— …To je nepochopiteľné, — pokračoval Navrátil o chvíľu. — Atómový kotol je zhotovený z antihmoty — z negatívnej hmoty. Ako je to možné? Antiprotón a vôbec všetka negatívna hmota pri styku s normálnou hmotou vybuchne a premení sa na žiarenie…Pravdepodobne je tu izolovaná nejakými neznámymi lúčmi alebo umele vytvoreným hmotným poľom…
A kde sa tu vôbec vzala antihmota? Vyspelí Kvarťania ovládajú zrejme atómovú energiu lepšie ako my. Nemôžem to pochopiť. Veď sme sa tu dosiaľ okrem týchto stavieb nestretli s nijakým priemyslom. Vari by ho mali pod zemou?…
Teraz som práve objavil vysokofrekvenčné prúdy, ktoré vysiela kotol niekoľkými smermi na zachycovače, umiestnené na stenách. Jeden z týchto prúdov určite usmrtil Grubera, lebo v priestore medzi kotlom a stenou voľne pláva jeho lampa. Pravdepodobne do priestoru spadol. Ako sa však dostal naspäť do chodby, to neviem.
— Aký vysoký výkon má elektráreň? — opýtal sa Severson.
— Oveľa vyšší, ako môže zmerať môj elektromer — a ten má maximum šesťstotisíc kilowatov. Viem, kam mierite, a máte pravdu. Táto elektráreň môže dať energiu najmenej trom atómovým oceliarňam.
— Tu Watson. Objavil som budovu s čudným zariadením. Niet tu živej bytosti, zato plno priehľadných modelov zvierat a okrídlených primitívnych Kvarťanov. Prichodím si tu ako v múzeu. Uprostred je veľký plastický glóbus Kvarty. Je vypracovaný veľmi starostlivo. Aj táto osada je na ňom vyznačená plasticky.
Tu — na Danteho mori — je akýsi pomníčok v podobe ľalie. Na týchto miestach leží asi ďalšia osada. Ináč niet na glóbuse nič zvláštneho…
Watson čiahol na veľkú guľu, voľne plávajúcu v priestore, aby skúsil, či sa pohne z miesta. Ruka sa ponorila do glóbusu, akoby bol zhotovený z tekutého blata.
Rýchle ju mykol naspäť a pozorne si ju obzrel. Bola čistá, bez najmenšej stopy po nejakej kašovitej hmote. Aj povrch glóbusu v mieste ponorenia ostal neporušený.
Vedec pokus opakoval. Teraz ponoril do glóbusu celú ruku až po plece. Stratil pritom rovnováhu a v celej svojej dĺžke a šírke preletel telesom bez toho, že by do dačoho narazil.
— Tu Watson. Záhada nad záhadu. Glóbus je zhotovený — z priepustnej hmoty…
— Nezmysel, — prudko odporoval Navrátil. — Prieči sa to najzákladnejšiemu prírodnému zákonu, aký poznáme…
— Poďte sa teda podívať…
O chvíľu sa pri glóbuse zišli všetci traja vedci.
Watson opakoval pokus po tretí raz.
Večne nedôverčivý Madarász skúmal glóbus najrozličnejšími prístrojmi.
— Zaujímavé, — povedal po chvíli. — Ani jeden z prístrojov na hmotu gule nereaguje. Je azda nehmotná?
— Skúste to ešte raz, zázraky sa nedejú. Veď guľa je zo všetkých strán dokonale priehľadná, — požiadal ho Navrátil.
— Už to mám, — vykríkol Madarász radostne a ukázal na jeden z prístrojov. — Podívajte sa — sem…glóbus je zhotovený z neutrónov, čisto z neutrónov…
— Som ja ale motovidlo; keď som na to neprišiel hneď, — zasmial sa Navrátil. — Hmotu robí nepriestupnou hmotné pole atómu, to nám je všetkým dobre známe. Keby nie hmotného poľa, prechádzali by sme sa v každom pevnom telese ako v lese, v ktorom sú stromy vzdialené od seba najmenej osemdesiat kilometrov.
A vôbec, načo vám tu naivne opakujem základy zo školy. Človek od samého prekvapenia robí hlúposti. Veď je to jasné: priestupná hmota môže byť vytvorená jedine z neutrónov; nemajú hmotné polia. Vravím — že mi to neprišlo hneď na um. Je to jasné ako bezoblačná obloha…
— Zdá sa to síce jednoduché, ale záhada tým rozlúštená nie je, — povedal pomaly vždy rozvážny Madarász. — Otázok je tu viacej ako dosť. Ako Kvarťania tú neutrónovú hmotu vyrobili? A prečo z nej vyrobili glóbus?
— Možno nám na to odpovedia sami, keď sa s nimi stretneme, — mienil Watson. — Radšej poďme, každú chvíľu sa Kvarťania môžu vrátiť a bude po prehliadke. Nastane konverzácia nohami i rukami.
Predvečerom sa opäť všetci zišli pri helikoptére. Konečný výsledok prehliadky bol jednoznačný: osada je v týchto dňoch opustená. Kvarťania sa zdržujú v druhej osade pri Danteho mori. Atómová elektráreň pracuje automaticky. Prísun kuriva sa robí pomocou slnečnej energie. Veľké gule na ihlanoch sú vysielače energie…
— Tisíc planiet okolo Sýria a všetky obývané, máme my ale šťastie. — To boli prvé Fratevove slová po úraze, keď sa dozvedel o objavení atómovej elektrárne.
— Atómovú elektráreň nemôžeme použiť prv, dokiaľ si nevyžiadame dovolenie od Kvarťanov, — upozorňoval Navrátil. — Hneď zajtra sa za nimi vyberieme k Danteho moru…
DANTEHO MORE
— Už mám toho prekliateho života až po krky, — rozhorčene riekol Kraus, keď helikoptéra s vedcami opúšťala osadu. — Tamtí žijú ako ľudia — a my…nechcem tu nakoniec zahynúť ako zviera — nechcem, rozumieš? Vrátim sa späť, dobrovoľne sa prihlásim.
— A oni ťa dobrovoľne zastrelia. Veď si členom Bratstva silnej ruky — a s takými sa maznať nebudú.
— Členom som, ale zločiny na svedomí nemám ako ty, — skríkol Kraus. — Dal som sa iba chytiť na vaše sľuby. Teraz už chápem, že postaviť sa proti celému ľudstvu je hlúposť. Bol som šialencom. Ty si tu kraľuj na Kvarte — prosím — ale ja sa vrátim. Azda mi hlavu neodtrhnú, a aj keď, aspoň sa to rýchlo skončí. Ak chceš, poď tiež…
— Hneď teraz? — opýtal sa prekvapený McHardy, keď Kraus vykročil k brehu, kde bol v tŕstí ukrytý gumový čln.
Kraus neodpovedal. Ráznymi pohybmi uvoľňoval čln z húšťav. — Neblázni sa, zošalel si? — zareval McHardy a rozbehol sa za ním. Tresol výstrel — a ďalší.
Kraus sa chytil za plece a zatackal sa. Hneď sa však spamätal, vychmatol z vrecka pištoľ a tiež vystrelil.
McHardy urobil ešte niekoľko krokov a zvalil sa do močarísk za tŕstím. Hlava mu klesla do riedkeho žltého bahna.
Kraus ho chvíľu pozoroval, ale keď sa McHardy stále nehýbal, skočil do člna a odrazil od brehu. Kým si ošetroval ranu na pleci, nechal sa voľne unášať prúdom…
Nad Danteho morom sa váľali oblaky pary a čmudu. Pod strmými brehmi syčala a rozstrekovala sa vriaca voda. Zdalo sa, že celé morské dno je pokryté sopečnými krátermi. Hore na brehu boli chaoticky rozhádzané veľké balvany a celé masívy skál.
— Všetko svedčilo o tom, že tu pred časom bolo niekoľko sopečných výbuchov, aké nemajú na našej Zemi obdoby.
Helikoptéra blúdila nad rozorvaným pobrežím a vedci darmo hľadali čo len najmenšiu stopu po civilizácii.
— Tam — tam, — zvolal zrazu Watson. Na obzore zazrel siluetu ľalie, ktorú objavil na kvarťanskom glóbuse.
Helikoptéra sa rýchle priblížila k nezvyčajnej stavbe. Trčala opustená na skalnom útese a pripomínala skorej pomník ako obytnú budovu.
Vrtuľník zastal vo vzduchu a Navrátil s Watsonom zostúpili po teleskopickom rebríku na útes.
Pod pomníkom ležalo niekoľko kovových pokrútených platní, ktoré niesli stopy po výbuchu alebo po prudkom náraze.
— To sú nesporne zvyšky nejakého letúna, ktorý sa rozbil. Toto je úlomok z nosného krídla…