— Ozvali sa. Žijú! — vykríkol doktor Zajac.
— Kto? — nechápal Chotenkov.
— Naši. Žijú na planéte Kvarte v súhvezdí Alfy Centauri A.
Chotenkov Zajaca srdečne objal, a potom mu stisol ruku.
— Teda ste predsa vyhrali. Gratulujem.
— Ak sa to dá tak povedať, teda vyhral. Ale… — Zajac sa odmlčal. — …Lúč je zatiaľ vyradený z prevádzky.
— Čože? Čo to vravíte? — zvolal zdesene Chotenkov. — Ako to? Čo sa s ním stalo?
— Medziplanétne lietadlo poškodil meteor. Lúč je teraz umelým mesiacom, pozorovateľnou a spojovacou stanicou so Zemou. Zločinci pred troma mesiacmi ušli a dosiaľ sú nezvestní, skrývajú sa niekde na planéte Kvarte.
— Navrátil teda odpovedal pomocou gravitačného poľa, — prerušil ho akademik. Dr. Zajac mlčky prikývol a na stôl položil niekoľko husto popísaných hárkov:
— Tu je presný záznam prvej zprávy, ktorú zachytil náš astrogravimeter v Petržalke. Akademik rýchle prebehol očami po riadkoch.
— Prepáčte. Sadnite si. Prosím, — kývol rukou, nezodvihnúc hlavu. Zajac poďakoval, ale ostal stáť. Bol príliš vzrušený a v takých chvíľach nevydržal sedieť.
— Stroskotali v neznámych končinách vesmíru, miliardy kilometrov od svojich domovov, — zašepkal Chotenkov po dlhšej odmlke. — A na dovŕšenie nešťastia im nebezpeční zločinci číhajú s dýkou za chrbtom. To je strašné…— Zaboril tvár do dlaní. Ale hneď vyskočil z kresla a bez slova vybehol z miestnosti. Zajac sa chcel pustiť za ním, ale pri dverách nerozhodne zastal. Nervózne si hladil čelo a sluchy.
Pomaly sa obrátil a prelietavým zrakom obzrel miestnosť. Na pracovnom stole ležali stradivárky. A vedľa nich obrazovka televízneho telefónu.
Pristúpil k aparátu a neistou rukou vytáčal číslo.
— Počkajte ešte, — zvolal zadychčaný akademik vo dverách. — Prv, ako odovzdáme hlásenie prezídiu, preštudujeme ďalšie zprávy z Kvarty.
Opatrne položil na stôl dlhú kontrolnú pásku z astrogravimetra, ktorú v náhlivosti nestačil zmotať.
— Nebojte sa o nás, všetci sme zdraví, — čítal doktor Zajac nahlas. — Pevne veríme, že sa nám za niekoľko málo rokov podarí postaviť primitívnu oceliareň, v ktorej vyrobíme poškodené časti Lúča. Nateraz sme započali stavbu nového obydlia, pretože jaskyne, v ktorých bývame, hrozia zosutím. Celý dom postavíme z 200 tehál, čiže z 200 blokov, vyrezaných zo žuly, ktorej je tu nadbytok. Bloky sme už pripravili. Včera sme dokončili základy budovy. Dnes montujeme na stavenisku žeriavy. Hrubú stavbu dokončíme za dva mesiace. Dúfame, že do obdobia dažďov (podľa našich odhadov sa začne asi o pol roka a potrvá asi dva mesiace) dokončíme celú stavbu, včítane vnútorného zariadenia. Hneď, len čo nám opäť zasvietia slnká, pustíme sa do stavby novej atómovej elektrárne a oceliarne. Výkresy máme — okrem niekoľkých detailov — hotové.
Život na tejto planéte, ako sme ho dosial poznali, popíšeme v podrobnej zpráve, ktorú odošleme zajtra. Dnes by sme vám ešte radi oznámili, že súdružka Svozilová
so súdruhom Seversonom na svojich cestách po Kvarte umiestňujú na obidvoch pologuliach automatické meteorologické stanice, takže máme stále lepší prehľad o tunajšom počasí a dokonca môžeme ako-tak predvídať poveternostné zmeny.
Zatiaľ všetkým blízkym i vzdialeným ľuďom posielame najsrdečnejšie pozdravy a zajtra (keď podľa našich odhadov bude pekné počasie so všetkými troma slnkami na jasnej oblohe) do počutia. Výskumná stanica Kvarta.
— Sú to statoční ľudia — ozajstní vedci, — s úľavou povedal Chotenkov. — Ale aj tak sa o nich bojím. Prepáčte, teraz už nesmieme stratiť ani minútu…
Rýchle vytočil číslo.
Na obrazovke televízneho telefónu sa zjavila ušľachtilá tvár človeka s vysokým čelom a dlhou šedivou bradou.
— Prepáčte, súdruh prezident, že vás vyrušujem na zaslúženej dovolenke…Môžeme vás s doktorom Zajacom navštíviť? Zachytili sme dôležitú zprávu z Lúča.
— Očakávam vás, — odpovedal prezident akadémie krátko. — Kedy prídete?
— Hneď sa vydáme na cestu…
— Teda o chvíľu do videnia.
Chotenkov náhlivo vsunul prepis zprávy i pásika do aktovky a obidvaja vedci vyšli výťahom na strechu ľavého krídla paláca, kde čakalo niekoľko vrtuľníkov. Nasadli do prvého z nich a o desať minút pristáli už pri neveľkej malebnej vilke, skrytej v údolí neďaleko Veľkých Pavlovíc na moravskom Slovácku.
Koldokola tonuli úbočia v ružovej záplave kvetov, ktoré sľubovali bohatú úrodu marhúľ. Zajacovi pri pohľade na idylickú krásu slováckej jari stislo v hrudi srdce.
Prezident Svetovej akadémie vied ich už očakával pri vchode do záhrady a uviedol ich do spoločenskej miestnosti, upravenej ako sedliacka izba.
Zprávu z Kvarty vypočul s napätím.
— Treba konať rýchle, — riekol rozhodne, keď Chotenkov dočítal poslednú vetu.
Prstom sklepol červenú páčku na širokej rozvodnej doske na pracovnom stole. Obrazovky, zostavené do niekoľkých radov, postupne ožívali. Na starca upreli zrak chlapi i ženy najrôznejších pletí a národností.
— Priatelia, ešte dnes v noci sa musíme zísť v paláci akadémie, — riekol prezident pomaly. — Výprava do trojhvezdia Centaura stroskotala na neznámej planéte…
Niekoľko minút po polnoci na mimoriadnom zasadaní prezídia Svetovej akadémie vied sa vedci jednomyseľne uzniesli, že ihneď zorganizujú záchrannú výpravu a súčasne požiadali všetky národy sveta o spoluprácu na výstavbe dvoch nových medziplanétnych lietadiel, podobných poškodenému Lúču.
Zpráva o výprave, zachytená Zajacovým astrogravimetrom, vzrušila celý svet.
Za niekoľko hodín odpovedali na výzvu Svetovej akadémie vied státisíce pracovníkov zo všetkých odvetví priemyslu. Gigantické závody všetkých svetadielov sa predstihovali v ponukách na vyrobenie jednotlivých súčiastok medziplanétnych lietadiel…
Do vysokej haly, stojacej na kraji nedohľadnej roviny mesačného kráteru Tycho, vrútil sa človek v skafandri. Rýchle si odkrútil sklenú kuklu a zastavil prvého montéra, ktorého stretol.
— Neviete, prosím vás, kde je doktor Zajac? Nutne sa s ním musím rozprávať. Montér ukázal do spleti konštrukcií, ktoré zvierali rozostavaný kolos.
— Určite ho nájdete v hlave lietadla. Spolupracuje teraz na montáži riadiacej kabíny.
Doktor Zajac privítal návštevníka s úsmevom a hneď odložil skrútené montérky, ktoré práve držal v ruke.
— Naši novopečení Kvarťania mali z našej zprávy radosť, všakže? — zasmial sa šťastne. — Nesiete mi ich odpoveď?
— Áno, mali radosť, že montáž obidvoch lietadiel bude skoro dokončená…ale…
— Ale? — opýtal sa poľakane Zajac. — Prihodilo sa im vari niečo zlého?
— Ešte nie, ale hrozí im veľké nebezpečenstvo. Práve keď nám odosielali zprávu, postihlo ich zemetrasenie a skoro na to začala sopka za ich obydlím vrhať ťažké kamene. Láva vystúpila až po okraj krátera a každú sekundu sa môže vyliať do údolia. Pri väčšej erupcii by zaplavila podzemnú elektráreň aj práve dokončenú obytnú budovu na náhornej rovine…
NEISTÁ PÔDA
Podľa pozemského kalendára bol február. Na Kvarte však vrcholilo leto. Ohnivé slnko nemilosrdne bičovalo romantickú krajinu a aj oranžové slnko bolo teraz priebojnejšie a jasnejšie ako v minulých mesiacoch. Bez ochranných helmíc by ľudia tropickej páľave skoro podľahli.