Stretol som sa s ním pri Elektrónkovom mozgu, ako riadil činnosť frobsov pri spracovaní ekarónia. Rýchlo sme si našli prijateľnú formu vzájomného dorozumenia sa a čoskoro sme sa už voľne rozprávali o najrozličnejších veciach.
Ger si ma neobyčajne obľúbil a neodchádzal odo mňa ani na krok, ak práve nemusel byť pri pulte. Bol som tomu veľmi rád; pozornejšieho sprievodcu som si ani nemohol želať.
Raz ma Ger priviedol ku skupine svojich priateľov. Zaoberali sa osobitnou prácou: spevavo vyslovovali hlásky a slová griádskeho jazyka, ktoré jeden z nich písal na žltú stenu.
Ger mi podal takéto vysvetlenie: — Moji bratia tuná preberajú Cyklus základných vedomostí. Táto miestnosť — to je najnižší stupeň poznania. Ako vidíš, učia sa griádsku abecedu. O päť rokov skončia vyučovanie a prejdú do Vyššieho stupňa cyklu, ktorý je v susednej sále. Vo Vyššom stupni som videl obraz, ktorý ma naplnil radosťou a nádejou. Griádoidi, ktorí tu študovali, už dobre ovládali matematiku — bola pr ibližne na úrovni našich stredných škôl. Riešili najjednoduchšie príklady a mohli zostrojiť jednoduché mechanizmy. A napokon, neveľká skupina dosiahla prekvapujúce úspechy — robili pokusy s uvoľnením energie hmoty. Boli to zárodky budúceho rozkvetu novej, skutočnej civilizácie, ktorá zničí monopol na vysoké vedomosti, čo majú Poznávatelia.
Dávno sa pustili Griádoidi do veľkého diela poznávania? — spýtal som sa.
Pred dvestoštrnástimi rokmi. Iniciátormi za osvojenie si griádskej vedy boli Džirg a Viara. Mali prístup k infarmatóriám a mohli nám potajomky odovzdať školské mikrofilmy. Potom zostrojili elektrónkový čítajúci prístroj a učili prvých Griádoidov, ktorí teraz zasa učia svojich bratov.
A Poznávatelia doposiaľ nič netušia?
Ani vo sne. Za posledné tisícročie všetky riadiace a kontrolné funkcie zverili automatom a pologriádoidom; oni sami sa stali zajatcami Ostrovov oddychu. Ľahký, hlúpy život, rojčenie v opare opojného plynu ich neodvratne oslabuje! Kruhy mnoho tvárnosti na čele s Elcom už päťsto rokov márne bojujú proti degenerácii. Keby nebolo pologriádoidov, služobníkov, ktorí sedia v hlavných energetických centrálach, dávno sme už mohli zlomiť moc Poznávateľov. Ale pologriádoidi, aby sa mohli dostať medzi vyvolencov na Ostrovy oddychu, sú schopní zahubiť milióny pracovníkov tak, že nedajú energiu tým, ktorí porušia Harmonický poriadok života. No prv či neskôr ovládneme energiu! Tisícročná harmónia, ktorá sa už dávno stala prežitkom, bude zničená! Griáda uvidí jasné svetlo Slobody. Vybudujeme takú spoločnosť, kde budú všetci tvorivo pracovať a radovať sa zo života.
A Ger zdvihol zaťatú päsť nad hlavu. Tvár mu horela oduševnením a rozhodnosťou. Na chvíľu som zabudol, že predo mnou stojí reprezentant sveta, nepredstaviteľne vzdialeného! od Zeme.
Zdalo sa mi, že je jedným z neznámych bojovníkov za nový svet, na ktorých je taká bohatá história našej planéty a ktorí po stáročia budovali Vládu oslobodenej práce.
Prvý raz som si jasne uvedomil veľkú podobnosť historickospoločenského vývoja rozumných spolubratov v celom nekonečnom Vesmíre. Pochopil som, že ani časový odstup a úpadok, ani spoločenská stagnácia, podobná griádskej, nemôže zastaviť vzostupný vývoj spoločnosti.
Rozumné bytosti nevyhnutne spejú k najvyššiemu stupňu spoločenského zriadenia, k takej alebo onakej forme samosprávnej asociácie pracujúcich — jedine zodpovedajúcej životu!
Podal som Gerovi ruku: — Som s vami… — Vďaka, priateľ, — odvetil Griádoid prosto. — Džirg nám rozprával o tebe.
Náhle mi prišla na um užitočná vec: — Môžem tvojim bratom odovzdať svoje vedomosti z astronavigácie.
Zídu sa vám, až príde vaša hodina a zamierite do vesmírnych priestorov.
Miesto odpovede ma Ger láskavo pohladkal po pleci: toto gesto znamenalo u morských pracovníkov najvyšší stupeň prejavu vďačnosti.
Celé dva týždne som bez prestania „deň” čo „deň” diktoval do lievikovitého otvoru lingvistického prístroja všetko, čo som vedel o astronautike.
Rozprával som im o veľkom pozemšťanovi Ciolkovskom, ktorého rozum objavil ľudstvu reaktívny motor — jediný stroj, schopný vyletieť do Vesmíru; o krajine Lenina, najväčšieho pozemšťana, o krajine, ktorá prvá začala útok na Vesmír na prahu obdobia všesvetového oslobodenia. Hovoril som im o ovládnutí celého priestoru okolo Slnka, o veľkom víťazstve ľudského rozumu, ktorý sa naučil úplne premieňať hmotu na svetlo, o prvých medzihviezdnych letoch, ktoré začali Obdobie poznania Vesmíru. Rozprával som im o svojom priateľovi Samojlovovi, ktorý našiel spôsob premeny hmoty na gravitóny. Energia ich rozpadu nám umožnila preklenúť priestor a čas a nájsť Griádu v nekonečných hlbinách Galaxie.
Dúfam, že moje skromné vedomosti a skúsenosti prinesú Griádoidom aspoň dáky úžitok v ich boji za nový svetlý svet.
V Leze som prvý raz pozoroval v praxi „prácu” Služby tisícročnej harmónie, o ktorej sa mi so smiechom a s pobúrením nakrátko zmienil Piotr Michajlovič vo Vysokom stupni poznania. Len čo sa skončil obed, vyšli sme s Gerom na Námestie starších bratov. Pri jednom stĺpe, ktorý podopieral kupolu mesta, som si všimol zhromaždenie Griádoidov. Zaiste si aj oni vyšli na popoludňajšiu prechádzku. Keď som prišiel bližšie, videl som, že Griádoidi pozerajú na čierny hríbovitý prístroj, vmontovaný do stĺpa vo výške troch či štyroch metrov.
Čože je to za prístroj? — spýtal som sa Gera. Môj priateľ sa sarka sticky uškrnuclass="underline" Je to prístroj na zlepšenie trávenia. Vtom sa z aparátu ozval ostrý hlas: — Pozor! Pozor! Počúvajte! Hovorí Služba tisícročnej harmónie!
Už sa to začína, — podotkol Ger a veselo pozrel na mňa.
Co sa začína? — bol som zvedavý.
Zaraz uvidíš…
Z aparátu zaznela pochmúrna slávnostná hudba.
— Symfónia… trpiaceho brata Poznávateľa, — vysvetlil mi Ger, ktorý sa dusil od smiechu.
Nič som ešte nechápal, popletený neodôvodnenou Gerovou veselosťou. Pri posledných neobyčajne vysokých hudobných tónoch sa znovu ozval z aparátu kovový hlas: — Bratia Griádoidi! Pozdravujú vás bratia Poznávatelia, ktorí bez reptania nesú ťažké bremeno získavania a uplatnenia vedomostí o Veľkej mnohotvárnosti…
Griádoidi ironicky pozreli na seba. Kdetu bolo počuť pridusený smiech.
S rastúcim údivom som počúval vysielanie Služby tisícročnej harmónie (teraz som si hmlisto spomenul na obsah „textu”, o ktorom vravel Samojlov).
— Zlatý vek… — namáhal sa kybernetický hlásateľ. — Griádoidi sú preto na Súmračných planinách, lebo tam odjakživa žili. Je to ich prirodzené prostredie. Na povrchu Griády nemôžu žiť, ochoreli by a umierali.
Zo všetkých strán sa ozval neskrývaný smiech. Griádoidi začali hlásateľovi napovedať nasledujúce vety. Zrejme vedeli už tieto relácie naspamäť.
— Bratia! Myslite vždy na svojich druhov v práci — Poznávatelov, ktorí sa dusia od nadmernej rozumovej námahy! — pokračoval hlásateľ.
Hurónsky smiech sa niesol po Námestí starších bratov. V jeho vrave celkom zanikol hlas propagandistu Tisícročnej harmónie. Márne som sa namáhal zachytiť koniec vysielania.
— Bodaj ich…! — povedal Ger a ešte vždy sa smial. — Oddýchneme si pred vyučovaním.
Napokon sa utíšil, utrel si slzy, ktoré mu vyhŕkli od smiechu, a vysvetľoval mi, akoby sa bol previniclass="underline" — Každý raz počuješ to isté, nuž sa veru ťažko zdržíš smiechu.
Náhle sa zachmúril a vážne pokračovaclass="underline" Hrozne sa nám to už zunovalo…! Štyri razy za deň so závideniahodnou presnosťou zapína Služba tisícročnej harmónie aparáty a vysiela ďalší cyklus „ideologického” spracovávania Griádoidov. Nijako sa nevládzeme zbaviť týchto jalových rečí! Keby sme vypli čo i len jeden prístroj, automaticky sa preruší dodávka energie do Lezy.