Podmienky vývoja rozumného života na Griáde značne zhoršovala osobitná astronomická poloha planéty a večné tepelné žiarenie stredu Galaxie. Os otáčania Griády je skoro rovnobežná s rovinou jej dráhy, čiže sa otáča „ležiac na boku”, ako planéta Urán v Slnečnej sústave. Už si viem vysvetliť príšerné teplo, ktoré i teraz vládne za múrmi tohto čarovného mesta. Pretože os otáčania Griády leží v rovine ekliptiky, spôsobuje to podivuhodnú zmenu ročných období a dní. Vysvitá, že dĺžka roku na Griáde sa rovná deväťdesiatim trom zemským rokom. Z toho dvadsaťtri rokov sa pravidelne strieda deň s nocou, ale deň sa predlžuje. Potom na severnej pologuli nastáva dlhokánsky deň a dlhokánske leto, ktoré trvá dvadsaťtri rokov.
Nato slnko začne špirálovito zostupovať k obzoru a znovu sa na dvadsaťtri rokov vráti normálne striedanie dňa a noci, ale noc sa postupne predlžuje.
Potom nastúpi ustavičná noc a dlhá zima, ktorá trvá tiež dvadsaťtri rokov.
My sme sa dostali na severnú pologuľu Griády, a to čírou náhodou.
Mali sme šťastie. Keby sme sa boli dostali na južnú pologuľu, neboli by sme objavili griádsku civilizáciu.
Stred Galaxie nezohrieval žiarením južnú pologuľu. Tam teraz zúri dvadsaťtriročná zima a nepreniknuteľná noc. Prezrel som desiatky mikrofilmov so zábermi z južnej pologule: človeka pochytí hrôza, keď vidí divé nakopenie ľadových masívov a počuje hukot nepredstaviteľne mocných uragánov.
Rastlinstvo podivných tvarov — výsledok prispôsobenia sa k pro strediu — sa kŕčovite tisne k pôde, zmiera v skalných roklinách, v hlbokých dolinách, zasypaných snehom. Priemerná zimná teplota na južnej pologuli je mínus sedemdesiat stupňov.
Ale teraz sa na obrazovkách mihajú iné zábery: na južnej pologuli zavládlo dvadsaťtriročné leto. Rastlinstvo, akoby chcelo dobehnúť zameškané, rozkvitá v bohatých farbách a udivuje mnohorakosťou tvarov. Všade vidno obrovské plazivé stromy, podobné zemskému chlebovníku; medzi nimi sa vydeľujú skupiny chlpatých griádskych paliem. Ich dokrivené kmene sa týčia do tridsaťmetrovej výšky a svojimi korunami tvoria druhú vrstvu lesa, rastúcu nad plazivými stromami. Toto všetko prepletávajú popínavé rastliny, ktoré sa ťahajú zo stromu na strom a vytvárajú na jednom mieste dômyselne upletené vzory, inde zasa nepreniknuteľnú masu červenooranžovej „zelene”.
Počas štvrťstoročnej zimy nezostala na južnej pologuli ani jedna živá bytosť. Len automatické pozorovacie stanice pre meteorologické predpovede,podzemné” závody a továrne na spracovanie podzemného bohatstva pokračovali v neúnavnej práci, úplne automatizované a riadené elektrónkovým mozgom zo severnej pologule.
Opakujem ešte raz: keby sme boli náhodou pristáli na južnej pologuli, keď tam vládne zima, alebo na severnej v období hmiel a búrok — akiste by pozemšťania neboli objavili griádsku spoločnosť.
Teraz niečo o období hmiel a búrok. Tento klimatický jav nastáva na severnej pologuli pravidelne každých dvadsaťtri rokov. Silné vrstvy chladného vzduchu, ktoré sa blížia z južnej pologule, sputnanej zimou, vyvolávajú silné atmosferické poruchy.
Ani spojené tepelné žiarenie stredu Galaxie a slnka na severnej pologuli, ani umelé mezónové slnká, ktoré sa vznášajú nad južnou Griádou — nič nemôže úplne neutralizovať chlad ľadových pustatín! Vtedy sa nad severnou Griádou rozpútajú nevídané lejaky; zúria niekoľkomesačné búrky a tajfúny, všetko sa zatiahne hustou hmlou. Griáďania sa v tomto období ukrývajú v krytých mestách pod priezračnými strechami, v podzemných mestách a na dne Fialového oceánu. Obdobie hmiel a búrok trvá dvadsať rokov, potom nastáva prechodné obdobie, počas ktorého je na severnej Griáde vlhko a sparno ako v parnom kúpeli. Napokon teplo nebeských telies vysuší pôdu a rastlinstvo; pomaly sa vráti páľava a dusno.
Tieto zvláštnosti podnebia neobyčajne sťažili a skomplikovali sociálny vývoj griádskej spoločnosti. Na počiatku svojej existencie Griáďania blúdili po rovinách a džungliach severnej pologule a potravu získavali v ťažkom zápase. Ich prapôvodná spoločnosť prekvapujúco pripomína prvobytné rodové zriadenie na Zemi. V období hmiel a búrok sa zahrabávali do „podzemných” dier. Iste si viete predstaviť, čo znamená prežiť desať až dvadsať rokov za takých podmienok. Ku koncu obdobia dve tretiny prvobytných Griáďanov zomieralo na choroby a od hladu. Potom nastalo príjemné obdobie a znovu sa rozmnožili. Dlhé tisícročia pokračoval neuveriteľne ťažký boj Griáďanov s prírodnými silami, oveľa mocnejšími a ničivejšími než na Zemi.
Na južnej pologuli Griáďania vôbec nežili, ani len v letnom období.
Iba v ovela neskorších obdobiach zatúlali sa ta jednotlivé skupiny moreplavcovpoľovníkov, ktorí chceli chytiť podivné zvieratá, čo vyrastali v prírodných podmienkach južnej Griády.
Aj tu, podobne ako na Zemi, začalo sa na určitom stupni vývoja svojrázne triedne rozvrstvenie griádskej prvotnepospolnej spoločnosti. Súš Griády sa skladala z troch velkých svetadielov. Z nich dva sa rozprestierali na južnej pologuli medzi osemnástym a pätnástym stupňom južnej šírky. Tretí kontinent — Severný ústredný svetadiel — ležal na severnej pologuli. Ostatok planéty pokrýval Fialový oceán. Na jeho nedozernom priestranstve sa rozkladali desiatky súostroví a tisíce jednotlivých ostrovov. Pvozmiestenie svetadielov malo určitý vplyv na vývoj griádskej spoločnosti. Na Ústrednom svetadieli sa vytvoril jediný otrokársky štát, pretože otroctvo bolo aj tu nevyhnutným stupňom na ceste Griáďanov k civilizácii. Len pomocou surového fyzického násilia bolo možné donútiť Griáďana, aby systematickejšie pracoval, a na úkor tejto otrockej práce sa umožnilo iným osobám, aby sa zaoberali vedou, technikou, umením. No aj tu som videl velké zvláštnosti. Na nespočetných súostroviach a velkých ostrovoch Fialového oceánu trvalo prvotnopospolné zriadenie až do epochy Ochrancov vedomostí, to znamená, do epochy strojovej civilizácie, ktorá sa začala pred osemtisíc rokmi. Griádske ostrovy boli nevyčerpateľnou zásobárňou pre dopĺňanie armády otrokov. Na ich kostiach postupne vyrastala budova civilizácie. Pre to, aby sa vystavali obrovské kryté mestá — strediská stáleho života počas obdobia hmiel a b úrok — zahynuli milióny a milióny zotročených ostrovanov. Celé dejiny Griády v priebehu dlhých tisícročí pred vznikom strojovej civilizácie — to je nepr estajný triedny boj, reťaz prudkých otrockých povstaní a vzbúr. Povstania potláčali veľmi kruto. Ochrancovia vedomostí boli dávnovekou vládnucou triedou, ktorá si osvojila vedomosti vďaka práci otrokov. V období hmiel a búrok sa boj zmierňoval a polodivé skupiny povstalcov sa rozliezli po Ústrednom svetadieli, pretože stratili nádej, že by mohli preniknúť do krytých miest: k svetlu, teplu životu…
Pri ďalšom štúdiu som v Informatóriu objavil zvláštne „prepadlisko” v dejinách Griády. Akými formami sa v nej rozvíjal feudalizmus? Ako nastal prechod ku kapitalizmu alebo jeho odrode, akým spôsobom sa rozvíjal boj pracujúcich za oslobodenie, za vybudovanie nového sveta? Ziaľ, ani na jednu z týchto otázok mi Informatórium nemohlo dať odpoveď. Z obrovských políc hľadeli na mňa iba prázdne obaly, v ktorých možno boli kedysi uschované mikrofilmy. Celá epocha v dejinách griádskej spoločnosti zostala z nepochopiteľných príčin neopísaná. Ktovie, či tu nebol zlý zámer zo strany nejakej vládnúcej triedy?
Ďalšie vrstvy mikrofilmov a „zapamätávajúcich” kryštálov mi rozprávali už o tých dobách, keď griádska spoločnosť dosiahla terajší stupeň vývoja, keď sa uskutočnil prechod od elektriny k mezónovej energii, k elektrónkovej technike úplnej automatizácie výroby.