— Co dá Poznávatelom skúmanie tohto divocha?
Presne takto sa preložilo do nášho jazyka zodpovedajúce griádske slovo, nech už to znelo pre nás akokoľvek nepríjemne.
Podrobíme ho biologickému presvecovaniu, aby sme si objasnili mechanizmus práce mozgu. Špeciálne vypracovaný program štúdia dovolí biopsychológom rozriešiť otázku, ktorá ich už dávno zaujíma: či dokáže bytosť z iného sveta, s ináč vyvinutým mozgom pochopiť zákony Veľkej mnohotvárnosti (ako som sa neskoršie dozvedel, Griáďania takto nazývali prírodu). Tieto skúsenosti pomôžu Poznávatelom prehĺbiť metódy odrazu mnohotvárnosti.
— Dobre, — povedal Elc. — Tohto pozemšťana dostane k dispozícii Vysoký stupeň poznania. A druhý?
Ukázal na Viktora.
Človek s jazvou zbežne prehliadol môjho navigátora.
— Tento pozemšťan sa nehodí pre Vysoký stupeň poznania. Jeho myslenie je primitívne a nezaujíma biopsychológov. x Urazený Viktor očervenel a obrátil sa. Pochopil som, že griádski vedci akýmsi šiestym zmyslom okamžite určili stupeň rozumového rozvoja indivídua. V tej chvíli vstal Griáďan v žltočervenom odeve, ktorého som predtým nezbadal, a povedaclass="underline" — O tohto pozemšťana sa zaujíma Oddelenie zdokonaľovania organizmu. Má vlastnosti, ktoré na Griáde dávno vymizli: aktívnu duševnú silu, vysokú energetickú úroveň. V pozemšťanovi je mocný citový odraz Veľkej mnohotvárnosti. V starovekých vrstvách Informatória sa zachovali zápisy o tom, že podobné vlastnosti mali aj naši ďalekí predkovia. Obnoviť ich, to je cieľ nášho oddelenia. Chladný rozum, ktorý sa zrodil pred štyridsiatimi piatimi storočiami, hrozí úplne pohltiť spoločnosť Poznávateľov.
— Jasné, — Elc naklonil hlavu. Na jeho tvári sa ukázal slabý odraz uspokojenia. — Druhého pozemšťana odovzdáme do Oddelenia zdokonaľovania.
Biopsychológovia súhlasne zamrmlali.
Pravdu povediac, zatiaľ som v tomto ich rozhodnutí nevidel nič zlého. Naopak! Dúfam, že v ich takzvanom Vysokom stupni poznania sa zoznámim s výdobytkami griádskeho rozumu za uplynulé tisícročia. Nechápem Viktorovo rozhorčenie; takej možnosti sa treba potešiť, no on je nespokojný. Prudko vstal a prikročil k tribúne, za ktorou sedel Elc. Starec sa tuším naľakal a dal znamenie dvom urasteným služobníkom, aby prišli celkom k tribúne.
— Protestujem proti pokusom s predstaviteľom rozumového sveta, ktorý sa vám v rozvoji vyrovná! — vy hlásil astronaut hnevlivo. — Žiadam sl obodu pohybu po Griáde, slobodu styku so všetkými osobami! Alebo sa bojíte? Pravdaže, bojíte sa! Nechcete, aby sa Griáďania dozvedeli o živote na Zemi, aby spoznali zásady komunistického humanizmu a aby ich nasledovali? Mlčíš? Vráťte nám teda „Urániu, a dajte nám gravitónovú pohonnú látku.
Vrátime sa domov.
Elc počúval jeho reč so strnulým úsmevom. Ale biopsychológovia obkolesili Viktora a namierili naňho rozličné prístroje a zachytili jeho pohyby tela, gestá a výraz tváre. Hneď vidno, že sú to ľudia činu: nestrácali čas a už aj sa pustili do skúmania nového javu Veľkej mnohotvárnosti.
Viktor, celý bez seba od Elcovej ľahostajnosti voči jeho požiadavkám, sa rezko zvrtol a zamieril k východu. Ale v tej chvíli ho služobníci chytili pod pazuchy a začali ho ťahať k východu. Viktor sa mocne vzpieral. Za nimi sa skoro slávnostne pohli biopsychológovia, idúcky sa zhovárajúc. Akiste si vymieňali dojmy o nezvyčajnom správaní sa „polodivej bytosti”.
Pri samom východe sa Viktor zrazu prudko vytrhol z rúk služobníkov a vybehol na plošinu, kde stáli lietajúce prístroje Griáďanov. Služobníkov, zmeravených od prekvapenia, podurilo Jugdovo zvolanie, i vrhli sa za utečencom. Ale už bolo neskoro. Viktor vyletel do povetria. Zaujímavé; kedy sa len naučil riadiť griádske „vajce”? Určite si zapamätal manipuláciu Griáďannov na pulte prístroja, ktorým nás priviezli do Trozy v deň príletu na planétu.
Ale beda! Stalo sa to isté čo s „Urániou”. Viktor nestačil preletieť ani kilometer, keď jeho prístroj zabrzdil vo vzduchu, akoby ho schmatla ruka neviditeľného čarodejníka. Po istý čas visel prístroj nad stupňovitou vežou, ktorá uzatvárala skupinu budov na kraji „arény”, a potom sa veľmi plynulé vrátil k vstupnému oblúku. Služobníci Kruhov mnohotvárnosti vtisli vzpierajúceho sa Viktora do kabíny zvláštneho výťahu. Mávol rukou a čosi zakričal. Z jeho slov som stihol zachytiť iba: — Čakajte! Nájdem vás.
A zmizol v spleti mestských stavieb.
No ja som z neznámych príčin spokojný s jeho osudom a som presvedčený, že sa za nijakých okolností nestratí.
Oranžovomodrí, ktorí zostali so mnou, sa zrejme báli, že aj ja sa pokúsim ujsť, a vytvorili ozajstnú uličku, ktorou ma odviedli na plošinu. Tam ma naložili do priezračnej kabíny výťahu, ktorý nás viezol po nekonečných tuneloch a priechodoch. Zhora, zdola i po bokoch sa mihali poschodia, sály, akési budovy. V očiach sa mi menilo od ustavičného striedania priezračných a zatemnených stien. Napokon sa výťah zastavil v okrúhlej priehlbine steny.
Obzrel som sa a dolu som uvidel obrovskú halu, kde pri podivných prístrojoch sústredene pracovali Griáďania v oranžovomodrých odevoch. Boli to biopsychológovia. A tak už tretí deň som u biopsychológov. Ako som predpokladal, nič neprirodzeného alebo barbarského: oranžovomodrí sa ukázali byť velmi korektnými bytosťami. Dovolili mi bez prekážok pracovať v obrovskom Informatóriu, kde sú sústredené miliardy mikrofilmov a „zapamätávajúcich” kryštálov. Znova sa presviedčam, že cesty rozvoja vedy rozličných svetov musia byť v hlavných rysoch zhodné. Tento predpoklad potvrdzuje aj spôsob uschovávania nahromadených tisícročných vedomostí na Griáde. Informatória — pamäť ľudstva — sa objavili na Zemi ešte sto> rokov jpred naším odletom k stredu Galaxie. Vtedy bola objavená takzvaná celulárna pamäť. Čo to vlastne bolo? Zvláštne kryštály, súbor jednotlivých elektromagnetických buniek — to je celula. Do nich bol i elektromagnetickými vlneniami zapísané najdôležitejšie výsledky ľudského poznania, kultúry, umenia. Do mikroskopického objemu celuly bolo možno zapísať akýkoľvek druh informácie: knihu, obraz, divadelné predstavenie, film. Elektrónkové rýchlopočítacie zariadenia rozvíjali a reprodukovali na obrazovkách takýto zápis ako text alebo farebné obrázky a dynamické reproduktory vysielali zvuk.
Tak isto aj na Griáde v kolosálnom Informatóriu sú ako v obrovských plástoch uložené miliardy „zapamätávajúcich” kryštálov, z ktorých každý uchovával obsah niekoľko tisíc objemných zväzkov. Nazhromaždili tu nespočetné poklady vedomostí, pozbieraných Griáďanmi za dvadsaťtisíc rokov jestvovania ich civilizácie.
…Obklopuje ma hlboké ticho. No viem, že v tejto tisine stále pokračuje neúnavná práca. Prúdy elekromagnetických signálov nečujne nesú po mnohých kanáloch informácie, ktoré sa neprestajne, vrstva za vrstvou, ukladajú do zapamätávajúcich kryštálov. A predo mnou sa rozvíja obraz cudzieho sveta, neopakovatelný vo svojich dejinách, v mnohom cudzí pozemským predstavám, ale prekvapivo známy v dôsledku všeobecného prírodnohistorického a spoločenského vývoja rozumných bytostí vo Vesmíre.
Griáda vznikla súčasne s ústredným telesom a s ostatnými tromi obežnicami z planetárnej sústavy pred siedmimi miliardami rokov z jednotného zhluku predhviezdnej hmoty. Evolučný vývoj planéty pred vznikom prvých príznakov organického života trval päť miliárd rokov; dlhý, mučivo ťažký vývoj živej hmoty od prvých bielkovinných kvapiek — „zárodkov” života — až po cicavcov z radu zobákovitonosých, priamych predchodcov Griáďanov, trval poldruhej miliardy rokov. Prvotní Griáďania, ktorí už mali rozum, sa zjavili pred štyrmi miliónmi rokov.