„Krok dva,“ pokračoval Twycross, „sústredenie sa na priestor, kam sa chcete preniesť. Nech sa vaša túžba vstúpiť doň prenesie do každej čiastočky vášho tela!“
Harry sa ukradomky obzeral okolo seba. Kúsok vľavo Ernie Macmillan tak uprene hľadel na svoju obruč, až bol celý ružový a vyzeral, akoby sa chystal zniesť vajce veľké ako dorážačka. Harry potlačil smiech a rýchlo preniesol pohľad do svojej obruče.
„Krok tri,“ kričal Twycross, „až keď vám pokyniem… otočíte sa na mieste, pocítite, ako prechádzate do ničoty a pohybujete sa silou vôle! Na môj povel, teraz… raz…“
Harry sa znova obzrel. Mnohí sa tvárili vyplašene, keď od nich tak rýchlo žiadali, aby sa premiestnili.
„… dva…“
Harry sa usiloval znovu upnúť myšlienky na obruč a už zabudol, čo znamenajú tie tri S.
„… TRI!“
Otočil sa na mieste, stratil rovnováhu a skoro spadol. Nebol jediný. Celá sieň bola odrazu plná tackajúcich sa študentov. Neville ležal na chrbte, Ernie Macmillan akousi piruetou preskočil do obruče a na okamih sa tváril nadšene, až kým nezbadal Deana Thomasa, ako sa na ňom rehoce.
„To nič, to nič,“ upokojoval študentov Twycross, ktorý zrejme nič lepšie ani nečakal. „Napravte si obruče, prosím, a zaujmite pôvodné postavenie…“
Druhý pokus nedopadol o nič lepšie. Tretí bol rovnako zlý. Až do štvrtého sa nestalo nič vzrušujúce. Vtedy sa ozvalo strašné zajačanie, všetci sa zdesene obzreli a videli, že Susan Bonesová z Bifľomoru skacká v obruči a jej ľavá noha ešte stále stojí pol druha metra od nej, na pôvodnom mieste.
Vedúci fakúlt sa zbehli k nej, bolo počuť treskot, vyletel oblak fialového dymu, a keď sa rozplynul, zjavila sa vzlykajúca Susan opäť spojená s oboma nohami, ale zdesená.
„Rozštiepenie alebo oddelenie náhodných častí tela,“ komentoval Wilkie Twycross monotónne, „sa vyskytuje, ak nie je myseľ dostatočne sústredená. Neprestajne musíte mať na zreteli svoj smer a presúvať sa nenáhlivo, ale sústredenou silou vôle… takto.“
Twycross predstúpil, s vystretými rukami sa elegantne otočil na mieste a zmizol v rozvírenom habite a znovu sa zjavil v zadnej časti siene.
„Pamätajte na tri S,“ povedal, „a skúste to znova… jeden… dva… tri…“
No aj o hodinu bolo Susanino rozštiepenie najzaujímavejšou udalosťou. Zdalo sa, že neúspech Twycrossa neodradil. Zapol si plášť pri krku a povedaclass="underline" „Uvidíme sa na budúcu sobotu a nezabudnite: smer, sústredenie, sila vôle.“
Nato mávol prútikom, obruče zmizli a sprevádzaný profesorkou McGonagallovou vyšiel zo siene. Sieň okamžite zašumela rozhovormi a študenti začali vychádzať do vstupnej haly.
„Ako ti to išlo?“ spýtal sa Ron, ktorý sa ponáhľal k Harrymu. „Zdá sa mi, že pri poslednom pokuse som niečo cítil – nejaké šteklenie v nohách.“
„To bude asi tým, že máš malé tenisky, Won-won,“ komentoval hlas za nimi a popri nich prešla uškŕňajúca sa Hermiona.
„Ja som necítil nič,“ povedal Harry, nevšímajúc si uštipačnú poznámku. „Ale to mi je teraz jedno…“
„Ako to myslíš, že ti je to jedno… nechceš sa naučiť premiestňovať?“ neveriacky sa pýtal Ron.
„Vážne ma to netrápi. Radšej lietam,“ Harry sa obzrel, kde je Malfoy, a vo vstupnej hale zrýchlil. „Počuj, ponáhľaj sa, niečo ti chcem…“
Zmätený Ron nasledoval Harryho do Chrabromilskej veže behom. Na chvíľu ich zdržal Zloduch, ktorý zatarasil dvere na štvrtom poschodí a odmietal ich pustiť, kým si nezapália vlastné nohavice, no Harry s Ronom sa jednoducho otočili a pobrali sa jednou zo svojich spoľahlivých skratiek. O päť minút preliezli cez portrétovú dieru do klubovne.
„Povieš mi už, čo vlastne robíme?“ spýtal sa Ron trochu zadychčane.
„Hore,“ sľúbil Harry, rýchlo prebehli cez klubovňu a mierili po schodoch do chlapčenských spálni.
Ako Harry dúfal, ich spálňa bola prázdna. Otvoril kufor, začal sa v ňom prehrabávať a Ron ho netrpezlivo sledoval.
„Harry…“
„Malfoy využíva Crabba a Goyla na stráženie. Práve sa o tom hádal s Crabbom. Chcem vedieť… aha.“
Našiel, čo hľadal – poskladaný štvorec prázdneho pergamenu – vystrel ho a poklopal po ňom prútikom.
„Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré… kde je Malfoy?“
Na pergamene sa ihneď zjavila Záškodnícka mapa. Bol to podrobný plán celého hradu. Po ňom sa pohybovali maličké čierne bodky s označením, ktorého z obyvateľov zámku predstavujú.
„Pomôž mi nájsť Malfoya,“ požiadal Harry.
Rozložil mapu na posteľ a obaja s Ronom sa sklonili nad ňu a hľadali.
„Tu je!“ po chvíli zvolal Ron. „Pozri, je v slizolinskej klubovni… s Parkinsonovou, Zabinim a Crabbom a Goylom…“
Harry sklamaný pozrel na mapu, ale takmer hneď ožil.
„Odteraz ho budem sledovať,“ zastrájal sa. „A len čo uvidíme, že je, kde nemá byť, a Crabbe s Goylom ho strážia vonku, nastúpi neviditeľný plášť a pôjdem zistiť, čo…“
Zmĺkol, lebo do spálne vošiel Neville, z ktorého bolo silno cítiť spáleninu, prehrabával sa v kufri a hľadal nové nohavice.
Napriek tomu, že sa Harry rozhodol Malfoya prichytiť, v nasledujúcich týždňoch nemal šťastie. Hoci kontroloval mapu tak často, ako len mohol, ba niekedy medzi hodinami aj na záchode, ani raz nevidel Malfoya na nijakom podozrivom mieste. Crabbe a Goyle sa pohybovali po hrade sami častejšie než zvyčajne, niekedy postávali na opustených chodbách, ale v tom čase Malfoy nielenže nebol nablízku, ale vôbec ho na mape nebolo možné nájsť. To bola najväčšia záhada. Harry sa pohrával s myšlienkou, že Draco možno odchádza z areálu školy, no nevedel, ako by to robil vzhľadom na prísne bezpečnostné opatrenia. Mohol iba predpokladať, že mu medzi stovkami čiernych bodiek na mape niekde unikol. A pokiaľ ide o to, že Malfoy, Crabbe a Goyle boli každý inde, hoci donedávna bývali nerozluční, to sa s vekom stáva – Ron a Hermiona sú toho živým dôkazom, smutne si pomyslel Harry.
Február sa preklopil do marca bez zmeny počasia, iba čo začalo byť okrem vlhka aj veternejšie. Na všeobecné sklamanie sa na všetkých oznamovacích tabuliach v klubovniach zjavil oznam, že výlety do Rokvillu sa rušia. Ron zúril.
„Mal byť na moje narodeniny! Už som sa tešil!“
„Po tom, čo sa stalo Katie, to predsa nie je až také prekvapenie,“ poznamenal Harry.
Katie sa z nemocnice svätého Munga ešte stále nevrátila. Navyše Denný Prorok oznamoval ďalšie zmiznutia, vrátane niekoľkých príbuzných rokfortských študentov.
„Teraz sa už okrem toho hlúpeho premiestňovania vôbec nemám na čo tešiť,“ mrzel sa Ron. „To sú mi pekné narodeniny…“
Aj po troch lekciách bolo premiestňovanie rovnako ťažké ako predtým, hoci niekoľkým ďalším sa tiež podarilo rozštiepiť. Sklamanie bolo veľké a nespokojnosť s Wilkiem Twycrossom a jeho tromi S, ktoré inšpirovali vznik zopár prezývok, pričom najslušnejšie boli Slabomyseľný svinský skrčok a Starý sušený sopeľ, začala narastať.
„Všetko najlepšie k narodeninám, Ron,“ zablahoželal Ronovi Harry, keď sa prvého marca ráno zobudili na Seamusov a Deanov hlučný odchod na raňajky. „Tu máš darček.“
Hodil balíček na Ronovu posteľ, kde pristál na kope ďalších, ktoré zrejme, ako predpokladal Harry, v noci doniesli domáci škriatkovia.
„Ďakujem,“ ospanlivo sa poďakoval Ron a kým trhal obaly, Harry vyliezol z postele, otvoril kufor a začal hľadať Záškodnícku mapu, ktorú po každom použití skryl. Vyhádzal polovicu kufra, kým ju našiel zasunutú pod zmotanými ponožkami, v ktorých uschovával fľašku elixíru šťastia felix felicis.