— A druhá časť si vybudovala kozmické mestá, umelé obežnice a medziplanetárne stanice, ktoré slúžili na prestupovanie pri hromadnom sťahovaní na susedné planéty, — doložil Aľoša Petrovič Popov.
— Máš pravdu, Aľoša, je veľmi pravdepodobné, že to bolo tak. Bolo to veľké sťahovanie vo vesmíre. Preň bolo potrebné vybudovať prestupné stanice: umelé mesiace Phobos a Deimos.
— To nie je pravdepodobné! — zvolal Harry. — Kde sú potom Marťania, čo sa presťahovali na Venušu? Vari všetci zahynuli?
— Možno… Nevedeli presťahovať priemysel, na ktorom bola založená ich civilizácia na Marse. Spočiatku ešte udržiavali styky, ale za tisícročia… Možno, že presídlenci v nových podmienkach zdiveli a začínali od začiatku, od ranej doby kamennej…
— Aké stopy zanechali však Marťania na Venuši? — spýtal sa nedočkavo Aľoša Petrovič Popov. — Akiste tu takisto boli, lebo sme videli vodou zatopené osady a napokon aj kozmickú loď…
— Neviem, Aľoša, či sa tu usadili na dlhšie, ale určite tu boli…
Návrat
Uragán bol čoraz silnejší a silnejší, keď zastal obojživelný čln pri hviezdolete Rozum. Prvý z neho vyskočil Harry Wood.
— Dovoľte, páni… tak rád by som ju počul…
— Pochopiteľne, — usmial sa Iľja Jurievič, — musíme sa poďakovať milej Mary za to, že na nás tak obetavo čakala…
Rýchle vystúpili po schodíkoch ku dverám hviezdoletu.
Všetci sa tešili, len Aľoša Petrovič bol smutný. Pozeral nešťastne vôkol seba, bol celkom zúfalý, že prišiel čas návratu.
— Iľja, zle je, — vystrčil z hviezdoletu hlavu Dobrov. — Rýchle čítajte odkaz od Márie. Raketoplán Prosperity odišiel…
Všetci vzrušene počúvali hlas Mary, oznamujúci, že musí splniť rozkaz štábu vesmírnej výpravy a vrátiť sa na Zem…
— To nie je možné, — zašepkal bledý Harry. — Musíme zaraz podať správu na Zem…
Bogatyriov ticho povedaclass="underline"
— Žiaľ, vrchné vrstvy ovzdušia neprepúšťajú rádiové vlna, a preto nie je možné nadviazať z povrchu planéty spojenie so Zemou…
Z prístroja sa opäť ozval hlas Mary:
— Nemám síl odletieť… Rozhodla som sa urobiť posledný okruh okolo Venuše. Ach, koľko ráz som ju už obletela od vtedy, čo všetci zahynuli…
V prístroji čosi zachrapčalo.
— Odletela, — povedal odmerane Dobrov.
Znezrady sa ozval z vysielačky opäť hlas a všetci priskočili bližšie. Mary znovu hovorila:
— Nemohla som odletieť. Odkazujem na Zem, že sa zriekam všetkých pôct, ktoré ma tam čakajú. Ostanem navždy tu, kde zahynuli moji priatelia… Do konca života budem lietať okolo planéty…
Harry prudko objal a pobozkal Kerna.
— Vedel som to, poznám ju! Je tu, niekde nad nami…!
Dobrov dokončil posledné prípravy na odlet. Vietor čoraz väčšmi silnel.
Rozľahol sa hukot motorov. Hviezdolet sa pohol, vyleteli z neho plamene a kotúče dymu, odlepil sa od povrchu Venuše.
Hviezdolet obletel niekoľko ráz okolo planéty, kým sa dostal k raketoplánu Prosperity.
Všetci sa objali s Mary, natankovali pohonné látky z jej amerického raketoplánu.
A potom sa vydali obe kozmické lode na spiatočný let.
Aľoša Petrovič stál pri obloku a pozeral na zlatý kosáčik Venuše.
Bogatyriov a Dobrov stáli pri druhom obloku.
Mierili k rodnej Zemi…