Podrobnejšiu zprávu vám pošleme neskoršie, keď objav vedecky spracujeme. Všetci sme zdraví. Príjem máme dobrý dúfame, že vy tiež. Bojové pozdravy celej Zemi — a do počutia. “
V klubovni je ticho, hoci tu sedí niekoľko vedcov. Pred chvíľou sa hovorilo o živote na Zemi — a teraz všetci spomínajú na vlasť a na domov.
— Vidím, že vás povzbudí poézia, — usmial sa Wroclawski a začal recitovať:
— Vy poznáte Nerudu? — čudoval sa akademik Navrátil.
— Poznám — a dobre. Ba viem aj to, že v jednej básni hovorí o cieli nášho letu.
— A my teraz za Alfu môžeme odpovedať: Áno, deťúreniec-planiet mám dosť, celých osem! — zasmial sa Navrátil. — Neruda isto netušil, že jeho verše Písní kosmických budú sa recitovať práve v tých vesmírnych diaľkach, o ktorých spieval…
Čas síce neletel tak rýchle ako Lúč, ale nakoniec sa predsa len nakopil. Dobyvatelia vesmíru sa priblížili k cieľu svojej mnohoročnej púti, k planéte X, ktorej zúfalé volanie o pomoc pred rokmi zachytili ľudia na Zemi.
Posádka Lúča nechápala dosial zmysel vysielaných signálov, i keď ich Watson skúmal už niekoľko rokov. Tým drvivejšie ju ohromila hrozná skutočnosť na nešťastnej planéte.
Vypočujme si hlásenie Seversona, ktorý trasúcim sa hlasom oznamoval ľudstvu osud neznámych ľudí:
„Keď sme sa priblížili k planéte X na dohľad, zistili sme, že z jej povrchu šľahajú plamene. Domnievali sme sa, že sú to výbuchy sopiek.
Čoskoro sme však zistili oveľa strašnejšiu pravdu: na planéte X sa strhla ničivá atómová vojna. Jej dôsledky sú nedohľadné — spálená vegetácia, horiace mestá a osady, zohavené mŕtvoly alebo v hrozných bolestiach umierajúci ľudia.
Celá planéta je tuho rádioaktívna, preto sme ju nemohli bližšie preskúmať Zatiaľ krúžime okolo nej. Dúfajme, že všetci ľudia nezahynuli.
A ďalšia smutná zpráva:
Na palube Lúča sme odhalili zločinca Ditrichsona, člena podvratnej organizácie Bratstvo silnej ruky, ktorá vraj chce na Zemi obnoviť imperializmus. Bratstvo vraj poslalo Ditrichsona do vesmíru, aby ovládol mysliace tvory na neznámej planéte.
Ditrichson sa včera zbláznil a vyskočil z lietadla.“
Akademik Navrátil sa upreto díval na planétu zahalenú do nepriehľadného závoja čmudu a nervózne bubnoval na palubnú dosku.
— Nebudeme čakať, — obrátil sa zrazu k Molodinovej, sediacej vedľa neho. — Poločas rádioaktivity môže byť dlhý — a zásoby pohonnej hmoty nám dochádzajú…
— Tiež na to myslím, — prikývla Molodinová.
— A potom — akým prínosom pre vedu môže byť prehliadka obrovského pohrebišťa?
— Poletíme ďalej, súhlasíte?
— Všetci budú súhlasiť. Vy ste dnes kapitánom, vydajte rozkaz.
Navrátil zapol televízny telefón a povedal stručne:
— Smer Alfa Centauri A — vpred! Do riadiacej kabíny vstúpil Čan-su:
— Práve som zachytil mimoriadnu zprávu zo Zeme. Ľudstvo pomocou atómovej energie ovládlo počasie na celej zemeguli. Začína útočiť na ľadovce Antarktídy…
A rakety v korme Lúča sa rozospievali novou mohutnou hymnou víťazného života…
— Pozor, pozor, dôležitá zpráva pre všetkých členov posádky! Práve sme preťali dráhu planéty Oktávy. To znamená, že vstupujeme do slnečnej sústavy hviezdy Alfy Centauri A, — hlási slávnostne inžinier Fratev, ktorý je práve hlavným pozorovateľom Lúča. Jeho hlas sa prenáša do všetkých miestností medzihviezdneho lietadla.
Akoby zázrakom všetkých prechádza únava z niekoľkodennej usilovnej práce. Čím viacej sa Lúč blížil k jasno žiariacej dvojhviezde, tým zložitejšie a presnejšie museli pozorovať. Vedci trávili všetok čas v pozorovateľniach, pri meracích prístrojoch a v observatóriu. V pomerne krátkom čase museli presne prepočítať dráhy všetkých ôsmich planiet, ktoré za letu objavili pri Centauri A. Nedoceniteľným pomocníkom pri tejto práci im bol „mechanizovaný mozog“ českého vedca Slobodu! Za niekoľko minút dával prepočty, ktoré by ináč trvali roky.
Ešte pred príletom do slnečnej sústavy bolo nutné planéty odvážiť, zmerať, zistiť ich teplotu a zloženie atmosféry.
Akademici Navrátil a Čan-su sa ujali ďalšej dôležitej úlohy. Pomocou rádiolokátora prenikajú atmosférami planiet a študujú ich povrch. Fratevovo hlásenie ich zastihlo pri obrazovke astrotelevízora. Práve si pozorne prezerajú snímku planéty Tercie, ktorá dostala meno — rovnako ako ostatné planéty tejto neznámej slnečnej sústavy — podľa poradia vzdialenosti od slnka.
— Zdá sa, že prirovnanie Tercie k našej Zemi — ktorá je tak isto treťou planétou od Slnka — akosi kríva, — poškrabal sa Čan-su na temene hlavy: — More a more — tu a tam malý ostrovček — a zas more. Veľa miesta tam pre rastlinstvo a vyššie tvory nezvyšuje…
— Ani ma to príliš neprekvapuje, — ticho povedal Navrátil bez toho, že by odtrhol zrak od snímky planéty. — Je síce pravda, že sa Centaur A svojou svietivosťou, teplotou, váhou i veľkosťou veľmi podobá nášmu Slnku. Ale nesmieme zabúdať, že Centaur je trojhviezdie, kým naše Slnko je celkom osamotené. To znamená, že na planéty tejto slnečnej sústavy pôsobia ešte dve ďalšie slnká, ktoré sú pomerne blízko. Z toho možno usudzovať, že najlepšie podmienky pre vyššie formy života by mohla mať planéta vzdialenejšia od Centaura A — buď Kvarta alebo Kvinta.
Akademik Čan-su miesto odpovede stisol jednu z páčok televízneho telefónu:
— Súdruh Severson, zamierte, prosím, radarové impulzy na planétu Kvartu. Navrátil sa obrátil k obloku. Na tvár mu dopadla žiara vzdialeného slnka.
— Domnievam sa, že je zbytočné, aby sme čakali, kým sa nám impulzy vrátia, — riekol zadumane. — Prima, Sekunda ani Tercia nám veľa nádeje nedávajú. Nebolo by lepšie, keby sme zamierili priamo ku Kvarte a prezreli si ju na vlastné oči?
— Tiež som na to myslel, — usmial sa Čan-su. — Beztak sa už blíži chvíľa, keď musíme pristáť tak či tak. Molodinová stále lamentuje, že treba doplniť zásobu pohonnej hmoty a nečakať na poslednú chvíľu…
— Teda dobre. Spýtame sa celej posádky. — Navrátil sa sklonil nad šikmú dosku s niekoľkými radmi obrazoviek a stisol červený gombík. Na matniciach sa postupne zjavili tváre dobyvateľov vesmíru…
Navrátilov návrh všetci schválili.
Akademická Molodinová pripojila ďalší návrh, aby sa jedno z pomocných raketových lietadiel odpojilo od Lúča a súčasne letelo na prieskumnú cestu k planéte Kvinte. Tak zistia podmienky na obidvoch planétach naraz.
Aj s týmto návrhom súhlasili všetci. Rýchlo rozdelili úlohy: skupina akademika Navrátila vypracuje presný plán letu na Kvartu. Akademik Čan-su sa ujme riadenia Lúča ako kapitán. Vedecký prieskum bude viesť profesor Madarász. Vysielaciu stanicu na Lúči si vezme na starosť McHardy. Teraz ostáva otázka, kto sa ujme funkcie kapitána na pomocnom raketovom lietadle Lastovička.