Raz, keď už prekonal tiesnivý pocit apatie a prázdnoty, spýtal sa lekárky, či okrem nej vie ešte dakto o nočnej návšteve. Obával sa skrytého posmechu, že ho liečila rozprávkou ako malé dieťa.
„Nie, nikto,“ povedala a úprimne mu hľadela do očí. „Okrem Oulu Nikériu. Ale on je akoby súčasťou mňa.“
Jej úprimnosť a priamosť ho presvedčili. Napokon práve mu prezradila osobné tajomstvo o sebe a čiernom matematikovi. 83
Roj meteoroidov
UMELÁ HMLOVINA — GRAVITÁCIA SA VYPÍNA — AUTOMATICKÍ PRIESKUMNÍCI–LASEROVÉ DELO V AKCII — OHNIVÝM TUNELOM DEŠTRUKCIE
Uplynuli dva týždne od ulovenia prvého meteoroidu, keď sa okolo obeda zjavil v jedálni podivne rozžiarený profesor Mirsanov. Spokojne si šúchal ruky. Nie preto, že by sa tešil na dajakú maškrtu. Len pred chvíľou pri kontrole tabuliek známych rojov meteoroidov urobil dôležitý objav a teraz ťažko skrýval tvorivé vzrušenie a očakávanie.
Na jedálenskom automate zvolil si tlačidlom jedlo bohaté na zeleninu a k tomu si ešte dal šalát z morských rias. Vyhľadal opustený stôl a sadol si. Proti zvyklosti tentoraz sa s jedením mimoriadne ponáhľal. Jeho netrpezlivosť pri jedení a ťažko utajovaná slávnostná nálada nemohli ostať bez povšimnutia pri susedných stoloch.
„Dostali ste rádiopoštu?“ dobromyseľne sa vyzvedala Filitra, ktorá sedela takisto sama pri vedľajšom stole. Čakala na Henryho, aby spolu obedovali.
Mirsanov iba tajnostkársky zakýval hlavou.
„Ja by som skôr povedal, že dnes popoludní sa v laboratóriu antičastíc budú robiť špeciálne hókusy-pókusy,“ pridal sa zavše trocha prihlasný a ironizujúci Norbert.
Mirsanov sa namiesto odpovede znovu iba potmehúdsky usmial. Nedal sa vyprovokovať poznámkou a veľavravne mlčal, ľba priateľsky kývol Filitre pri susednom stole a náhlivo pokračoval v jedení. Vďaka umelému gravitačnému poľu mohli jesť ako pozemšťania, z tanierov a s príborom.
Potom urýchlene vstal od stola a zaniesol riady k umývaciemu automatu, ktorý ich omyje, osuší, vydezinfikuje a odloží do priečinkov.
Keď bol pri dverách, otočil sa do miestnosti a s ironickým úsmevom, aby vrátil Norbertovi jeho podpichovanie, pohodiclass="underline"
„Ak sa nebudete ponáhľať, nedojete. A nenadžgávajte sa toľko, najmä majster radista, lebo sa nakoniec nepomestíte do skafandra.“
S týmito slovami sa zvrtol a zmizol.
Norbert, Oulu a Sagitta, ktorí sedeli pri jednom stole, vymenili si nechápavé pohľady. Aj pri ostatných stoloch sa dohadovali nad zmyslom profesorovej poznámky.
Mirsanov sa ponáhľal z jedálne rovno do riadiacej centrály, kde mal práve dozor nad riadením letu Salamma el Durhám. Profesor sa podíval na hodinky a spokojne pozrel na spolupracovníka.
„Tak čo, Salamma, dačo si zbadal?“ spýtal sa a ukázal na radarové obrazovky.
Inžinier pohonných agregátov nechápal. Radistický a radarový pult boľcelý čas pod dohľadom, ale na kontrolných obrazovkách vládla šiesta, nič sa tam nedialo. Jednako profesorova zdôraznená otázka ho obrala o istotu a znovu sa dôkladne zapozeral na míkvo oscilujúce plôšky tienidiel. Mohol si aj oči vyočiť — nič sa nedialo.
„Zdvojnásob intenzitu radaru s fixnou anténou!“ radil mu Mirsanov.
Salamma zosilnil výkon radaru, ktorý bol natrvalo umiestený v čele kozmickej lode a zacielený dopredu, presne v smere j ej pozdĺžnej osi. „Meravé oko rakety“, ako nazývali tento radar, ustavične ohmatávalo priestor pred stíhačom. Salamma nielen zdvojnásobil, ale až strojnásobil jeho diaľkový dosah. Ale kontrolná obrazovka bola stále prázdna.
Mirsanova to nezmiatlo.
„Zapni prehľadávací radar,“ poradil Salammovi.
Salamma najprv nastavil radar s fixnou anténou na normálny dosah, ktorý zabezpečoval bezprostredný let. Až potom zapol prehľadávací radar, ktorý prehľadával pomocou otáčavej antény obrovskú výseč okolitého vesmíru.
Obaja kozmonauti teraz nespúšťali oči z obrazovky. Ba 85 ani sa neobrátili, keď ktosi vošiel do miestnosti a zastal za ich chrbtom.
„Je to akurát vhodný čas — roj by už mal byť viditeľný,“ povedal pri chôdzi. Bol to Kerulenov hlas.
Veliteľ teda vedel, že sa čosi deje, pomyslel si Salamma. Ale skade?
Pohyblivé oko rakety, na rozdiel od meravého fixného radaru, predĺžilo svoj dosah na jedenapolnásobok.
„Tam!“ skríkol profesor vzrušene a ukazoval rukou na isté miesto obrazovky. „Je tam — celý roj!“
Kerulen pochybovačné stiahol obrvy. Pri najlepšej vôli nič nevidel, takisto Salamma. Možno, že nástojčivé želanie okrídľovalo Mirsanovovu fantáziu.
A naozaj, profesor mal pravdu! Na označenom mieste ledva sa dalo vybadať akési svetelné mihotanie, svetelný fliačik veľkosti gombíka, ktorý pomaly, ale predsa narastal.
„Stačí. Výkon radaru na normál!“ prikázal Kerulen.
Hmlistý úkaz na obrazovke vybledol a stratil sa. Rádio-ozvena, ktorá sa vracala od objektu, rýchlo slabla a už sa na obrazovke neobjavila.
Kerulen bez dlhého váhania vyhlásil poplach.
„Tu veliteľ lode. Prosím všetkých členov posádky do riadiacej centrály!“
Franken, Nikéria, Sagitta, Filitra a mnohí ďalší ešte sedeli v jedálni, keď sa rozľahlo poplašné cenganie. Všetci skočili na rovné nohy. Ešte chytro upevnili stoličky do dlážkových príchytiek, aby v prípade bezgravitačného stavu nelietali voľne po miestnosti. Rovnakým tempom napchali zvyšky jedál a príbory do umývacích automatov. Potom sa všetci vyrútili na chodbu.
„Ten Mirsanov je stará líška!“ hlaholil Franken v behu. „Kujónisko! Vedel, že bude poplach. A nám nič nepovedal, len sa uškieral popod fúzyl“
Skupina kozmonautov z jedálne posledná vbehla do centrály. Hneď po jej príchode Kerulen podal situačnú správu:
„Prepojím radarový signál na veľkú obrazovku. Ako vidíte, plocha je prázdna. Právom sa teda pýtate, prečo som vlastne vyhlásil poplach. Môžem vám však oznámiť, že každým okamihom zistíme roj meteoroidov!“
V miestnosti zašumelo. Paro Bacos šuškal vedľa stojacemu Nikériovi do ucha: „V najbližších dvanástich až štrnástich hodinách nás čaká riadna fuška!“
Kerulen vyčkal, kým sa utíšili hlasy prekvapenia, a pokračovaclass="underline"
„Pri kontrole tabuliek najznámejších rojov profesor Mirsanov zistil, že dnes napoludnie do operačného priestoru našej kozmickej flotily vnikne útvar MRGC 763. Výpočty ukázali, že najbližšie k jeho dráhe bude naša stíhačka. Uvedený roj asi pred sedemdesiatimi rokmi zistila automatická kozmická sonda a odvysielala základné údaje na katalogizovanie. Známe sú iba letové prvky tohto objektu.“
Kerulen nariadil, aby pohotovostné služby v riadiacej centrále posilnili zo štyroch mužov na šiestich a aby sa jednotlivé skupiny striedali každú hodinu. Likvidácia celého meteoroidného poľa si vyžadovala bežnú systematickú prácu. Striedajúce pohotovostné služby poslal do kabín, aby si riadne odpočinuli.
Všetky zraky sa upierali na veľkú obrazovku, kde sa práve začala črtať hmlistá škvrna. Vyzerala ako prachová škvrna na tienidle a ustavične sa zväčšovala.
„Možno budeme musieť privolať do akcie aj ostatné lode…“ povedala Sagitta.
Paro Bacos namiesto Kerulena prikývol a povedaclass="underline"
„Najprv sa musíme priblížiť na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov, zistiť veľkosť a vnútorné zloženie roja.“
Filitra načúvala ich úvahám a proti vôli začal sa jej zmocňovať starý nepokoj. Darmo ohmatala prvý ulovený meteoroid — obava z kozmických bludných telies bola v nej hlboko zakorenená. Vrhla na obrazovku rýchly pohľad. Hmlistá škvrna medzitým narástla na veľkosť poriadnej misy.