Sálou sa ozval smiech.
„Nesmieme zabúdať, že od prvého vstupu človeka do vesmíru stal sa jeho let bleskurýchlym.
Na Navrátilovom návrhu bude treba možno ešte mnohé opraviť a zdokonaliť, ale je isté, a som o tom celkom presvedčený, že návrh bude skôr či neskôr realizovaný.
A myslím, že čas, keď sa človek môže odvážiť za hranice našej slnečnej sústavy, už dozrel.“
„Výborne, výborne,“ nezdržala sa Alena a vykríkla. Jej hlas však zanikol v ohlušujúcom potlesku.
Navrátil sa znova prihlásil o slovo. Čakal, až sa sála utíši.
„Rád by som odpovedal na niektoré námietky akademika Watsona,“ povedal chvejúcim sa hlasom. „Musím sa priznať, že pri príprave návrhu aj my sme si kládli tieto námietky. Dlho sme si lámali hlavu nad problémom pristátia obrovskej rakety na planéte. Dnes sa tomu musím usmiať, pretože riešenie, ktoré navrhla doktorka Svozilová, je také samozrejmé a jednoduché, že až prekvapuje. Veľké raketové lietadlo totiž vôbec nepristane…“
Sála zašumela.
„Na planéte pristanú iba menšie pomocné lietadlá, ktoré budú pripevnené na trup kolosa,“ pokračoval po krátkej prestávke.
„Veľké, povedzme, materské lietadlo, premení sa na umelý mesiac, ktorý bude krúžiť okolo planéty zotrvačnosťou bez použitia ďalšej energie. Uľahčí nám ďalšie spojenie so Zemou — a ľahko sa zasa premení na medziplanetárne lietadlo, pripravené pre dlhú púť vesmírom. Pravda, spojenie so Zemou bude počas letu obťažné a stavia sa mu do cesty hneď niekoľko prekážok odrazu. Predovšetkým — ako nám už ukázali skúsenosti z medziplanetárnych letov — rýchlosť, ktorou sa šíria rádiové vlny, je pre veľké vzdialenosti vo vesmíre príliš pomalá. Ak poletíme polovičnou rýchlosťou svetla, naše zprávy sa budú vždy viac oneskorovať, až nakoniec poletia k Zemi štyri roky. Pochopiteľne, na Zemi ich zachytíme značne skreslené — vplyvom Dopplerovho princípu, ktorý tu už pripomenul akademik Watson. Preto v návrhu počítame s tým, že sa zhotovia demodulátory, ktoré odstránia závady a umožnia normálny neskreslený príjem. Podobnými prístrojmi bude možné odstrániť aj vplyv posunu čiar v spektre, aby sa umožnila viditeľnosť.
Nakoniec by som sa chcel ešte raz vrátiť k problému rýchlostí medzihviezdneho lietadla. Navrhujem, aby sme z Mesiaca vystrelili pokusnú raketu bez ľudí, vybavenú iba kontrolnými prístrojmi a automatickou vysielačkou. Ak bude mať atómový pohon s maximálnym využitím energie, ako navrhol Zajcev, nepochybujem o tom, že predpokladanú rýchlosť dosiahne…“
17
SEVERSONOVO NOVÉ POVOLANIE
Nadišiel večer.
Zasadnutie prerušili a odročili na budúci deň.
Akademik Navrátil, Alena a Severson večerali na terase hlavného paláca, rozlúčili sa s priateľmi a na návrh Aleny Svozilovej vyšli na prechádzku mestom.
„Iste vás bude zaujímať, ako vyzerá pristav na umelej rieke,“ obrátil sa Navrátil na Seversona. „Nie je taký obrovský ako prístav na mori, no stojí za to, aby sa naň človek podíval.“
Niekoľko sto metrov za akademickým mestom spájali sa dva široké prieplavy v jeden a vytvárali tak veľké písmeno Y. Po hladine, zdvihnutej vysoko nad úroveň rovinnej krajiny, plavili sa lode najrozličnejších druhov a tvarov — motorové člny, výletné parníky a nákladné lode s niekoľkými plne naloženými vlečniakmi.
Naši výletníci vystúpili po schodoch na hrádzu a pokračovali v ceste po peknom, kvetinami lemovanom chodníku. Zanedlho prišli k veľkej oceľovej konštrukcii, pri ktorej hlboko dolu krčila sa budova so širokými oknami.
Tesne pri konštrukcii hrádze sa končili. Voda prieplavu vtekala do širokej nádrže, do ktorej sa práve plavili lode. Len čo zakotvili, prieplav uzavreli mohutné oceľové vráta a nádrž s loďami spúšťala sa pomedzi ramená konštrukcie dolu, kde prieplav pokračoval.
„Kanál musí prekonať veľké výškové rozdiely,“ vysvetľoval Navrátil. „Preto miestami preteká vo výkopoch a miestami medzi hrádzami. Aby stupne nehatili lodnú dopravu, majú tieto výťahy. Kanál má veľký hospodársky význam nielen pre dopravu — spája našu krajinu s troma morami — no aj pre poľnohospodárstvo, pretože súčasne napája zavlažovacie zariadenie v úrodných rovinách Moravy.“
„Veľkolepá stavba,“ povedal s uznaním Severson. A zasnene dodaclass="underline" „Všetko, čo robíte, je naozaj veľkolepé…“
Alena pochopila príčinu jeho clivosti. Spomenula si totiž na rozhovor cez prestávku v hlavnej sále akadémie.
„Prečo vždy vravíte — robíte, žijete? Prečo radšej nepoviete — žijeme? Veď všetko, čo okolo seba vidíte, je naše spoločné dielo a patrí všetkým, teda aj vám. Aj vy ste pomohli vede svojou účasťou na prieskumoch Arktídy a Antarktídy. Vtedy ste predsa neriskovali život pre vlastný zisk, ale v prospech všetkých.
A dnes? Dnes znova prispievate vede. Akademik Welenski vyhlásil, že vaše pripomienky k historickému dielu o dobývaní obidvoch pólov boli veľmi cenné.“
„Podľa vášho rozhovoru usudzujem, že trpíte nečinnosťou, Severson,“ zasiahol do rozhovoru Navrátil. „Celkom to chápem. Nevydržal by som bez intenzívnej práce ani deň. Veda a práca je naša spása — to vedel Komenský už pred päťsto rokmi. Práca je vskutku najlepším liekom, tá vás najrýchlejšie uzdraví. Nechcem vám dávať iba neplodné rady. Tie poskytne každý dobrý priateľ, no máloktorý vrece múky, vravieval Havlíček. Preto vám radšej hneď predložím konkrétny návrh. Viete, návrhy sú mojou špecialitou. Dúfam však, že o tento návrh nevzniknú také prudké spory ako o ten v akadémii. Nanajvýš, že by proti nemu protestovala naša Alenka,“ usmial sa potmehúdsky na dievčinu.
„Teda, ponúkam vám spoluprácu na našom spoločnom diele, na stavbe medzihviezdneho lietadla. Ste predsa letec…“
Alena aj Severson sa podívali na akademika prekvapene.
Prvá sa spamätala Alena.
„Ďakujem vám,“ zašepkala, „chcela som vás o to požiadať — a vy sám…“
„Veď vám rozumiem. To iba vy ma máte za nežičlivého mrmloša…“
„Obávam sa, že na túto prácu nebudem stačiť,“ povedal neisto Severson.
Alena ho vzala za rameno.
„Len sa nebojte, všetko sa skoro naučíte…“
„Pravda, začnete jednoduchými prácami, a keď vám to pôjde a bude vás to zaujímať, môžete prejsť na zložitejšie. Možno nás v krátkom čase predstihnete v dôvtipe… Pevne verím, že zajtra môj návrh prijmú. Od zajtra ste teda spolupracovníkom nášho ústavu…“
Druhý deň zasadnutia otvorili za predsedníctva prezídia Svetovej akadémie vied.
„Vážení priatelia,“ ujal sa slova akademik Chotenkov.
„Prezídium ma poverilo, aby som vám oznámil jeho názor na návrh akademika Navrátila. Predovšetkým mi dovoľte, aby som akademikovi Navrátilovi a všetkým jeho spolupracovníkom poďakoval za veľké úsilie, ktoré vynaložili na vypracovanie tohto skutočne starostlivo a do hĺbky rozpracovaného návrhu. Všetky výpočty sú dôkladne overené a mnohé z nich doložené protokolmi o výsledkoch pokusov a skúšok.
Prezídium preto odporúča plenárnemu zasadaniu, aby Navrátilov návrh prijalo. Súčasne vyzýva vedcov celého sveta, aby ho preštudovali, prípadne doplnili a aby pomohli podľa svojich možností pri jeho realizácii.
Svetová akadémia vied dáva k dispozícii všetok potrebný materiál a laboratóriá. Súhlasí aj s uskutočnením skúšky na Mesiaci.