— Respektíve návrh, aby sa pôvodca listov hľadal, — pridal k návrhom ešte jeden.
— Navrhoval by som, — ohlásil sa Krokavec, — aby sa do kuratória vyslali dvaja členovia výboru kvôli stálej kontrole. Udeľujeme Azylu značné podpory, a tak máme právo vedieť, čo sa v ústave robí.
— Respektíve návrh, aby bola krajina v kuratóriu zastúpená dvoma stálymi členmi spomedzi výborníkov.
— S poradným rokovacím a hlasujúcim právom, — zaokrúhlil svoj návrh Krokavec.
— S poradným, rokovacím a hlasujúcim právom, — znela predsedova ozvena.
— Mám faktickú poznámku, — miešal ďalej Klinček, — a čo bude s pôvodcom, ak ho nájdete? Príživníci sa našli. Mal pravdu.
Prešiel si prstom za kaučukový golierik a vystríhaclass="underline"
— Páni! Nedúchajme do ohňa, aby sme sa nepopálili.
— Respektíve návrh, aby sme nedúchali do ohňa, — chcel povedať predseda. Začalo ho hnevať kopenie návrhov. Zmenil tento svoj úmysel a len dr.Kyjakovi šmaril, aby si obľahčiclass="underline"
— Jano! Nedúchaj!
— Prečítajte si, čo všetko píše, — dal Klinčekovi list Mangora, — tam sú všelijaké hrôzy a obludy, nielen drobné cicavce.
— Ja nedúcham, — spamätal sa Kyjak.
— Kto vraví, že vy dúchate? — nevedel si vec vysvetliť Mangora, a ako to robieval, poobzeral sa po prísediacich.
Debata trvala ešte tri štvrte hodiny. Uzavreli, že dozor má mať obvodný lekár, hoci je tam lekár ústavu, ale nebude škodiť, keď sa i notár kedy-tedy obzrie, čím sa nedotýka dozorné právo okresného lekára a krajinského zdravotného šéfa, ako ani zdravotného referenta so sociálnym. Na každý prípad treba vyslať komisiu z výborníkov s odborníkmi, lebo si došlé správy navzájom odporujú. Do kuratória, ktoré ústav spravuje, treba vyslať dvoch členov z výboru, keďže krajina ústav podporuje, musí mať príležitosť, aby sa do všetkých vecí, týkajúcich sa ústavu, mohla zastarať. Áno, bude treba vystopovať, kto písal osočujúce listy, najmä zistiť, či je to nie intriga personálu proti vedúcim alebo vedúcich proti personálu, či pisateľ nechce niekoho vytisnúť a sám sa vtisnúť, či v tom netrčí škuľavá pomsta. Napokon, netreba dúchať do ohňa. Prosíme teda o tom nič neuverejňovať v novinách. Nie tak, ako sa to už často stalo, že sa písalo od buka do buka. Z výborovej schôdzky sa nesmie nič vynášať. To, čo sa tu narodilo musí tu i umrieť, lebo schôdzky výboru sú neverejné.
Za týmto sa strhla nová debata. Mangora skočil do reči:
— Neverejné, ale nie tajné.
Povstala otázka, čo je neverejnosť a čo tajnosť. Nemohli sa dohodnúť. Na návrh dr.Rubára otázka sa musela postúpiť na riešenie univerzitnému profesorovi Vrabcovi, právnemu odborníkovi.
Nakoniec predseda mohol poďakovať Mangorovi, že upozornil ctený výbor na nepríjemnosti v ústave Azyl.
Zvonili na obed.
— Pred denným poriadkom hlási sa ešte niekto o slovo?
Ani jedna ruka netrčala.
— Prejdeme na denný poriadok … Číslo 298.345 … Regulovanie potôčika Klebetného … Skupina XII … Oddelenie 25 … Pán vládny radca Triezvy.
Triezvy sa zdvihol. Prevrátili krajinskú kasu a začali sa sypať tisícky, desaťtisícky, stotisícky.
— Pre jednu voš sme mlátili slamu dve hodiny, — nebol spokojný predseda.
— Voš je spoločenský tvor, — odpovedal mu ticho dr.Kyjak, — kde je jedna, tam ich je viac. A kde sú, tam sú aj ľudia. Postačí len „voš“ spomenúť, už sa škrabeš. Nezbadal si, ako sa celý výbor pohýbal a páni výborníci škoblili?
— Veru i mňa hrýzlo. I teraz cítim niečo za pásom … Číslo 302.400 … Regulovanie rieky Nitry…
Spravodajcovia sa menili, dvíhali sa a sadali ako osoby v spevohre Svätopluk, raz na tom vŕšku, raz na druhom.
Hudobne odrecitovali svoje úlohy s ustavične sa opakujúcim motívom na konci: „Navrhuje sa…“ alebo: „Nenavrhuje sa…“ Hlavný organista zatiahoclass="underline" „Nemá nikto nič proti návrhu?“ Ak bolo ticho, zaspievaclass="underline" „Udeľuje sa“, alebo „Prijíma sa“, alebo „Schvaľuje sa“. Zriedkakedy záporne. Všetko šlo hladko. Výbor bol neobyčajne štedrý. Len kde-tu napravil návrh: „Ale dajme im päťtisíc.“
— Kto je za päť?
Predseda len mihol a ustáliclass="underline"
— Väčšina.
Ak niekto z výborníkov pokrčil nosom, nasledovala otázka:
— Kto je proti?
A výborník hneď nos vyrovnal a ruku strčil pod stôl.
— Udeľuje sa päťtisíc.
Čas pokročil. Blížilo sa k jednej. Mnohí výborníci z vidieka chceli ísť na obed a odcestovať o pol tretej, aby budúceho týždňa mohli zasa prísť na zasadnutie zastupiteľského zboru, ktoré podľa neoverených zvestí malo byť posledné a rozpustené po odhlasovaní krajinského rozpočtu vzhľadom na spomínané voľby, aby sa mohli venovať kortešačkám.
Spravodajcovia vycítili, že sa výborníci náhlia, ponáhľali sa i oni.
Zadržali trochu voľby sekundárov, najmä ošetrovateľov a ešte viac kuričov. Uchádzačov bolo veľmi mnoho a skoro každý tretí výborník mal svojho sekundára, ošetrovateľa a kuriča. Dr. Homločko rozdával osmičky papiera, písali sa mená, rátali:
— Odovzdaných dvanásť lístkov, — čítal predseda, a ukladajúc lístky na kôpky, menoval navrhnutých, „dr.Grün, dr.Grün, dr.Achmatov, dr.Achmatov, dr.Achmatov, dr.Bencík … dr.Grün … dr.Achmatov … dr.Bencík, dr.Bencík … dr.Bencík … dr.Bencík … A tak teda dr.Grün, jeden, dva, tri … dr.Achmatov, jeden, dva, tri, štyri … dr.Bencík, jeden, dva, tri, štyri, päť … Zvolený je dr. Bencík piatimi hlasmi…“
Po voľbách bolo už len počuť:
— Turistický spolok v Banskej Bystrici — päťtisíc korún.
— Nikto proti? … Prijíma sa.
— Turistický spolok v Banskej Bystrici — päťtisíc korún.
Predseda sa už nespýtaclass="underline" „Kto je proti?“ Len toľko:
— Ďalej!
— Turistický spolok v Brezne nad Hronom — dvetisíc.
— Ďalej!
— Turistický spolok v Ružomberku — päťtisíc.
Predseda už len glgol, ako čo by chcel potisnúť, čo označovalo skrátene „ďalej!“.
— … stický spolok v Mikuláši — tritisíc … Spolok v Poprade — päť … Kežmarok — štyri, — skracoval i referent.
— Koľko ich máte? — zastavil ho na chvíľu predsedajúci.
— Dvadsaťosem.
— Ďalej!
— Stará Ves — tri … Nová — štyri…
— Aká Nová? Nová Baňa, či Nová Ves? Povedzte aspoň meno, — znepáčilo sa cválanie predsedovi.
— Nová Ves. Turistický spolok v Novej Vsi si žiada krajinskú podporu. Vo svojej žiadosti dôvodí…
— Nepotrebujeme vedieť, — vykríkli hlasy, — koľko?
— Navrhuje sa štyritisíc.
— Čo štyritisíc? — znervóznel predseda.
— Korún.
— Tak povedzte … Neviete referovať,“ zažalostil, mihnúc na suseda dr. Kyjak. „To máš tak. Vôl.“
Pomýlený spravodajca odkrákoril svoj referát. Sadol si namrzený.
„Človek nevyhovie,“ zahundral si pod nos.