeli predĺžiť život na sto päťdesiat rokov. Inak by sme sa vôbec nedozvedeli o storočnom dojčati.“
Čudnou náhodou neodpovedal Fratevovi Navrátil, ktorý už otváral ústa, aby sa rozhovoril, ale ozval sa hlavný vysielač zo Zeme.
„Dôležitá zpráva pre Lúč,“ niekoľkokrát opakoval hlásateľ. „Oznamujeme vám, že slovenský vedec doktor Zajac, vynálezca astrogravimetra, oznámil Svetovej akadémii vied, že sa pokúša nájsť nový spôsob podávania zpráv pomocou gravitačného poľa. Podľa jeho mienky je to možné. Pretože sa gravitácia šíri mnohokrát rýchlejšie ako svetlo, znamenalo by to, že by sa urýchlilo aj medziplanetárne a medzihviezdne zpravodajstvo. Žiadame vás preto, aby ste jeden z astrogravimetrov trvalo zapojili smerom na Zem a pravidelne sledovali jeho kontrolné záznamy. V prípade, že sa Zajacova domnienka potvrdí, vyšleme naše prvé zprávy pomocou gravitácie v telegrafických značkách.“
Táto zpráva vyvolala u posádky Lúča vlnu nadšeniaA je to celkom pochopiteľné. Veď štyri svetelné roky, ktoré si vyžiadala každá zpráva zo Zeme na Proximu, trápili nielen inžiniera Frateva, ale aj ostatných vedcov. Keby sa čokoľvek na Zemi zmenilo, ľudia z Lúča sa to po pristátí na neznámej planéte dozvedia až po rokoch.
„Neradujme sa predčasne,“ prihlásil sa o slovo Navrátil, len čo vlna nadšenia trochu upadla. „Modulovanie gravitácie je predbežne iba domnienkou a do jej uskutočnenia je ešte ďaleko. Buďme zatiaľ spokojní so slimačou rýchlosťou svetla. Nezapieram však, že doktorovi Zajacovi držím všetky štyri palce, včítane palcov na nohách,“ zasmial sa.