Kto súhlasí s názorom prezídia, nech zdvihne ruku.“
Sálou sa zavlnila hora rúk.
Všetci vstali a nadšene tlieskali.
Najnadšenejšie Alena Svozilová. Navrátil sa naklonil k jej uchu a zašepkaclass="underline"
„Čaká vás teda ďalšia cesta na Mesiac. Treba čo najrýchlejšie dokončiť prípravy pre pokus. Aby vám tam hore nebolo smutno, môžete si vziať so sebou nášho nového spolupracovníka. Predbežne mu nič nevravte. Treba na to vyžiadať Tarabkinov súhlas…“
Severson vstupoval na druhý deň do budovy fyzikálneho ústavu v Prahe so stiesneným pocitom.
Sústavne ho trápili obavy, ako sa zapojí do kolektívu takých vyspelých pracovníkov.
Akademik Navrátil ho pozval do svojej pracovne a rozvinul pred ním veľký výkres: rez pokusnou raketou.
„Pozrite si to,“ povedal proste a posadil sa do kresla. „Rozumiete výkresom?“ spýtal sa po chvíli.
„Rozumiem. Ako vidím, na výkresoch sa vcelku nič nezmenilo. Sú vypracované a kótované tak isto ako za čias mojich štúdií.“
„Tak vidíte,“ usmial sa akademik. „A je po strachu. Teraz počúvajte, aká úloha vás čaká: pomôžete nám pri montáži vnútorného zariadenia. S náradím ako letec určite viete zaobchodiť — a kde si nebudete vedieť rady, poradíme vám. Na montáži sa totiž zúčastníme všetci. Hoci máme väčšinu prác zmechanizovanú, manuálnu prácu nepovažujeme za ponižujúcu — naopak, je pre nás zdravým telocvikom…“
Severson bol svojou úlohou nadšený. Dostal prácu, s ktorou si určite poradí…
Montáž napredovala naozaj rýchlo. Všetci pracovali s elánom, ktorý v nich vzbudilo schválenie návrhu. Striedali sa v troch smenách vo dne v noci.
Severson by bol najradšej pracoval najmenej dve smeny naraz, ale Alena to nedovolila.
„Nezabúdajte na odpočinok. Takto by ste to dlho nevydržali. A kto bude za vás študovať? Uvidíte, že vám prestanem byť učiteľkou!“ vyhrážala mu, tváriac sa veľmi vážne.
Po niekoľkých dňoch usilovnej práce prijal ústav vzácnu návštevu z Moskvy. Prišla Nataša Orlovová.
Seversona prekvapila v plnej práci.
Tešil sa z jej nečakaného príchodu ako chlapec, ktorý po dlhom čase uvidí mamičku.
„Ale ste prekvapená, že ste ma tu našli, však? Určite ste nečakali, že dostanem zamestnanie v takom významnom ústave,“ chválil sa.
„Prečo sa jednostaj podceňujete, Severson. O vašich schopnostiach som nikdy nepochybovala. Vedela som i to, že zameškané rýchlo dohoníte. A s tým prekvapením vám musím pokaziť radosť. Prišla som totiž za vami, áno, priamo za vami.“
„Kvôli mne ste prišli do Prahy?“ čudoval sa Severson. „A prečo, ak sa smiem spýtať?“
„Akademik Navrátil nás požiadal o dôkladné vyšetrenie vášho zdravia.“
„Prečo? Veď sa cítim celkom zdravý, nič mi nechýba a nič ma nebolí.“
„To ma len teší. Zdravotnej prehliadke sa však podrobuje každý, kto sa zúčastni letu na Mesiac…“
Severson pribehol za Alenou celý udychčaný.
„Zdravotná prehliadka sa skončila dobre,“ spustil hneď vo dverách namiesto pozdravu. „Je to naozaj pravda, že ma vezmete na Mesiac?“
„Vari sa bojíte toho letu?“ odpovedala Alena otázkou.
Severson sa začervenal.
„Nebojím — nebál som sa ani riskantného letu s Amundsenom…“
„Pekné prirovnanie! Chcete tým azda povedať, že aj let na Mesiac môže mať taký nešťastný koniec? Uspokojte sa. Lietame tam pravidelne trikrát týždenne — a doteraz ešte nedošlo ani k jedinému nešťastiu. Veď napokon Mesiac je na dosah ruky. Raketové lietadlá dosiahli už oveľa väčšie vzdialenosti — Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter, Saturn…“
„A kedy štartujeme? Nehnevajte sa, prosím, že som taký nedočkavý…“
„Zajtra ráno letíme do Moskvy. Popoludní o štrnástej hodine štartujeme medziplanetárnym lietadlom Luna… Dnes popoludní a večer by sme sa mali ešte pokochať v živej prírode. Tam hore nám bude dlhší čas chýbať. Čo by ste povedali na malý výlet po Vltave?“
Severson ochotne súhlasil. Hoci ho práca na montáži pokusnej rakety veľmi zaujímala, nevedel sa dočkať konca smeny. Zdalo sa mu, že hlboké dojmy posledných dní sa mu nespracú do hrudníka, že sa musí o ne s Alenou podeliť.
Konečne sa práca skončila. Usmievavá, na hnedo opálená dievčina a ramenatý muž zastali na brehu Vltavy.
V požičovni lodiek Alena si požičala motorový čln a ujala sa jeho vedenia.
Zamierili na juh, proti prúdu rieky. Prešli popri niekoľkých ostrovoch premenených na Park kultúry — a o krátku chvíľu opustili mesto.
Z jasne belasej bezoblačnej oblohy usmievalo sa slnko a hrialo tak milo a príjemne, akoby bolo zabudlo, že je už jeseň…
„Ako krásne je u vás v Čechách! Cítim sa tu ako doma. Tie skaly — a lesy,“ ukázal Severson na romantický breh.
Na ceste stretávali parníky s výletníkmi, pestré motorové člny a pokojné plachetnice.
„Ahoj,“ volali niektorí vodáci na pozdrav — a Seserson tak isto nadšene odpovedal.
Čln sa priblížil k vysokej priehrade, zdobenej sochami a reliéfmi. Alena zmiernila rýchlosť a radostne zvolala:
„Letíme ako šíp! Vítame vás, milé Slapy!“
„Priehrada je krásna,“ povedal Severson s uznaním. „Ale vaši lodičkári ju asi nemajú veľmi radi, pretože sa cez ňu nedostanú.“
„Mýlite sa, priateľ môj. Len trochu trpezlivosti — o chvíľu budeme hore…“ Otočila čln a zamierila do bočného ramena.
„Ach tak, tu máte rovnaký výťah pre lode, ako som videl na kanáli pri Přerove…“
„Áno, majú ich všetky priehrady Vltavskej kaskády. Splnil sa dávny sen našich predkov: Vltava je dnes splavná až za Budějovice.“
„Vypláca sa vám lodná doprava? Máte predsa dostatok lietadiel a vrtuľníkov — a tie sú rozhodne rýchlejšie…“
„Máte pravdu, sú rýchlejšie, ale zato lode sú úspornejšie. Ani dnes, pri veľkom rozvoji techniky a pri dostatku energie, nesmieme zbytočne plytvať silami. Nesmiete zabúdať, že nie sme na svete sami. V Afrike a v Ázii je ešte dosť národov, ktoré vinou kapitalizmu vo vývoji zaostali. Teraz budujú ešte len ťažký priemysel, stavajú železnice a nové obydlia, ktoré sú dôstojnejšie slobodného človeka. A my im v tom pomáhame.
Koľko biedy bolo kedysi na svete! Kapitalizmus a imperializmus nám zanechali neblahé dedičstvo. Keď sa vrátime, môžeme si zájsť do Paláca kultúry na Petříne a požiadať o premietnutie historických filmov Hanzelku a Zikmunda. Boli to cestovatelia, ktorí s československým vozom Tatra ešte za vlády kapitalizmu precestovali celý svet. Keď uvidíte na vlastné oči tú prehliadku utrpenia, poníženia a úbohosti, pochopíte, koľko úsilia museli vynaložiť národy, aby napravili všetky krivdy minulosti…“
Čln vyplával z nádrže výťahu na veľké jazero nad priehradou. Na obidvoch brehoch stáli vilky a chaty, ktoré si tu postavili pracujúci pre chvíľku oddychu. Tu i tam nepohnute stáli člny a rybári, ktorí si liečili nervy trpezlivým čakaním na okamih, keď „zaberie“.
Na stráni nad jazerom usmievala sa typická česká dedinka s pestro pomaľovanými domčekmi. Na jej okraji v zeleni stromov schovávalo sa moderné poľnohospodárske výrobné stredisko s dlhými kravínmi, teplárňou a silážnymi vežami.
Naši výletníci opustili Slapské jazero a motorový čln rýchlejšie poskočil vpred. O chvíľočku vošiel pod obrovský širokoramenný oblúk železobetónového mosta.
„Smelé riešenie,“ obdivoval stavbu Severson.